Pro­duk­ti­vi­ta vďa­ka psom? Prí­le­ži­tos­ti na roz­voj sú vša­de!

Michal Ochránek / 28. mája 2016 / Lifehacking

Urči­te aj ty máš spô­sob, ako sa naštar­tu­ješ do prá­ce a nie­čo, čo ťa pri tom inšpi­ru­je. Asi budeš prek­va­pe­ný, keď ti napí­šem, že u mňa sú čas­to inšpi­rá­ci­ou moje psi. Tých­to 7 vecí som sa od nich naučil. 

Ja viem, že je to tro­cha netra­dič­né, aby si sa pro­duk­ti­vi­te učil od psov. No oni sú pre mňa veľ­ký uči­te­lia, vďa­ka kto­rým by som si mal viac uve­do­mo­vať že život je hlav­ne na to, aby sa žil. Nauči­li ma navo­nok dôle­ži­té malič­kos­ti, no v sku­toč­nos­ti veľ­ké veci.

Aj keď si to my, ľudia čas­to nemys­lí­me, od zvie­rat sa môže­me učiť ešte mno­ho. Skús­me si vší­mať viac prí­ro­du a zvie­ra­tá, rešpek­tuj­me a váž­me si ich viac. Veď oni nám uvoľ­ni­li svoj pries­tor pre naše život­né potre­by.

Ale späť k mojim psom. Mož­no si to bež­ne maji­teľ psa ani neuve­do­mí, ale ja som sa pri sle­do­va­ní ich sprá­va­nia naučil tie­to veci:

moje psi

1. Keď nie­čo chceš, choď si za tým a nepo­ľa­vuj!

V pres­ný čas ma začnú otra­vo­vať, až kým im nedám jesť. Doká­žu bre­chať, kví­liť a ak ich igno­ru­jem, dlh­šie pros­te čaka­jú pod chlad­nič­kou, kde majú gra­nu­le. Vydr­žia tam doke­dy ma to už nepres­ta­ne baviť a to jed­lo im dám. Tiež nie­čo chceš? Choď si za tým ísť a nevzdá­vaj sa a urči­te to vyj­de. Buď neob­lom­ný, či sa jed­ná o vyba­vo­va­nie vecí na úra­doch, ale­bo akti­vít v pod­ni­ka­ní.

reno

2. Vče­ra nebol dob­rý deň, ale kvô­li tomu sa nebu­dem tešiť dnes?

Maji­te­lia psov vedia, aké to je, keď má pes váž­nej­ší prob­lém a nevlá­dze ani stáť. Mám však pocit, že v momen­te, keď im je lep­šie, už vôbec nerie­šia, čo bolo pred­tým. Deň je len dnes a exis­tu­je len teraz. Čo tam po vče­rajš­ku, minu­losť ma vôbec nemu­sí zau­jí­mať. Jedi­né, čo mi pri­ne­sie, bude bolesť a tá mi nepo­mô­že. Tre­ba sa poze­rať vpred a tešiť sa z dneš­ka.

3. Ten­to člo­vek ma nemá rád, ale to je jeho prob­lém. Mne je to jed­no, prí­de iný

V mojom oko­lí je len málo ľudí, kto­rým by vadil pes. Aj keď sa tak sta­ne, tak mojim psom je to úpl­ne jed­no. Mám pocit, že si pove­dia: „Keď ma nech­ce pohla­diť ten­to, prí­de ďal­ší, nebu­dem pred­sa z toho v dep­re­sii, vlast­ne poškra­bať sa môžem aj sám.“

Ak o teba nie­kto neja­ví záu­jem tak sa nezrú­ti svet. Oko­lo seba máš kopec ďal­ších ľudí, tak sa netráp pre jed­né­ho.

4. Nepo­da­ri­lo sa mi doká­zať toto? Neva­dí! Doká­žem to inde!
12088272_1136214219740523_3588636434098807213_n

Bel­la je pro­fe­si­onál v kopa­ní jám. Má v tom až fana­tic­kú závis­losť a kým jej radosť sa s hra­ba­ním zvy­šu­je, u nás je to naopak. Pre­to ju nesta­čí pri­vo­lať, ale musím ísť, zobrať ju a upo­ko­jiť. Za minú­tu si náj­de inú jamu, kto­rú musí vyko­pať aspoň tak, aby jej nebo­lo vid­no hla­vu.

V tom­to by moh­li byť súčas­ne dva body. Keď nie­čo robím, tak poriad­ne! Doká­že hra­bať celým svo­jím bytím . Dá do toho abso­lút­ne všet­ko, doká­že hodi­nu hra­bať a keď už nevlá­dze leží a hra­be aspoň jed­nou labou. Tak­že keď ti nevyš­la jed­na vec, neva­dí! Nezú­faj! Poda­rí sa ti nie­čo iné na inom mies­te, len skú­šaj!

5. Keď mám z nie­ko­ho radosť, nemám prob­lém ju pre­ja­viť

Prí­de­me domov a celý byt sa tra­sie rados­ťou. Podob­ne len iným štý­lom by som to mal robiť ja. Keď mám nie­ko­ho rád a teším sa z jeho prí­tom­nos­ti, mal by som mu to dať naja­vo. Nie si to len mys­lieť. Nako­niec majú z toho radosť obe stra­ny a z oby­čaj­né­ho dňa sa rázom sta­ne pek­ný.

6. Nie­čo ťa neba­ví ? Tak to nerob!

Reno sa ide zabiť za pali­cou či gume­ný­mi hrač­ka­mi. A Bel­la? Len keď má nála­du. Ak nemá chuť, tak sa jed­no­du­cho neh­rá a ja sa môžem hodiť aj o zem. Hrač­ku vypľu­je ako špi­na­vú ponož­ku a nezau­jí­ma ju to. Tak nerob to, čo ťa neba­ví. Nepre­má­haj sa, nemá to cenu, radosť ti to v koneč­nom dôsled­ku neuro­bí. Sústreď sa na veci, v kto­rých si dob­rý a nemu­síš sa do nich nútiť.

7. Neho­vor na všet­ko áno!
reno pelech

Nez­dá sa ti, že je v tom kuf­ri moc tep­lo? Tam ja nesko­čím. Do vody? Tak to urči­te nie, rad­šej cho­dím ako plá­vam. To mám ísť do toho malé­ho pele­chu? Tak dob­re, ale len kvô­li tomu, že chcem. Vyjad­riť jed­no­znač­né nie! S tým mám čas­to prob­lém a to je to, čo by som sa od mojich psov mal naučiť.

Toto je len malá časť, kto­rú som si vši­mol na sprá­va­ní mojich psov. Oko­lo nás je toľ­ko živé­ho aj neži­vé­ho z čoho môžeš čer­pať uži­toč­né infor­má­cie, kto­ré ti vedia uká­zať smer. Tak dob­re otvor oči a zis­tíš, že vo svo­jom oko­lí náj­deš viac uči­te­ľov ako si tušil!

zdroj foto­gra­fií: archív auto­ra zdroj titul­nej foto­gra­fie: independent.co.uk

Pridať komentár (0)