Putin nariadil armáde začať vytvárať „bezpečnostnú nárazníkovú zónu“ pri hraniciach s Ukrajinou

Ruský vodca Vladimir Putin nariadil armáde začať vytvárať „bezpečnostnú nárazníkovú zónu“ pri hraniciach s Ukrajinou. Uviedli to ruské štátne médiá, informuje spravodajský web Kyiv Independent.

„Ako som už povedal, že prijalo sa rozhodnutie vytvoriť na hraniciach potrebnú bezpečnostnú nárazníkovú zónu,“ povedal vo štvrtok Putin počas videokonferencie s členmi vlády. Šéf Kremľa dodal, že zóna sa bude nachádzať pri hraniciach Kurskej, Brianskej a Belgorodskej oblasti.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na slová ruského vládcu vyhlásilo, že ide o ďalší dôkaz, že Rusko nemá skutočný záujem o mier.

Plot s Ruskom 

Fínsko dokončilo prvých 35 kilometrov plotu pri hraniciach s Ruskom. Od bariéry, ktorá je vysoká 4,5 metra a ktorá bude mať po dokončení dĺžku asi 200 kilometrov, si severská krajina sľubuje zastavenie migrantov, ak by sa do Fínska pokúsili dostať cez Rusko, napísala agentúra Reuters. Fínska vláda opakovane obvinila Rusko, že žiadateľov o azyl k hranici dopravuje s cieľom vyvolať migračnú krízu. Moskva takéto obvinenie poprela, informuje ČTK. 

Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa pozemnú hranicu s dĺžkou 1344 kilometrov, začalo s výstavbou pohraničného plota v minulom roku. „Hlavným účelom plota je kontrolovať veľké počty ľudí, ak sa pokúsia vstúpiť do Fínska z Ruska,“ uviedol Antti Virta z vedenia hraničnej polície.

Od konca roku 2023, keď Fínsko uzavrelo hraničné priechody pre cestujúcich, do krajiny cez Rusko nevstúpil prakticky žiadny migrant, fínska hraničná polícia však rozhodnutie postaviť plot obhajuje. V roku 2023 cez Rusko pricestovalo do Fínska asi 1300 žiadateľov o azyl z tretích krajín, predovšetkým zo Sýrie a Somálska.

V roku 2021 čelili Lotyšsku, Poľsku a Litve migračnej kríze, keď z Bieloruska začali prechádzať hranice tisícky ľudí prevažne z Blízkeho východu a Afriky. Pohraničníci trojice krajín následne začala migrantov vytláčať späť do Bieloruska.

Európska komisia koncom minulého decembra povolila členským krajinám vo výnimočných prípadoch obmedziť právo na azyl. Brusel tak reagoval na takzvanú nástrojalizáciu migrácie, teda využívanie migrantov na vydieranie európskych krajín. Komisia zároveň vyčlenila dodatočné peniaze pre Estónsko, Fínsko, Lotyšsko, Litvu, Poľsko a Nórsko na posilnenie bezpečnosti hraníc s Ruskom a Bieloruskom.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality