PRIESKUM: Pandémia dopadla na vzťahy Slovákov. Mužom vadia časté hádky, ženám ponorka

  • Po zrušení zákazu vychádzania zaregistrovali úrady v Číne nárast žiadostí o rozvod
  • Koronakríza však preverila aj vzťahy Slovákov. Niektoré páry pociťovali ponorku a potrebu väčšieho priestoru a súkromia
  • Nie je všetko len čierne, mnohí z nás vnímajú karanténu ako prospešnú
žena, muž, pandemia
Unsplash/Jeshoots, Lunarts
  • Po zrušení zákazu vychádzania zaregistrovali úrady v Číne nárast žiadostí o rozvod
  • Koronakríza však preverila aj vzťahy Slovákov. Niektoré páry pociťovali ponorku a potrebu väčšieho priestoru a súkromia
  • Nie je všetko len čierne, mnohí z nás vnímajú karanténu ako prospešnú

Už na začiatku marca sme vymenili kanceláriu za domácu pracovňu. Navyše k bežnej pracovnej agende mnohým z nás pribudlo suplovanie učiteľov či kuchárov. To samozrejme nebolo vždy ľahké skĺbiť a s partnerom sme zrazu trávili viac času, než sme boli zvyknutí a než sme si vedeli predstaviť.

Napriek tomu, že na nečakané a výrazné zmeny v našich životoch sa v mnohých aspektoch nezvyká ľahko, na kvalitu vzťahov mali prevažne pozitívny vplyv.

Pribudlo 32 nových úmrtí a takmer 2 000 nových prípadov koronavírusu

Celkovo viac ako 80 % opýtaných ľudí, ktorí žijú v spoločnej domácnosti s partnerom či partnerkou, v prieskume Poštovej banky súhlasilo s tvrdením, že zmenu vo vzťahu nepostrehli, bola to pre nich „normálka“, 3 zo 4 pocítili pozitívnu zmenu. 

Práve to, že kvôli pandemickým opatreniam trávili spolu viac času, partnerom prospelo. S tým, že koronakríza nespôsobila krízu vo vzťahu, naopak, utužila ho, sa stotožnilo o 26 % viac žien. Pätina opýtaných však priznala, že „domácu karanténu“, obmedzenie osobného kontaktu s inými ľuďmi a nevyhnutnosť tráviť celé dni s partnerom či partnerkou znášala ťažko. 

Ako vplýva súčasná pandémia na tvoje vzťahy?

Títo ľudia sa stotožnili najmä s tvrdením, že zažívali nervozitu, ponorku, liezli si na nervy a hádali sa. Muži sa viac sťažovali na hádky, ženy na ponorku a negatívne skúsenosti všeobecne.

Strata práce aj málo priestoru 

Dôvodom vzniku konfliktných situácií môže byť aj nedostatok priestoru. U nás pripadá v priemere jedna izba na člena domácnosti, čo je menej ako na západe Európy. Napríklad v Dánsku či v Nórsku sú to v priemere dve izby. Vlastnú detskú izbu majú len dve z piatich detí na Slovensku. Ukázal to prieskum agentúry 2muse.

zena, sneh, zima
zdroj: Unsplash/Victória Kubiaki

Navyše, stále sú tu určité obavy ľudí o stratu alebo zníženie príjmu. „39 % ľudí sa domnieva, že ich finančná situácia bude oveľa alebo trochu horšia ako je teraz. Takmer polovica populácie predpokladá, že bude viac-menej rovnaká,“  dopĺňa hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Trápia nás depresie

Samostatnou kategóriou je aj naše duševné zdravie počas pandémie. Mnohých možno prekvapí fakt, že v našej krajine trpí  duševnými ochoreniami minimálne každý deviaty človek, ukázal to výskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý sa zameral na dôsledky koronavírusu na duševné zdravie Slovákov.

„Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku,“ hodnotí výsledky prieskumu Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Naopak starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ dodáva.

Takmer polovica respondentov (48,2 %) v prieskume uviedla, že počas pandémie zažívala často alebo občas depresívne pocity. Zároveň Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže navyšovať. 

Zdroje: Poštová banka, 2muse, SAV

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK