Riaditeľ virologického centra: Ak sa zaočkujú len 4 % populácie, nemá to význam. Treba aspoň 60 %

MVDr. Juraj Kopáček, Dr.Sc. je vedecký riaditeľ Virologického ústavu biomedicínskeho centra SAV. V novej show Hacker Zdravia s Markom Zelmanom sa rozhovoril o vírusoch, ktoré dokážu spôsobiť celosvetovú pandémiu. Viaceré médiá označujú toto obdobie ako druhú vlnu pandémie, no je to skutočne tak? Odborník sa v rozhovore vyjadril k druhej vlne a k vakcinácii. Prezradil aj to, ako prebieha liečba vírových ochorení a na záver pridal pár rád, ako si posilníš imunitu.

Chrípka verzus koronavírus

Vírus chrípky sa v ústave rieši každoročne, no pandémia sa vo svete objaví približne štyrikrát za storočie.

„Chrípka je pre nás zaujímavá z viacerých pohľadov. Jednak z molekulárno-biologického, pretože vieme, že mutuje často. Koronavírus nemá toľko mutácií. Genóm chrípky mutuje častejšie, pretože je RNA vírus. Prasací vírus nemusí byť zlý, ak preskočí na človeka. Zlé to bude v prípade, ak sa začne šíriť z človeka na človeka. V tomto prípade má vírus pandemický potenciál. Presne to isté sa stalo pri korone,“  porovnáva jednotlivé ochorenia odborník.

„Pre odborníkov je v prvom rade dôležité spoznať správanie vírusu. Až na základe toho môžu začať s tvorbou vakcíny. Univerzálna vakcína proti chrípke neexistuje,“ hovorí Kopáček. Podľa odborníka nie je možné, aby človek po jednom očkovaní ostal imúnny po zbytok života. Je to kvôli tomu, že vírusové kmene chrípky sú každý rok iné.

Korona situácia je dobrá na to, aby ľudia začali chrípku vnímať ako podceňované ochorenie. Chrípka by sa nešírila, keby ľudia sedeli doma. Väčšina z nich si však povie, že to prejde. „Až 80% nakazených chrípku prechodí. Ak by ľudia nosili rúška aj v prípade chrípky, určite by to pomohlo. Školy by nemuseli riešiť chrípkové prázdniny.“

zdroj: Screenshot YouTube/Startitup

Obranné látky môžu spôsobiť problém

Keď sa v roku 2003 objavil vírus SARS 1, bola tam výhoda v tom, že prenos na inú osobu nastal až vtedy, keď bol nakazený výrazne chorý. Dalo sa to veľmi ľahko spoznať, pretože ochorenie sa presunulo až do dolných dýchacích ciest. V prípade COVIDU-19 to je iné, pretože nakazený môže infikovať iného bez toho, aby vedel, že ochorenie má. „Princíp zastavenia šírenia vírusu je jednoduchý – nakazeného treba izolovať od ostatných,“ tvrdí Juraj Kopáček.

Až 80% nakazených netrpí žiadnymi príznakmi, respektíve sú veľmi mierne. „To je dané viacerými faktormi. Záleží najmä od dávky vírusu, ktorou sa nakazíte. Dôležitý je aj imunitný systém. Ak má človek ďalšie choroby, je logické, že sa vírus v tele šíri rýchlejšie. Telo sa síce začne brániť, ale obranné látky dokážu spôsobiť veľké problémy, pretože poškodia tkanivo.“

Prišla druhá vlna?

Takmer všetky slovenské médiá riešia druhú vlnu pandémie. Tvrdia, že nás zastihla skôr, no odborník má na to iný názor: „Áno, druhá vlna sa rieši všade, no otázka je, či už skončila tá prvá. Prípadov je síce stále veľa, no v porovnaní s marcom sme v inej situácii. Dosť sme sa poučili a ukázalo sa, že najdôležitejšia je rýchla izolácia nakazených.“

Uzatváranie lokálnych ohnísk má podľa Kopáčka veľký zmysel. V prípade, že sa v nejakej firme objaví viac infikovaných, je najlepšie firmu zavrieť a počkať 2 týždne. Dôležitá je aj frekvencia testovania. Testovať je potrebné často, aby nakazení mohli ísť do izolácie. 

zdroj: Screenshot YouTube/Startitup

Bude vakcinácia účinná?

Vyrobiť vakcínu nie je ťažké, pretože firmy, ktoré sa o to pokúšajú, majú určitú šablónu. Do tejto šablóny je potrebné dosadiť vírus. Stupeň bezpečnosti však musí byť vysoký, pretože vakcína sa podáva zdravému človeku, ktorý sa chce ochoreniu vyhnúť.

„Testovanie vakcín trvá niekoľko rokov, ale v tejto situácii sa bavíme o niekoľkých mesiacoch. Riziko, že bude mať vedľajšie účinky je teda vysoké. Práve to nahráva ľuďom, ktorí sú proti vakcínam.“ opisuje situáciu Juraj Kopáček.

Tisíce Slovákov žiada v petícii, aby bolo očkovanie proti COVID-19 len dobrovoľné

Odborník taktiež tvrdí, že vakcinácia nie je zlá. Vznikla pre to, aby ľudstvo ochránila. „Kiahne zabili milióny ľudí po celom svete a vakcinácia zabránila ďalším úmrtiam.“ uvádza príklad Kopáček. Prínos vakcín je teda pozitívny. Každá z nich obsahuje látky, na ktoré môže každý organizmus reagovať inak. Je možné, že ak sa nechá zaočkovať milión ľudí, jeden kvôli vedľajším účinkom zomrie.

Na otázku, či by mala byť vakcinácia povinná, odpovedá Kopáček jednoznačne: „Prihlási sa 60 % alebo 4 % populácie? Pretože v prípade, že by sa prihlásili 4%, očkovanie nemá význam. Myslím si, že ideálne by bolo, ak by sa zaočkovať nechalo minimálne 60 % populácie.“

Kopáček tvrdí, že zatiaľ sa však nevie, ako dlho vydržia v tele protilátky, a či bude potrebné preočkovanie.