Psychologička varuje: Viac ako 70 % Slovákov bojuje s príznakmi vyhorenia. Tieto skupiny sú najviac ohrozené

V našej modernom svete je tlak na výkon a produktivitu takmer všade – v práci, na sociálnych sieťach, v škole aj v rodinnom živote. Stres sa hromadí, hranice medzi pracovným a osobným životom sa stierajú. Čoraz viac ľudí pociťuje vyčerpanie a vyhorenie, ktoré presahuje bežnú únavu.

Slovenské prieskumy portálu Pravda.sk ukazujú, že syndróm vyhorenia je už realitou pre viac ako dve tretiny Slovákov – až 76 % respondentov pociťuje príznaky vyhorenia v osobnom živote a 70 % pociťuje výrazné pracovné vyčerpanie. Alarmujúce je, že približne 40 % ľudí uvádza, že sa cíti vyhorených „často alebo stále“. 

Vyhorenie nie je len „slovo z médií“. Ide o psychologický stav, ktorý ovplyvňuje nielen produktivitu, ale aj kvalitu života a medziľudské vzťahy. Psychologička Mgr. Bc. Barbara Brzáková Krelová, poukazuje na to, že určité skupiny ľudí sú na tento tlak obzvlášť náchylné. Viac o tom, kto je v ohrození, rozoberáme v nasledujúcich častiach.

Vyhorenie zažívajú mladí ľudia

Mladí ľudia, ktorí vstupujú do pracovného života a snažia sa uplatniť svoje schopnosti, často čelia obrovskému tlaku. Túžba uspieť, konkurovať a vybudovať si kariéru môže rýchlo prerásť v neudržateľné tempo. 

Keď k tomu pridáme tlak sociálnych sietí a porovnávanie sa s rovesníkmi, mladí ľudia často cítia, že musia neustále dokazovať svoju hodnotu výsledkami. Táto skupina je vystavená riziku vyhorenia, pretože si vytvára vysoké očakávania. Ak ich nenaplní, prichádza sklamanie, úzkosť či pocit vlastného zlyhania.

Psychologicky ide o vnútorný tlak spojovaný s neustálym dokazovaním vlastnej kompetencie. Mladí pracovníci tak často nevedia vypnúť. Fenomén zvyšuje riziko emocionálneho vyčerpania a vyhorenia, aj keď stoja ešte len na začiatku svojej kariéry.

Polyamoria nie je nevera. Slováci prehodnocujú lásku a vernosť – psychologička vysvetľuje, čo ich k tomu vedie (ROZHOVOR)

Manažéri a tí, ktorí nesú veľkú zodpovednosť

Manažéri a vedúci pracovníci nesú zodpovednosť za výsledky svojich tímov, rozhodnutia s dlhodobými následkami a často aj tlak nadriadených či klientov. Zodpovednosť sama osebe je významným spúšťačom stresu, ktorý má tendenciu prerásť do chronického vyčerpania. Keď sa k tomu pridá tlak na výkon, dlhé pracovné hodiny a nedostatok oddychu, vzniká ideálne prostredie pre rozvoj syndrómu vyhorenia.

U tejto skupiny sa často podľa odborníkov stretávame s pocitom, že „ak nepracujem naplno, nie som dosť dobrý“. Tento fenomén môže viesť k zníženej schopnosti relaxovať a regenerovať. Výsledkom bývajú časté symptómy vyhorenia – úzkosť, podráždenosť či strata motivácie.

zdroj: Canva/Vera_Petrunina

Ženy balansujúce medzi rodinou a prácou

Ženy, ktoré kombinujú kariéru s rodinnými povinnosťami, patria medzi skupiny s vysokým rizikom vyhorenia. Nejde len o pracovný stres – ide o permanentný multitasking, kde sa starostlivosť o rodinu a dom ešte stále často spolieha na ženy. Hoci ženy sú dnes vo vysokom podiele aktívne na trhu práce, emočné i fyzické zaťaženie rodinných povinností často ostáva na ich pleciach.

Tento dvojitý tlak – profesionálny aj osobný – výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vyhorenia, hlavne ak chýbajú jasné hranice medzi prácou a domovom, podporujúca sociálna sieť alebo možnosť reálneho oddychu.

Freelanceri čelia vyhoreniu

Freelanceri či samostatne zárobkovo činné osoby často pociťujú extrémny tlak, pretože ich príjem priamo závisí od produktivity. Ak nepracujú, jednoducho nezarobia. Tento stav neustálej pohotovosti a strach z premeškaných príležitostí vedie k tomu, že sa mnohí freelance profesionáli nedokážu zastaviť. Neexistuje pevne stanovený pracovný čas, žiadne automatické „vypnutie“ po ôsmej hodine – a to predstavuje živnú pôdu pre psychické vyčerpanie.

Premisa „vypočítaj si každú hodinu“ môže krátkodobo priniesť vyššie príjmy, ale dlhodobo vyprázdňuje vnútorné zdroje energie a zvyšuje riziko syndrómu vyhorenia.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy