Psychológ Dušan Fábik: Ľudia nie sú zvyknutí tráviť čas spolu, nuda môže viesť k depresiám

  • Čo robiť ak si v izolácii doma a začínaš sa nudiť? Problémy s rodičmi alebo partnerom sú podľa psychológa normálne
  • Dôležité je ostať v kontakte s ľuďmi a nájsť si nejakú zmysluplnú prácu na doma
  • Nuda môže viesť až k depresívnym stavom
Psychológ Dušan Fábik
Psychológ Dušan Fábik, Zdroj: TASR
  • Čo robiť ak si v izolácii doma a začínaš sa nudiť? Problémy s rodičmi alebo partnerom sú podľa psychológa normálne
  • Dôležité je ostať v kontakte s ľuďmi a nájsť si nejakú zmysluplnú prácu na doma
  • Nuda môže viesť až k depresívnym stavom

V časoch dlhodobej izolácie v období pandémie na nás nečíhajú len nástrahy spojené s chorobou. Dlhodobý pobyt medzi štyrmi stenami nášho bytu alebo domu môže na našu psychiku pôsobiť naozaj rôzne.

Čas trávime s našou rodinou alebo partnermi a každodenný režim je narušený. Nemôžeme sa stretávať so známymi alebo ísť do kina či divadla.

Psychológovia sa zhodujú na tom, že dlhodobá izolácia môže na ľudí vplývať rôzne a všetko je veľmi individuálne s dôrazom na daný životný štýl, akým ľudia žijú. Psychológ Dušan Fábik hovorí, že domáca izolácia môže mať v nejednom prípade aj pozitívny efekt. Rodina spolu strávi čas, podporí sa vzájomné puto a vytvorí sa priestor pre spoločné aktivity.

Na druhej strane, v dnešných časoch ľudia nie sú podľa psychológa zvyknutí spolu tráviť čas a keď tak, len na určitú dobu. „Z tohto hľadiska to môže byť pre mnohé rodiny aj príťaž a môžu sa viaceré kumulovať problémy,“ hovorí pre Startitup Fábik. 

1, Cieľom nie je domácnosť bez problémov

Ako teda postupovať, aby sme doma s našimi blízkami prežili v harmónii a bez väčších problémov? Bohužiaľ, neexistujú žiadne presné postupy, ktoré by zabezpečili domáci chod bez problémov.

Dokonca si myslím, že to ani nie je cieľom. Problémy, mierne konflikty alebo odlišné názory patria k ľudskému spolužitiu a netreba sa na to pozerať ako na niečo a priori nežiadúce. Jeden z hlavných atribútov podľa mňa je, že sa netreba snažiť o absolútne bezkonfliktnú domácnosť. Skôr by malo byť cieľom vzájomné vypočutie a porozumenie,“ vysvetľuje Fábik. 

Ten ďalej zdôrazňuje, že nemusíme vždy so všetkým súhlasiť čo nám hovorí druhá strana, ale pokiaľ nám venuje daná osoba aspoň priestor na vypočutie, my zase poskytneme priestor jej, tak aj vzájomná nezhoda je omnoho znesiteľnejšia.

zdroj: Dušan Fábik/TASR

2, Ľudia problémy ignorujú

V domácej karanténe sa môžu vyskytnúť rôzne problémy, ktoré môžu vyústiť do nepekných slovných prestreliek. Hlavnou chybou  je podľa odborníka ignorácia alebo útek pred problémami, ktoré musia riešiť.

„Preto sa potom v hádkach môžu kulminovať aj staré problémy či krivdy, čím sa stáva riešenie danej, konkrétnej situácie omnoho komplikovanejšie,“ hovorí psychológ  s tým, že ľuďom by v konfliktných situáciách odporučil najmä odvahu vyjadrovať svoje pravé potreby, nezastierať ich a najmä trpezlivosť pri ich vyjadrovaní.

Je totiž len málo pravdepodobné, že po jednorázovom vyjadrení nejakej emócie alebo myšlienky zmeníme chod celej domácnosti. Obyčajne je potrebné sa k téme vrátiť a pokojne argumentovať svoje stanovisko. 

3, Telefonujte alebo si píšte s ľuďmi

Psychológa sme sa pýtali aké aktivity by odporučil ľuďom v izolácii alebo karanténe. Všetko závisí od konkrétneho životného štýlu, akým človek žije.

Ak je niekto zvyknutý celý deň pracovať samostatne, mal by sa napríklad snažiť vytvoriť si v priebehu dňa nejaký moment alebo čas, kedy môže byť len sám so sebou. „Pokiaľ je zase osoba zvyknutá tráviť čas s ľuďmi, zrejme by jej pomohlo keby každý deň mohla s niekým telefonovať alebo si aspoň popísať,“ radí Fábik. 

Nepohodlie sa dá znášať ľahším spôsobom ak si svoje klasické prirodzené postupy dokážeme uchovať aj v izolácii. Podľa odborníka však neexistuje žiadny návod, ako to docieliť.

zdroj: Unsplash

4, Ľahko dostupné stimuly v časoch samoty miznú

Dušan Fábik pre Startitup vysvetľuje, že človek je v bežnom dni navyknutý na enormné množstvo stimulov. Párty, práca, kolegovia, telefón, alkohol. To všetko nás sýti neustálymi a ľahko dostupnými stimulmi.

Človek sa tak bráni nude, má pocit, že žije, no na druhej strane sa od nich stáva závislý. V čase izolácie je prísun takýchto rýchlych stimulov obmedzený a človek sa stáva pasívny a unudený.

„Nie je totiž zvyknutý si vytvárať sám stimuly s dlhodobejším pôsobením (ako je napríklad tvorivá činnosť). Aj preto je mimoriadne ťažké túto závislosť prerušiť a začať tráviť čas v karanténe plnohodnotným spôsobom. Pokiaľ sa ale osoba dokáže „nastaviť“ na dlhodobejšie ciele alebo stimuly, môže sa stať čas v izolácii skutočne osožný a dokonca osviežujúci pre psychiku človeka,“ tvrdí Fábik. 

5, Nuda môže následne viesť k depresii

Už Erich Fromm, známy psychoanalytik veľmi presne popísal, že človek, ktorý je závislý na ľahko dostupných stimuloch bude znášať nudu veľmi ťažko. V tomto kontexte dokonca spájal nudu s depresívnym prežívaním.

Psychológ tvrdí, že riešením preto môže byť nájsť si aktivity, ktoré sme dlho odkladali. To sú často aj náročnejšie aj dlhodobejšie činnosti, ktoré nám však v týchto časoch môžu prospieť.

„Treba tiež spomenúť, že nuda môže mať aj opačný efekt. U časti ľudí, prevažne tých, ktorí vyhľadávajú dlhodobejšie stimuly môže nuda podnietiť inšpiráciu a podporiť v tvorivej činnosti,“ uzatvára Fábik. 

Najnovšie video

Najnovší podcast

[Hacker Zdravia] Prekonal množstvo operácií a nevzdal to. Ak chceš byť lepší, musíš pokoriť svoje ego

Najnovšie