Prichádza zdražovanie, o akom sa nám ani nesnívalo. Mladí Slováci ešte nič podobné nezažili

S rastom cien sme ešte ani zďaleka neskončili, informuje Národná banka Slovenska. Zdražovanie bude v najbližšej dobe pokračovať a silnieť, skonštatoval na tlačovej konferencii guvernér centrálnej banky Peter Kažimír.

Rast cien by mal vyvrcholiť v najbližších mesiacoch, pričom je jeho odhadovaná úroveň okolo siedmich percent. Klesať začnú koncom budúceho roka.

Podobný, sedempercentný rast cien, sme naposledy očakávali pred dvadsiatimi rokmi, uvádzajú TV Noviny. Vtedy sme ešte platili korunami, v čase, kedy už používame euro, je takáto cenová nestabilita nevídaná. Ide teda o zdražovanie, aké jedna generácia Slovákov ešte nikdy nezažila.

Problémom sú regulované ceny energií

Hlavným dôvodom zdražovania sú podľa Kažimíra regulované ceny energií. Na spomalenie rastu cien si počkáme, malo by sa tak stať koncom budúceho roka a klesnúť by mali niekde k štyrom percentám.

Priemerná inflácia by mala v budúcom roku dosiahnuť zhruba 6 %, v tomto roku by mala dosiahnuť hodnotu blízko troch percent. V roku 2023 už centrálna banka odhaduje infláciu na úrovni 2,4 % a v roku 2024 by mala podľa nich dosiahnuť 1,9 %.

Inflácia zohráva podľa guvernéra dôležitú úlohu aj z pohľadu nastavenej menovej politiky. Bežných ľudí totiž zaujíma, aké budú mať na svojich úveroch úroky. Niektoré centrálne banky už pristúpili k zvyšovaniu sadzieb a tento trend by mal pokračovať.

Kažimír však tvrdí, že z pohľadu Slovenska sa Európska centrálna banka v blízkej dobe k zvýšeniu sadzieb nechystá. „Je pravda, že inflácia je vyššia, no počas budúceho roka by mala klesnúť,“ skonštatoval.

Ekonomicky rastieme, no na ceste máme prekážky

Čo sa týka ekonomického rastu, ten by mal byť na Slovensku v najbližších rokoch silný. Tohtoročný rast centrálna banka odhaduje na úrovni 3,1 % HDP a v ďalších dvoch rokoch by mal dosiahnuť takmer 6 %. „To sú najvyššie čísla za posledných desať rokov,“ poznamenal Kažimír.

Za ekonomický rast môžeme podľa neho vďačiť aj impulzu z európskych prostriedkov, a teda dočerpaniu programov zo štrukturálnych fondov, ale aj z plánu obnovy. Práve tieto prostriedky by mohli v najbližších troch rokoch kumulatívne dosiahnuť 10 % HDP: „Je otázka, či sa peniaze načas v plnej kvalite podarí minúť,“ dodal Kažimír.

„Svetielko na konci tunela je ešte ďaleko. Musíme preskočiť minimálne ešte tri prekážky, aby sme sa na Slovensku dostali na ten trend, kde sme boli pred pandémiou,“ povedal viceguvernér centrálnej banky Ľudovít Ódor.

Našimi prekážkami sú pandémia, rastúce ceny energií a nedostatok niektorých komponentov. Ódor situáciu z posledných dvoch rokov prirovnal k horskej dráhe. Zatiaľ čo boli niektoré štvrťroky dobré, iné boli zlé.

„Teraz platí, že z ekonomického hľadiska je výhľad priaznivý, ale tieto tri prekážky musíme zvládnuť, aby sme sa mohli dostať naspäť, kde sme čakali, že budeme pred dvoma rokmi,“ uviedol Ódor. Na cestu, z ktorej nás vytrhla pandémia by sme sa podľa jeho názoru mohli dostať na prelome rokov 2022 a 2023.

Napriek všetkému klesá nezamestnanosť

Otváranie ekonomiky prinieslo obrat a opätovne vzrástla zamestnanosť. „Trh práce vyzerá byť zatiaľ odolný,“ dodal viceguvernér Národnej banky Slovenska.

Celková miera nezamestnanosti sa medzimesačne znížila o 0,16 percentuálneho bodu na 7,33 percenta. Značí to, že ľudia sa na Slovensku aj počas pandémie vedia zamestnať. V minulom mesiaci, v novembri, si našlo prácu 10,9 tisíca uchádzačov o zamestnanie.

Miera nezamestnanosti podľa ministra práce a sociálnych vecí Milana Krajniaka klesla na úroveň prelomu marca a apríla minulého roka. „Dobrý trend vývoja nezamestnanosti pokračuje aj naďalej napriek tejto vlne pandémie,“ povedal minister na pondelkovej tlačovej besede.