Prvá epidémia vyzabíjala až tretinu Európy. Očkovanie prišlo v 18. storočí a antivaxeri existovali už vtedy

Historička Ingrid Kušniráková z Historického ústavu SAV tvrdí, že epidémie rôznych ochorení sa vyskytovali a zasahovali do ľudských životov od nepamäti. Väčšinou sa hovorilo o epidémiách moru. Dnes však vieme, že nie všetko, čo sa označovalo ako mor, bolo tým, čo  za mor považujeme dnes. V mnohých prípadoch išlo o hromadne sa vyskytujúce ochorenia s obrovským dopadom.

Ochorenia v histórií 

Prvá dôveryhodná správa o epidémií moru v Európe pochádza z konca 40. rokov 14. storočia. „Janovské obchodné lode v roku 1347 zavliekli nákazu z Krymu na Sicíliu a odtiaľ sa následne rozšírila do celého vtedy známeho sveta. Podľa niektorých výpočtov podľahla chorobe až tretina obyvateľov Európy,“ hovorí. 

V nasledujúcich desaťročiach a storočiach sa epidémie moru cyklicky opakovali. K šíreniu ochorenia vo veľkej miere prispievali vojaci či obchodníci. Od 16. storočia sa začali opakovať epidémie kiahní, ktoré neskôr v 17. a 18. storočí vypukli do obrovských rozmerov.

Mor sa podarilo zničiť koncom 18. storočia a postupne sa začalo s očkovaním proti kiahňam. V 19. storočí však Európu zasiahli epidémie moru a po prvej svetovej vojne to bola dobre známa epidémia španielskej chrípky. Treba spomenúť, že vysokú chorobnosť a úmrtnosť mali aj infekčné ochorenia ako napr. týfus, ale v tomto prípade nehovoríme o epidémii. 

zdroj: npr.org

Prvá vakcína na svete

Podľa historičky prvá myšlienka spojená s vakcináciou nadobudla reálnu podobu v boji proti pravým kiahňam. Choroba sa šíri tzv. z človeka na človeka a každý sa ňou môže nakaziť len raz. Existovali však ľudia, ktorí sa zámerne nakazili sušeným hnisom z vyrážok pravých kiahní. 

Neskôr sa zistilo, že ľudia, ktorí sa nakazili zámerne mali ľahší priebeh ochorenia ako tí, ktorí sa nakazili prirodzenou cestou. Očkovanie proti kiahňam malo nedostatok. Nakazený človek bol vysoko infekčný a hoci mohol mať ľahší priebeh ochorenia, nevylučovali sa trvalé zdravotné problémy alebo dokonca smrť. 

zdroj: BBC

Táto v tej dobe veľká technická vymoženosť bola vraj veľmi dobre známa v Oriente, na Kaukaze či Balkáne. Vďaka britskej lady Mary Wortley Montagu, manželke anglického veľvyslanca v Istanbule, sa vakcináciu snažila zaviesť v Európe, konkrétne v Anglicku, od roku 1721. Samozrejme, nie len lady sa snažila prinášať správy o možnosti očkovania, okrem nej sa to snažili šíriť vzdelanci či cestovatelia.

Variolizácia, teda vpichnutie malého množstva mikroorganizmov do tela druhého človeka sa postupne začala praktizovať v ďalších európskych krajinách vrátane Habsburskej monarchie. 

Kvôli rizikám malo očkovanie veľa zástancov, ale aj mnohých odporcov. „Bezpečnou formou očkovania sa stal až objav anglického lekára Edwarda Jennera, ktorý začal ako očkovaciu látku používať materiál z kravských kiahní. Prvý pokus urobil v roku 1796,“ dodáva.

Nakazená šľachta kiahňami

O tom, koľko ľudí podľahlo kiahňam, podľa historičky presné záznamy alebo štatistiky neexistujú. Kiahne však predstavovali veľké zdravotné riziko pre deti aj dospelých. Príkladom je napr. rodina Márie Terézie, ktorej na toto ochorenie zomreli štyri zo šestnástich detí. Jednej z dcér toto ochorenie spôsobilo trvalé zdravotné následky. Mária Terézia sa taktiež nakazila a takmer na toto ochorenia zomrela.

Čo sa týka variolizácie proti kiahňam, problémom nebola dostupnosť očkovacej látky, ale odvaha vyskúšať niečo nové a podstúpiť rôzne spojené riziká očkovania. K tomu, aby dokázali účinnosť a bezpečnosť očkovania, samotní lekári očkovali svoje deti. Pretože lekárske príklady nasledovali najmä vzdelané vrstvy obyvateľstva.

zdroj: Wikipedia

Vo Viedni sa prvé „pokusy“ variolizáciou robili na deťoch v sirotinci. Až keď sa lekár Márie Terézie Gerhard van Swieten presvedčil, že očkovanie prináša viac pozitív ako negatív, nechala svoje deti zaočkovať aj Mária Terézia. Následne informácie o význame a dôležitosti očkovania ďalej šírila Mária Terézia medzi svojimi dospelými deťmi, ktoré žili na panovníckych dvoroch po celej Európe.

„Od začiatku boli stúpenci aj odporcovia variolizácie, či už medzi lekármi a vzdelancami, alebo rôznymi spoločenskými vrstvami,“ tvrdí historička.

V cirkvi boli aj stúpenci aj odporcovia

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

Zdroje: Europa.eu, Teraz.sk, hisory.sav.sk