Putin tvrdí, že „NATO pripravuje útok na ruské územie“. Nové vyhrážky jadrovými zbraňami

  • Vladimir Putin mal prejav vo Federálnom zhromaždení
  • Nepodložene v ňom tvrdil, že NATO pripravuje útok na „ruské územie“
PUTIN REč
TASR/AP, Alexander Zemlianichenko
  • Vladimir Putin mal prejav vo Federálnom zhromaždení
  • Nepodložene v ňom tvrdil, že NATO pripravuje útok na „ruské územie“

Ruský prezident Vladimir Putin v štvrtok vystúpil vo Federálnom zhromaždení so správou o stave krajiny. Vystúpenie sa konalo len dva týždne pred ruskými voľbami, kde je víťaz už dopredu známy.

Putin sa vo svojej reči venoval rôznym témam, ako je vojna na Ukrajine, zahraničná politika, ekonomika, ale aj rodinné vzťahy či problém alkoholizmu. Prejav trval zhruba 2 hodiny a 20 minút. Putin ho rozdelil na tri časti. V prvej hovoril o Rusku a svete, v druhej o domácich problémoch a v tretej o ekonomike a biznise. 

Najviac sledovanou témou vo svete boli práve Putinove slová o vojne na Ukrajine či zahraničnej politike. Slová ruského prezidenta sa zhodovali s naratívmi ruskej propagandy.

Šéf Kremľa nepodložene tvrdil, že Severoatlantická aliancia (NATO) sa chystá napadnúť Rusko. Na svoje tvrdenie neposkytol žiadne dôkazy.

Putin uviedol, že vojská NATO sa pripravujú na útok. „Pripravujú sa zaútočiť na naše územie a využívajú na to najlepšie možné sily a najúčinnejšie sily,“ tvrdil. 

Krajiny, ktoré by sa zapojili do takého útoku, by čakal podľa ruského prezidenta „tragický osud“.

„Musia pochopiť, že máme aj my zbrane, zbrane, ktoré by ich mohli poraziť na ich vlastnom území,“ vyhráža sa Putin, ktorý dodal, že by to mohlo „spustiť použitie jadrových zbraní“.

„Oni tomu nerozumejú?“ pýtal sa. „Všetko, s čím Západ prichádza, vytvára skutočnú hrozbu konfliktu s použitím jadrových zbraní, a tým zničenia civilizácie,“ dodal Putin.

„Oznámili možnosť vyslania západných vojenských kontingentov na Ukrajinu,“ uviedol Putin pričom narážal na slová francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten ale podľa svojich kolegov blafoval a skúšal „strategickú nejednoznačnosť“.

Kremeľ už dlhšiu dobu používa naratív, že vojna na Ukrajine je vojnou Západu a Ruska. Západ sa pritom snaží situáciu neeskalovať a pri dodávkach zbraní platí pravidlo, že nesmú byť použité na útoky na ruské územie. Práve preto nechce Nemecko poslať na Ukrajinu svoje rakety s dlhým dostrelom Taurus.

Vyjadril sa aj k jadrovým zbraniam vo vesmíre či navýšeniu kapacít pri hraniciach NATO

Putin sa vyjadril aj k ruskej jadrovej zbrani vo vesmíre. Americké spravodajské služby nedávno informovali Kongres o tom, že Rusi získali takúto kapacitu. Prezident Joe Biden upresnil, že ju zatiaľ Rusko nevypustilo, a dúfa, že tak ani neurobia.

Šéf Oválnej pracovne dodal, že zbraň by nebola určená na útoky na Zem a na ľudí, ale na satelity nepriateľských krajín. Podľa expertov je takáto zbraň mimoriadne nebezpečná a mohla by narušiť nielen vojenské kapacity USA a jej spojencov, ale problémy by spôsobila aj v civilnej sfére. Od satelitov je závislá napríklad navigácia, meteorológia či televízia a internet.

Ruský prezident však odmieta americké tvrdenia. „Toto je len lož, aby sme vyzerali zle. A tu si musíte pamätať, že posledných 15 rokov sme navrhovali obmedziť použitie jadrových zbraní,“ tvrdí Putin. No práve Rusko vypovedalo zmluvu o zákaze testov jadrových zbraní.

Šéf Kremľa uviedol, že Ruská federácia dáva na obranu 13 % HDP. Západ obvinil, že sa snaží Rusko zatiahnuť do „pretekov v zbrojení“ ako za Studenej vojny.

Vojna na Ukrajine, alebo ako ju Rusi prezývajú „špeciálna vojenská operácia“, má podľa Putina „ohromnú podporu“ obyvateľstva. Putin tvrdí, že vojnu podporuje celá spoločnosť.

Západ obvinil z „koloniálnych tendencií“ a tvrdil, že chce zničiť Rusko. Experti pritom tvrdia, že práve Rusko má imperialistické tendencie, čo má dokazovať Putinova snaha obnoviť Sovietsky zväz. Práve rozpad Sovietskeho zväzu v minulosti Putin nazval „najväčšou tragédiou 20. storočia“.

Putin tiež uviedol, že Rusko musí posilniť svoju vojenskú prítomnosť v hraničných oblastiach v krajinách, ktoré vstúpili do NATO. Narážal tak na Fínsko a Švédsko, ktoré sa zanedlho stane členom Aliancie.

Ruský líder tvrdí, že „bez suverénneho, silného Ruska nie je možný silný svetový poriadok“. Dodal, že Rusko je pripravené na rozhovor s USA.

Krajanov kritizoval pre alkohol 

Putin sa dotkol aj ekonomiky a tvrdil, že západné sankcie v skutočnosti ubližujú viac Západu ako Rusku. Tvrdil, že Rusko prekonalo v raste ekonomiky krajiny G7, a verí, že sa stane „jednou zo štyroch najväčších ekonomík na svete v blízkej budúcnosti“. Ruská ekonomika pritom dosahuje veľkosť talianskej ekonomiky, prípadne ekonomiky štátu New York.

Putin vo svojej reči tiež spomenul ruské „tradičné hodnoty“. Podporil veľké rodiny, uviedol, že chce zabezpečiť väčšiu pôrodnosť a dlhšiu dĺžku života. Rusi práve dĺžkou života zaostávajú za ostatnými európskymi krajinami.

Svojich krajanov tiež napomenul za kladný vzťah k alkoholickým nápojom, ktoré sa negatívne podpisujú na ich zdraví a tiež na dĺžke života.

„Prestaň piť, začni lyžovať,“ zavtipkoval. Po začiatku vojny na Ukrajine mali začať vo väčšej miere konzumovať alkohol aj elity z Kremľa. Putin je preslávený ako abstinent, ktorý konzumuje alkohol len veľmi výnimočne. Aj v minulosti vo viacerých prejavoch kritizoval alkoholizmus.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá