Pre­čo je na Slo­ven­sku ťaž­ké nie­čo vybu­do­vať? Lebo závisť!

Martin Kráľ / 29. decembra 2014 / Lifehacking

Ten­to člá­nok nie je popi­som môj­ho hne­vu, ani zúfals­tva. Je skôr zrkad­lom našej spo­loč­nos­ti.

Väč­ši­na Slo­vá­kov o sebe rada hovo­rie­va, že sú dob­ro­sr­deč­ní, pod­ni­ka­ví a naj­mä… že v sebe nosia sil­né “sociál­ne cíte­nie”. V sku­toč­nos­ti však Slo­vá­ci trpia chro­nic­kou sociál­nou závis­ťou, kto­rá (sem-tam) “pre­ras­tá” až do diag­nó­zy…

Čo to má so star­tup­mi?

Videl som nejed­nu star­tu­po­vú komu­ni­tu mimo Slo­ven­ska a musím pove­dať, že roz­die­ly sú znač­né. Neho­vo­rím teraz o vybu­do­va­nej infra­štruk­tú­re (ven­tu­re kapi­tál fon­dy, men­to­rin­go­vé záze­mie, atď.), hovo­rím o prí­stu­pe a medzi­ľud­ských vzťa­hoch. To, že aj v zahra­ni­čí exis­tu­je istá dáv­ka závis­ti a oho­vá­ra­nia, je zrej­mé, no Slo­vá­ci ju pod­ľa môj­ho názo­ru dotiah­li k doko­na­los­ti. 

Sta­ru­pis­ti majú veľa­krát plné ústa toho, ako si tre­ba pomá­hať, podá­vať pomoc­nú ruku, ťahať za jed­no lano… no rea­li­ta je často­krát úpl­ne iná. 

Prí­beh Gol­dee nie ani tak zau­jí­ma­vý ako to, že…

To, že prí­beh Gol­dee zare­zo­no­val v takej mie­re, nie je vôbec spô­so­be­né tým, že by tisí­ce Slo­vá­kov ten­to prí­beh neja­ko extra sle­do­va­li a zau­jí­ma­li sa oň, nalej­me si čis­té­ho vína. To, že neja­ké Gol­dee exis­tu­je, vede­lo pár sto­vák Slo­vá­kov. Pre­čo potom toľ­ko hne­vu kvô­li star­tu­pu, kto­rý väč­ši­na ani nepoz­na­lo? Skús­te sa vrá­tiť o pár týž­dňov späť a zamys­lieť sa. Aby ste prí­liš dlho neroz­mýš­la­li, tak tu je nápo­ve­da — byt, plat, dovo­len­ka… Komen­tá­re pod uve­rej­ne­ný­mi člán­ka­mi sa nies­li v tom­to duchu, mate­riál­nom.

Namies­to toho, aby sa rie­ši­li (KEĎ UŽ) veci objek­tív­ne, pre­čo doš­lo ku kra­chu celé­ho star­tu­pu. Ľudia sa pre­važ­ne chy­ta­li fám, kto­ré len ťaž­ko potvr­diť. Všet­ci chce­li vidieť stor­ku, ako si CEO nádej­né­ho star­tu­pu nakra­dol, a tak polo­žil celý star­tup. 

Čo s tým?

Kaž­dý máme rov­na­ké mož­nos­ti, je len na nás, či bude­me celý život závi­dieť, oho­vá­rať, ale­bo sa pokú­si­me zme­niť veci sme­rom, kto­rý má sku­toč­ne význam. Sme malá kra­ji­na, kto­rá je bytost­ne odká­za­ná na šikov­ných a ino­va­tív­nych ľudí, kto­rí sku­toč­nú a úprim­nú pomoc budú potre­bo­vať naj­viac. Pre­to si želám jed­no, nech je rok 2015 ÚPRIM­NÝ. 

Pridať komentár (0)