Prvý PRIESKUM po atentáte na premiéra: Ako by Slováci volili po útoku na Fica?

  • Agentúra SCIO zverejnila prieskum preferencií strán po atentáte na premiéra
  • Vedie vládny Smer-SD
  • Slováci sa obávajú radikalizácie
Na snímke premiér Robert Fico a parlament.
Ilustračné foto TASR/Martin Baumann, Jaroslav Novák
  • Agentúra SCIO zverejnila prieskum preferencií strán po atentáte na premiéra
  • Vedie vládny Smer-SD
  • Slováci sa obávajú radikalizácie

Od atentátu na premiéra Roberta Fica ubehlo len vyše týždňa a predseda vlády je stále hospitalizovaný. Nálady na Slovensku sú rôzne, mnoho Slovákov sa obáva o budúcnosť krajiny. Agentúra SCIO sa zamerala na politické preferencie Slovákov. V prieskume sa pýtali, koho by volili po udalosti z 15. mája.

Veľa sa nezmenilo

Podľa tlačovej správy od agentúry SCIO sa až tak veľa nezmenilo. Z výsledkov ich posledného prieskumu vyplýva, že SMER-SSD ostáva aj naďalej najpopulárnejšou stranou v našej krajine. Realizovaný bol v dňoch 17. až 20. mája na vzorke tisíc respondentov.

Ide vôbec o prvé meranie preferencií politických strán v prípade volieb do Národnej rady SR po atentáte na premiéra. Z prieskumu jasne vyplynula dominancia strany SMER-SSD (24,1 %), ale aj pomerne výrazne stúpajúca popularita hnutia Republika (8,1 %). To sa po parlamentných voľbách ocitlo mimo hranicu zvoliteľnosti, avšak dnes je podľa prieskumu štvrtou najsilnejšou stranou na Slovensku. 
 
„Akokoľvek, dá sa predpokladať, že výsledky volieb do Európskeho parlamentu nebudú kopírovať tento prieskum, keďže na týchto voľbách doposiaľ vždy participoval iný typ voliča a zároveň sa už štyrikrát po sebe potvrdila aj podstatne nižšia účasť ako vo voľbách do NR SR. Detailnejšie sa voľbám do Európskeho parlamentu budeme venovať v ďalšom reprezentatívnom prieskume, ktorý plánujeme počas budúceho týždňa,“ opísal výsledky spoluzakladateľ agentúry SCIO a jej hlavný analytik Martin Klus. 

Preferencie politických strán po atentáte na premiéra:

Na snímke preferencie politických strán po atentáte.
zdroj: Agentúra SCIO

Obavy z radikalizácie

Okrem preferencií agentúra skúmala aj obavy Slovákov. A to konkrétne z nebezpečnej politickej radikalizácie. Z výsledkov vyplýva, že sa jej bojí až 44,9 % obyvateľov.

Výsledky hovoria jasne. Vyčítať z nich môžeš, že len 22,6 % oslovených verí, že dôjde k zmierneniu polarizácie a radikalizácie. Takmer tretina, čiže 32,5 %, predpokladá, že sa nič nezmení. Ako sme spomínali už vyššie, až 44,9 % očakáva ďalšiu radikalizáciu a polarizáciu. 

„Negatívne vnímanie budúcnosti oslovenými, obzvlášť sympatizantmi súčasných opozičných strán, ešte viac podčiarkuje ich očakávanie zhoršenia postavenia médií. V ich prípade až 46,6 % predpokladá, že sa oproti súčasnému stavu ich postavenie zhorší a podobne to vychádza aj v prípade postavenia samotnej opozície. Tam má toto očakávanie 45,4 %. Pre porovnanie, v prípade koaličných strán zhoršenie očakáva len 23,3 % a zlepšenie dokonca 30,2 % respondentov,“ uzavrel Klus.

Ako sa po útoku na premiéra podľa Slovákov zmení:

Graf zobrazujúci zmeny po atentáte na Roberta Fica.
zdroj: Agentúra SCIO

Slováci odstúpenie ministra nechcú

V ďalšom prieskume sa agentúra zamerala na súčasného šéfa rezortu vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Realizovaný bol rovnako v dňoch 17. až 20. mája 2024. Matúš Šutaj-Eštok by po atentáte na premiéra nemal rezignovať na post ministra vnútra, myslí si 57,1 % oslovených.

Ukázal tiež, že podstatne vyššia miera očakávania rezignácie až 63 % oslovených je u riaditeľa ochranky (riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií). Naopak, len 39,8 % oslovených má toto očakávanie u prezidenta polície, čo je ešte menej ako v prípade ministra vnútra (viď priložené grafy).

„Celý prieskum vo veľkej miere ukazuje, aká rozdelená je slovenská spoločnosť a aké rozdielne je vnímanie tragickej udalosti minulého týždňa priaznivcami opozície a koalície s drobnou výnimkou, ktorou je práve vyvodenie zodpovednosti voči riaditeľovi ochranky,“ uviedol na margo prieskumu bývalý politik Klus.

Na snímke prieskum o tom, či si Slováci želajú odstúpenie Matúša Šutaja Eštoka.
zdroj: Agentúra SCIO

Agentúra SCIO v tlačovej správe uviedla, že práve extrémna polarizácia spoločnosti sa jasne prejavuje napríklad na otázke, kto je podľa respondentov najviac zodpovedný za polarizáciu spoločnosti, ktorá vyústila do atentátu na premiéra. Z nej je zrejmé vzájomné obviňovanie sa opozície a koalície. To podľa agentúry pomerne presne kopíruje aj preferencie občanov voči jednotlivým politickým stranám.

„Nechali sme respondentov obodovať najväčšiu a najmenšiu mieru zodpovednosti za spoločenskú radikalizáciu vedúcu k hanebnému aktu, ktorý sa odohral minulý týždeň v Handlovej a jednoznačne z neho vyplýva, že voliči koalície obviňujú opozíciu a naopak. Dôležitú zodpovednosť však časť verejnosti pripisuje aj médiám (najvyššou a druhou najvyššou známkou zodpovednosti ich označilo 44,1 % respondentov), alternatívnym, resp. konšpiračným médiám (36,6 %) a sociálnym sieťam (26,5 %), pričom aj tu je zrejmé rozdelenie spoločnosti na fanúšikov opozície a koalície,“ doplnil Klus.

Zdroj: Tlačová správa agentúry SCIO

Najnovšie videá

Trendové videá