Prelom v boji s Alzheimerovou chorobou: Vedci objavili bunky, ktoré môžu byť kľúčom k jej zastaveniu

Vedci už desaťročia skúmajú procesy, ktoré vedú k rozvoju Alzheimerovej choroby, najčastejšej príčiny demencie na svete. Ich pozornosť sa dlhodobo sústreďuje najmä na škodlivé bielkoviny, ktoré sa hromadia v mozgu pacientov, narúšajú fungovanie neurónov a vedú k ich poškodeniu aj odumieraniu.

Popri tom však narážali na zásadnú otázku. Ako sa mozog týchto potenciálne škodlivých molekúl za normálnych okolností zbavuje? Odpoveď priniesol výskum vedcov z francúzskeho inštitútu Inserm a Université de Lille. Ich zistenia otvárajú úplne nové možnosti v boji proti tomuto zákernému ochoreniu.

Kľúčová bielkovina

Alzheimerova choroba patrí medzi najzložitejšie ochorenia. Desaťročia výskumu odhalili jej základné molekulárne znaky, no mechanizmy, ktoré spúšťajú jej rozvoj a určujú rýchlosť progresie, stále nie sú úplne pochopené.

V súvislosti s touto chorobou sa často spomína tau proteín. Za normálnych okolností pomáha udržiavať vnútornú štruktúru neurónov a podporuje ich správne fungovanie. Pri Alzheimerovej chorobe však podlieha patologickým zmenám, začína sa zhlukovať a narúšať vnútorné procesy buniek. Neuróny tak postupne slabnú a odumierajú, čo sa u pacientov prejavuje zhoršovaním pamäti, myslenia a ďalších kognitívnych schopností.

Vedcov však už dlhší čas zamestnávajú zásadné otázky. Ak sa tau proteíny hromadia v mozgu, aký mechanizmus ich za normálnych okolností odstraňuje? A čo sa stane, keď sa tento mechanizmus naruší? Odpoveď priniesol výskum tímu Vincenta Prévota z francúzskeho inštitútu Inserm a Université de Lille, ktorý bol publikovaný v Cell Press Blue.

V experimente na myšiach vedci identifikovali špecifický bunkový mechanizmus, ktorý pomáha odstraňovať tau proteíny z mozgovomiechového moku do krvného obehu. Tento proces sprostredkujú špecializované bunky nazývané tanycyty.

Zároveň zistili, že pri Alzheimerovej chorobe sa štruktúra týchto buniek rozpadá a ich transportná funkcia sa narúša. Vedci preto predpokladajú, že narušenie tejto prirodzenej očistnej dráhy môže prispievať k postupnému poškodeniu neurónov a urýchľovať priebeh neurodegenerácie, ktorá je typická pre Alzheimerovu chorobu.

Mohli by zabrániť Alzheimerovej chorobe?

Tanycyty predstavujú typ gliových buniek, ktoré vytvárajú most medzi mozgovomiechovým mokom, mozgovým tkanivom a krvným riečiskom. Dlhé výbežky tanycytov prenikajú hlboko do okolitého tkaniva a končia pri cievach. Práve vďaka tomu dokážu sprostredkovať transport molekúl medzi rôznymi biologickými prostrediami. Avšak Prévotov tím po prvý raz ukázal, že tento mechanizmus sa týka aj tau proteínu.

Po podaní tau proteínu do mozgovomiechového moku pozorovali, ako ho tanycyty zachytávajú a vedú pozdĺž svojich výbežkov ku krvným kapiláram. Potom prišiel rozhodujúci test. Keď výskumníci geneticky zablokovali transportné funkcie tanycytov, odstraňovanie tau proteínu sa výrazne narušilo.

„Naše výsledky po prvý raz ukazujú, že tanycyty dokážu prenášať tau proteín z mozgovomiechového moku do krvi, a zároveň potvrdzujú význam týchto buniek v patofyziológii Alzheimerovej choroby. Naznačujú, že k Alzheimerovej chorobe prispieva aj degradácia týchto buniek,“ vysvetľuje Vincent Prévot.

Zároveň dodal, že tento mechanizmus otvára aj nový terapeutický horizont. „Tanycyty by sa mohli stať novým terapeutickým cieľom. Čo ak by práve dobrý stav týchto buniek dokázal zabrániť rozvoju ochorenia?“

Zaujímavé zistenia priniesli aj nedávne štúdie o úlohe spánku. Výskum publikovaný v časopise Nature Communications ukázal, že počas spánku sa zvyšuje glymfatická aktivita, ktorá podporuje odstraňovanie amyloidu beta a tau proteínu z mozgu. Ide o prvý priamy dôkaz u ľudí, že spánok zvyšuje transport týchto patologických proteínov. Výskum Alzheimerovej choroby sa tak opäť posúva o krok ďalej.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing