Pridávaš sa k antivaxerom? Tvoja nezodpovednosť môže prehĺbiť nevzdelanosť, chudobu a ohroziť životy

Už 26. decembra na Slovensko docestujú prvé dávky vakcíny. Očkovanie by malo byť rozdelené do štyroch fáz, pričom prvé by ho mali postúpiť najrizikovejšie skupiny, zdravotnícky personál a ľudia v prvej línii. Ako k posledným sa očkovanie dostane k občanom pod 65, no nad 18 rokov.

Napokon sa najväčším problémom nejaví nedostupnosť vakcíny, čoho sa obával celý svet, no neochota ľudí nechať si ju aplikovať. Podľa nášho nedávneho prieskumu by sa dalo zaočkovať len 51 % respondentov. Na to, aby sme dosiahli potrebný efekt, a tak ochránili najslabších a tých, ktorí sa pre kontraindikácie očkovať nemôžu, musíme presiahnuť 60-65 %.

AKTUÁLNE: Očkovanie môže začať. Európska lieková agentúra schválila vakcínu od Pfizer/BioNTech

Spodná hranica je vysoká

MVDr. Juraj Kopáček, Dr.Sc. vedecký riaditeľ Virologického ústavu biomedicínskeho centra SAV v rozhovore pre Startitup potvrdil, že skutočný efekt vakcín nastáva vtedy, keď sa nechá zaočkovať masívna časť populácie.

„Kiahne zabili milióny ľudí po celom svete a vakcinácia zabránila ďalším úmrtiam.“ uvádza ako príklad. „V prípade, že by sa prihlásili 4%, očkovanie nemá význam. Myslím si, že ideálne by bolo, ak by sa zaočkovať nechalo nad 60 % populácie.“ Ďalej dodáva, že výroba vakcín môže trvať roky, no v tomto prípade sa čakať nedá. Každá z nich obsahuje látky, na ktoré môže každý organizmus reagovať inak. Je možné, že ak sa nechá zaočkovať milión ľudí, jeden kvôli vedľajším účinkom zomrie.

Podľa výsledkov nášho, no aj iných prieskumov, sa však čísla lámu na presnej polovici. Podľa prieskumu portálu Ipsos sa v posledných dňoch z dobrých výsledkov začína tešiť Amerika, v ktorej od 10. decembra stúpol počet ľudí, ktorí na očkovanie pôjdu, z 53 % na 64 %.

Najohrozenejší budú trpieť viac

Kathryn Stephensonová, riaditeľka oddelenia klinických testov pre Centrum pre virológiu a výskum vakcín na Beth Israel Deaconess Medical Center na Harvarde uviedla, že pri nízkom počte zaočkovaných sa prehĺbia už beztak výrazné rozdiely v konkrétnych sociálnych skupinách.

Navyše, podľa jej slov je nevyhnutné pozerať sa na model spoločnosti rozdelenej na tieto skupiny. Vakcína môže byť úspešná len vtedy, ak dôjde k zaočkovaniu spomínaných 60% v každej z komunít, aby sa tak dokázalo predísť vzniku nových ohnísk a segregácii skupín od zvyšku spoločnosti.

„Po prvé, jedinci s prebiehajúcou infekciou v jednej komunite, môžu byť v budúcnosti zdrojom nových ohnísk vo všetkých komunitách, ak, alebo, keď imunita voči vakcínam poklesne. Ale po druhé, a čo je dôležitejšie, môže to výrazne prehĺbiť už aj tak výrazné rozdiely v zdraví medzi komunitami, “ uviedla pre The Independent.

Stephenson ďalej uvádza, že táto teória je platná, len ak vakcína preukázateľne zabráni prenosu infekcie na ostatných. „Ak existujú spoločenské skupiny, ktoré sú od seba oddelené, potom nízka absorpcia v jednej z týchto skupín bude znamenať, že v tejto skupine budú naďalej vznikať ohniská.“ Komunít je pritom mnoho, sú rozdelené nielen geografickými determinantmi, ale aj vzdelaním, bohatstvom, kultúrou, farbou pleti a podobne.

zdroj: TASR/AP/Jessica Hill

Prirodzená imunita nie je riešenie

„Tí jedinci, ktorí nie sú očkovaní a sú zraniteľní, sa môžu naďalej nakaziť vírusom,“ uvádza Lisa Maragakis, senior riaditeľka pre prevenciu infekcií v zdravotnom systéme Johnsa Hopkinsa.

„Ideálne je skutočne sa dostať do bodu, kde máme vysokú úroveň ochrany prostredníctvom vakcinácie. To v kombinácii s vysokou úrovňou imunity všade, aby sme si všetci mohli vydýchnuť.“ Podľa jej názoru by bolo optimálne, aby najmenej 70 % populácie malo túto kombináciu imunity.

Pokiaľ by sme chceli dosiahnuť všeobecnú imunitu len prirodzenou cestou, a teda bez vakcíny, stálo by nás to pri momentálnej smrtnosti vírusu nespočetné množstvo zbytočne utratených životov.