Putin: Moskva nepriateľom „ vyrazí zuby, aby nemohli hrýzť“. Američanom radí, aby dali ruky preč od Arktídy

Ruský prezident Vladimir Putin, ktorý sa už takmer rok skrýva vo svojom bunkri opäť perlil. Vo štvrtok vyhlásil, že niektorí zahraniční nepriatelia Ruska snívajú o tom, že sa zmocnia častí jeho rozsiahleho územia. Varoval ich však, že Moskva im „vyrazí zuby“, ak to niekedy skúsia, uvádza TASR.

Paranoidný Putin: Jeho štátna karanténa stojí Rusov milióny. Plne zaočkovaný prezident sa stále skrýva v bunkri

„Každý nás chce uhryznúť alebo si niečo odhryznúť, ale tí, ktorí by to chceli urobiť, by mali vedieť, že im vyrazíme zuby, aby nemohli hrýzť,“ cituje Putina agentúra AP. „Rozvoj našej armády je toho zárukou.“

Počas stretnutia s vládnymi úradníkmi šéf Kremľa ďalej poznamenal, že podobné snahy zo zahraničia Rusko zažíva už stáročia. „Vždy to bolo rovnaké: keď Rusko zosilnelo, našli si zámienky, ktoré bránili jeho rozvoju,“ uviedol Putin. Dodal, že „niektorí kritici Ruska“, ktorých nemenoval, sú presvedčení, že „je nefér“, aby obrovské prírodné bohatstvo na danom území patrilo len Rusku.

Rozhlasová stanica Echo Moskvy pripomenula, že toto tvrdenie sa zvyčajne pripisuje bývalej americkej ministerke zahraničných vecí Madeleine Albrightovej, ktorá to však opakovane rozhodne poprela.

Vzťahy na historickom minime

Kremeľ urobil z modernizácie ozbrojených síl najvyššiu prioritu v čase napätia vo vzťahoch s USA a ich spojencami.

Vzťahy medzi Ruskom a Západom sú momentálne na historickom minime od čias studenej vojny, čo súvisí s anexiou Krymského polostrova v roku 2014, obvineniami zo zasahovania do volieb v USA či podozreniami zo spáchania počítačových útokov, za ktorými by údajne mohli byť hackeri spojení s Ruskom. K napätiu prispeli aj slová amerického prezidenta Joe Bidena, ktorý Putina označil za „vraha“ a uviedol, že „zaplatí“ za vmiešavanie sa do amerických volieb.

zdroj: TASR/AP/Alexander Zemlianichenko

Aj napriek tomu Bidenova administratíva tvrdí, že chce mať vzťahy s Kremľom „stabilné a predvídateľné“.

Podľa CNN Biden v stredu varoval, pred „rušivým akciami “ Číny a Ruska v Juhočínskom mori a na ďalších vodných cestách.

Spor o Arktídu 

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu vyjadril „hlboké obavy“ Washingtonu nad prítomnosťou ruských vojakov zhromaždených pri ukrajinskej hranici aj napriek tomu, že Moskva oznámila ich stiahnutie. Blinken na to poukázal počas svojich prvých rozhovorov so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom, ktoré sa konali na Islande popri zasadnutí Arktickej rady.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov naopak v pondelok varoval krajiny Západu, aby si nerobili nároky na Arktídu. „Každému je už dlhodobo absolútne jasné, že toto je naše územie, toto je naša zem. Sme zodpovední za zaistenie bezpečnosti nášho arktického pobrežia. Zdôrazním to ešte raz, je to naša zem a naše vody,“ povedal s odkazom na Arktídu Lavrov na tlačovej konferencii v Moskve.

Blinken v utorok vyhlásil, že Washington chce predísť militarizácii Arktídy. „Potrebujeme predísť militarizácii Arktídy. Máme obavy zo zvyšovania vojenských aktivít v tomto regióne. To zvyšuje nebezpečenstvo nehôd … a podkopáva spoločný cieľ mierovej a udržateľnej budúcnosti tohto regiónu,“ dodal Blinken.

Satelitné snímky ukazujú čoraz väčšiu aktivitu Ruska na Arktíde. Testuje tam „superzbraň“, ktorá robí rádioaktívne cunami

Putin sa pýšil ruskou armádou 

Putin konštatoval, že sankcie uvalené na Moskvu Západom len pokračujú v dlhoročnom historickom trende potláčania Ruska ako mocného rivala. Ruský prezident v tejto súvislosti citoval ruského cára Alexandra III., ktorý zvykol hovoriť, že „každý sa bojí našej rozľahlosti“.

„Aj keď sme stratili tretinu svojho potenciálu“, keď bývalé sovietske republiky po rozpade ZSSR v roku 1991 vyhlásili samostatnosť, „Rusko je pre niektorých stále príliš veľké,“ uviedol Putin.

Rusko nesie „určitú zodpovednosť“ za kyberútok na ropovod, tvrdí Biden. Vzťahy opäť zhoršila Blinkenova cesta na Ukrajinu

Vyhlásil tiež, že Rusko má v súčasnosti v porovnaní s inými jadrovými mocnosťami najmodernejšie strategické jadrové sily, v ktorých výzbroji je napríklad aj hypersonický klzák Avangard.

Rusku sa tiež podarilo zmeniť vojenské priority a zmodernizovať svoj arzenál bez toho, aby to priveľmi zaťažilo ekonomiku. Putin poznamenal, že Rusko má v tomto roku minúť na obranu ekvivalent 42 miliárd dolárov, pričom americký Pentagón vyčlenil na tento účel 700 miliárd dolárov.

„Podarilo sa nám podporiť naše ozbrojené sily bez militarizácie štátneho rozpočtu a budeme v tom pokračovať,“ avizoval Putin podľa agentúry AP.