Putin považuje Ukrajincov a Rusov za jeden národ, no aj tak ich zabíja. Kosti panovníka z 11. storočia môžu vyriešiť spor

  • Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že Ukrajinci a Rusi sú jeden národ, ktorý má spoločných predkov, jazyk i náboženstvo
  • Ukrajinci s ním nesúhlasia a snažia sa dokázať, že ich krajina patrí do Európy všetkými možnými prostriedkami
  • Jedným z nich sú aj stratené kostrové pozostatky panovníka, od ktorého svoj pôvod odvíjajú Rusi, Bielorusi aj Ukrajinci
Putin ukraine
SITA/AP, Mikhail Metze, Andriy Dubchak
  • Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že Ukrajinci a Rusi sú jeden národ, ktorý má spoločných predkov, jazyk i náboženstvo
  • Ukrajinci s ním nesúhlasia a snažia sa dokázať, že ich krajina patrí do Európy všetkými možnými prostriedkami
  • Jedným z nich sú aj stratené kostrové pozostatky panovníka, od ktorého svoj pôvod odvíjajú Rusi, Bielorusi aj Ukrajinci

„Dôstojník mi povedal: Nie sú žiadne národy, existujú civilizácie a ruský svet je civilizácia, a pre každého, kto bol jej súčasťou, nezáleží na tom, ako to nazveš, Tatár alebo Ukrajinec, neexistujete ,“ opísal profesor Ihor Kozlovský vymývanie mozgov v doneckých väzniciach a táboroch pre Al Jazeera.

Profesor z niekdajšej Doneckej štátnej univerzity bol väznený takmer 700 dní, pričom sa ho ruskí vojaci a proruskí separatisti snažili presvedčiť o správnosti tvrdení ruského prezidenta Vladimira Putina. Ruský prezident povedal, že „Ukrajina nie je ani štát“ a tvrdí, že „Rusi a Ukrajinci sú jeden národ“.

Putin vo svojej 5-tisíc slovnej eseji zverejnenej v júni minulého roka tvrdí, že majú spoločných predkov, náboženstvo i pôvodný jazyk.

Historik Anton Weiss-Wendt vo svojej knihe Putinovo Rusko a falšovanie histórie uvádza, že náhly záujem ruského prezidenta o históriu je čisto geopolitický, pričom Rusko zámerne falšuje históriu, dopúšťa sa nepresností a vytvára vlastné mýty o histórii za účelom propagandy.

Ukrajina odmieta Putinove pokusy vykladať si históriu po svojom 

Putin odvádza pôvod jednotného Ruska z historického obdobia Kyjevskej Rusi a panovníckej dynastie Rurikovcov. Ukrajinci teraz dúfajú, že kosti jedného z nich, Jaroslava I. Múdreho, by pomohli vyhrať aspoň jeden spor – ten propagandistický – a ukázali by, že Ukrajina v skutočnosti patrí do Európy a nie do Ruska.

„Ako priami potomkovia starovekej Rusi nepopierame právo moderného Bieloruska a Ruska rešpektovať aj ich historické väzby,“ povedal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba pre The Wall Street Journal.

„Kategoricky sme proti súčasným ruským pokusom inštrumentalizovať históriu Ruska, aby slúžili moderným putinovským mýtom a nelegitímnym územným nárokom.“

Vláda Jaroslava I. Múdreho sa považuje za vrcholné obdobie Kyjevskej Rusi, ku ktorej duchovnej tradícii sa hlásia hneď tri štáty, a to Rusko, Ukrajina a Bielorusko.

Panovník založil množstvo miest v Rusku a na Ukrajine ako Jaroslavľ alebo Novhorod-Siverskyj. Za jeho vlády prekvital aj Kyjev, ktorý sa mal krásou vyrovnať Konštantínopolu.

Ukrajinci ho preto považujú za národného hrdinu, na ktorého sa často odkazujú, pričom udeľujú rád princa Jaroslava Múdreho za službu štátu. Rusi majú v Baltskom mori fregatu nesúcu jeho meno. Obe krajiny ho majú zobrazeného na bankovkách. 

„Tesť Európy“ môže dokázať, že Ukrajina má podiel na európskom kultúrnom dedičstve 

Panovník tiež rozvíjal vzťahy s Európu, obchodoval s Francúzskom, Nórskom či Perziou, a viedol podobnú sobášnu politiku ako Mária Terézia. Jeho synovia si vzali princezné z Európy, dcéry sa stali manželkami kráľov Uhorska, Francúzska a Nórska. Historici ho preto zvyknú označovať ako „tesťa Európy“.

Ukrajinci ale dúfajú, že ich panovník bol viac než „tesť“ a že v skutočnosti má Ukrajina nárok na európske kultúrne dedičstvo, nie ruské.

Na to, aby otestovali túto verziu im ale chýbajú kosti panovníka. Do pátrania po nich naprieč Európou i Spojenými štátmi sa zapojila ukrajinská vláda či americké tajné služby, uvádza The Wall Street Journal.

Pozostatky Jaroslava I. Múdreho, ktorého prezývajú aj ako „veľký princ Kyjeva“, boli po jeho smrti v roku 1054 uložené v kyjevskej Katedrále svätej Sofie.

zdroj: Wikimedia/Koryakov Yuri. Kyjevská Rus za vlády Jaroslava I Múdreho

Kyjevská Rus zanikla v 13. storočí, keď ju dobyli Mongoli. Ukrajinu postihol osud, aký zažilo množstvo európskych národov. Časť jej územia určitý čas patrila pod Poľsko-litovský štát i Poľské kráľovstvo, neskôr si územie pripojilo Ruské impérium. Niektoré časti získali Habsburgovci, ktorí ich pripojili k Rakúsko-Uhorsku.

Osud Ukrajiny zostal spätý s Ruskom a neskôr sa Ukrajina stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Po rozpade Sovietskeho zväzu Ukrajina v roku 1991 vyhlásila nezávislosť a stala sa nezávislou krajinou.

Kosti zmizli, pravdepodobne sú v New Yorku 

V roku 2009 chceli odborníci preskúmať kostru Jaroslava I. Múdreho, z ktorých chceli extrahovať DNA a následne ju porovnať s DNA európskych potomkov z Francúzska, Nemecka a Maďarska.

Tým by sa ukázalo, že Ukrajina prispela k paneurópskemu kultúrnemu dedičstvu viac ako k ruskému. Toto zistenie by navyše mohlo vzbudiť vlnu solidarity v Európe s krajinou, ktorej hrozí vojna.

Keď vedci otvorili rakvu, čakal ich šok. V drevenej debne našli len ženské pozostatky, ktoré patrili Jaroslavovej druhej žene. Pozostatky panovníka zmizli bez stopy.

„Bola som úplne šokovaná,“ ​​povedala generálna riaditeľka Katedrály sv. Sofie Nelia Kukovaľská. „Sľúbila som si, že urobím všetko pre to, aby som zistila pravdu a vysvetlila ju všetkým Ukrajincom.“

zdroj: Wikimedia. Jaroslav I Múdry

Začalo sa tak pátranie po kostiach panovníka naprieč Európu aj Spojenými štátmi, ktoré ukázalo, že kostrové pozostatky zmizli pravdepodobne počas druhej svetovej vojny. Odniesť ich mali nacistickí vojaci tesne pred tým, ako sovietska armáda dobyla Kyjev.

Všetko nasvedčuje tomu, že pozostatky neostali v Nemecku a dokonca ani v Európe. Pravdepodobne putovali do Spojených štátov, konkrétne do New Yorku, kde sa mali dostať do rúk pravoslávneho kňaza Palladyho Rudenka. Farár vybudoval z budovy bývalej banky v Brooklyne pravoslávny kostol Svätej trojice.

Keď Kukovaľská navštívila brooklynský chrám, objavila ikonu Mikuláša Mokrého, ktorá tiež zmizla z kyjevskej katedrály. Ku kostrovým pozostatkom sa ale cirkev nevyjadrila.

Riaditeľka si myslí, že neochota cirkvi mohla pozostávať z faktu, že v tej dobe bol pri moci proruský prezident Viktor Janukovyč. Muži cirkvi sa mohli obávať, že kosti skončia v rukách Rusov.

Po majdanoch prišiel nový prezident Petro Porošenko a neskôr i napadnutie Ukrajiny Ruskom. Tieto dva faktory spôsobili, že sa ukrajinská vláda zapojila do hľadania. Porošenko nahlásil zmiznutie Interpolu a Federálnemu úradu pre vyšetrovanie (FBI).

Napokon sa do vyšetrovania zapojilo aj Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA (DHS), ktorého agenti v roku 2017 prehľadali kostol Svätej trojice, ale na inej lokalite vo východnom New Yorku. Agenti nenašli, čo hľadali.

Do pátrania sa zapojila aj vláda súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského, no zatiaľ bezúspešne.  

Putinovu demagógiu prijali i svetoví politici 

Ukrajinské pátranie po kostrových pozostatkoch ukazuje, že Ukrajinci sú odhodlaní využiť všetky prostriedky, aby svetu ukázali, že sú samostatný a nezávislý národ.

Putinovu demagógiu prijali aj niektorí svetoví politici, ktorí si myslia, že Ukrajina patrí k Rusku. Známym príkladom je Donald Trump, ktorý sa mal vyjadriť, že Ukrajina „nie je reálna krajina“, že vždy bola časťou Ruska a sú „totálne skorumpovaní“. Ďalej sa vyjadril, že sa kvôli nim neoplatí „nas**ť Putina“, uvádza Washington Post.

Trump bol kvôli Ukrajine dokonca ústavne žalovaný (impeachment). Žaloba sa týkala odmietnutia vojenskej pomoci Ukrajine. 

Mnohí odborníci s tvrdením o jednom národe tiež nesúhlasia, ani spoločný jazyk (Ukrajina dokonca používa svoj vlastný) či náboženstvo neznamenajú existenciu jedného národa. Američania a Angličania majú taktiež spoločný jazyk, spoločné prevládajúce náboženstvo (protestantské), napriek tomu sú považovaní za samostatné národy.

Pre ilustráciu ani netreba chodiť tak ďaleko. Keď prezidenti Československa Tomáš Garrigue Masaryk a Edvard Beneš vyhlásili, že Česko a Slovensko sú jeden národ a slovenčina je len nárečie češtiny, aké veľké vášne to u nás doma vyvolalo bez toho, aby Česi k našim hraniciam poslali vojsko, ako to robia teraz Rusi s Ukrajinou.

Ukrajinci vidia svoju budúcnosť v Európe 

Posledný prieskum z júla 2021 ukazuje, že väčšina Ukrajincov nesúhlasí s Putinovým tvrdením. 55 % odmietlo tvrdenia ruského prezidenta o jednom národe, 41 % s ním súhlasí.

Podľa Oleksija Harana, profesora z Národnej univerzity Kyjevsko-mohyljanskej akadémie, je príliš zjednodušené tvrdiť, že koľko ľudí s Putinom naozaj súhlasí.

„Spôsob, akým je formulovaná otázka, je jednoducho manipulatívny,“ povedal Haran pre Kyiv Post. „V pôvodnej eseji Putin spomína dve zložky otázky oddelene – najprv tvrdí, že Rusi a Ukrajinci sú jeden národ, potom neskôr uvádza, že Ukrajina a Rusko sú súčasťou zjednoteného historického a duchovného priestoru.“

zdroj: SITA/AP, Efrem Lukatsky

Profesor si myslí, že keby boli otázky položené samostatne, výsledky by boli úplne iné.

„Zatiaľ čo tvrdenie ‚jedného ľudu‘ je úplný nezmysel, v prípade ‚Ukrajiny a Ruska, ktoré zdieľajú rovnakú históriu‘, je to iné, pretože áno, zdieľajú,“ vysvetlil.

Jednoznačne vidia Ukrajinci svoju budúcnosť, má ňou byť Európa. Decembrový prieskum ukazuje, že drvivá väčšina 75,7 % opýtaných podporuje členstvo v Európskej únii, 67,8 % opýtaných by podporilo členstvo v NATO.

Nikto nechce byť Putinovým otrokom, tvrdí ukrajinský starosta 

Čím väčšia je hrozba, že Rusko znova napadne Ukrajinu, tým viac sa Ukrajinci upínajú na Európu. Putin sa napriek rečiam o jednom národe neštíti použiť vojenskú silu, prípadná invázia na Ukrajinu by si vyžiadala tisícky životov na oboch stranách

„Rusko uviazlo v sovietskej minulosti. Ukrajina sa uberá iným smerom, smerom na Západ a do Európy. Sme nezávislý národ,“ uviedol poručík ukrajinskej armády Misha Novitsky pre The Guardian. Poručík bojuje proti proruským separatistom na Donbase, ktorých preukázateľne podporuje Kremeľ.

zdroj: SITA/AP, Andriy Dubchak

Konflikt si vyžiadal už 14-tisíc životov Ukrajincov. Teraz s viac ako 100-tisíc ruskými vojakmi pri ukrajinských hraniciach hrozí ešte väčší masaker. Ukrajinskí vojaci, ale i civilisti tvrdia, že sú ochotní svoju krajinu brániť.  

„Do Ruska sa nevrátime. Nikto nechce byť Putinovým otrokom,“ uviedol Vitaly Barabash, starosta Avdijivky. Starosta uvádza, že obyvatelia sú pripravení na partizánsky typ vojny a Rusom nedoprajú ľahké víťazstvo.  

Tento článok čítaš celý a bez reklám vďaka členstvu v Startitup PREMIUM.

Zdroje: Al Jazeera, Anton Weiss-Wendt/Putinovo Rusko a falšovanie histórie, The Wall Street Journal, Washington Post, Kyiv Post, The Guardian

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie