Rado­van Šebes­ta – slo­ven­ský vedec, kto­rý pra­cu­je na výsku­me úpl­ne nových spô­so­bov príp­ra­vy lie­čiv

Veronika Horváthová / 12. augusta 2016 / Lifehacking

So slo­ven­ským ved­com Rado­va­nom Šebes­tom sme sa roz­prá­va­li o sta­ve slo­ven­skej vedy a výsku­mu, o tom, ako moti­vo­vať mla­dých ľudí k prá­ci vo vede, ale aj o tom, či sú prí­rod­né lie­či­vá naozaj lep­šie pre naše zdra­vie.

Rado­van, pre­čo ste sa roz­hod­li veno­vať prá­ve orga­nic­kej ché­mii? Chce­li ste byť ved­com už keď ste boli malý chla­pec?

Ché­mia ma bavi­la už od det­stva, postup­ne som pre­šiel od anor­ga­nic­kej ché­mie, k bio­ché­mii a nako­niec mi naj­viac uča­ro­va­la orga­nic­ká ché­mia.

Vysvet­li­te nám, o čom je Váš výskum a aký môže mať dopad na cel­ko­vú lieč­bu chríp­ky vo sve­te?

Náš výskum sa zaobe­rá vývi­nom nových ale­bo vylep­še­ných metód syn­té­zy rôz­nych tzv. chi­rál­nych zlú­če­nín. Venu­je­me sa pre­dov­šet­kým tzv. asy­met­ric­kej kata­lý­ze, čo je veľ­mi účin­ný spô­sob, ako zís­ka­vať zlú­če­ni­ny v správ­nej geomet­ric­kej for­me. Jed­nou z takých zlú­če­nín je aj osel­ta­mi­vir, teda lie­či­vo na chríp­ku. Vo vše­obec­nos­ti, ak by sa poda­ri­lo vyro­biť hoci­ja­ké lie­či­vo efek­tív­nej­ším spô­so­bom, tak to môže mať dopad na cenu, cel­ko­vú dostup­nosť ale­bo niž­šie dopa­dy na život­né pro­stre­die.

Skupina-Smolenice_2014

V bio­me­di­cí­ne je cel­ko­vý trend, že v urči­tej fáze výsku­mu sa objav pre­dá väč­šej fir­me, kto­rá ho ďalej zko­merč­ní. Exis­tu­je na Slo­ven­sku fir­ma, kto­rá by doká­za­la ten­to výskum posu­núť až na trh?

Väč­ších firiem nie je veľa, ale sú. Iná otáz­ka je, či to chcú uro­biť a to je okrem samot­né­ho zau­jí­ma­vé­ho nápa­du hlav­ne otáz­ka finanč­ná.

Na Slo­ven­sku nemô­žu uni­ver­zit­ní pro­fe­so­ri vlast­niť patent, ale patent vlast­ní inšti­tú­cia, kto­rá výskum zastre­šu­je. Aký má vlast­níc­tvo paten­tov vplyv na výskum?

Pova­žu­jem to za nor­mál­ne. Ak bol neja­ký výskum uro­be­ný na pôde inšti­tú­cie, v tom­to prí­pa­de uni­ver­zi­ty, na jej zaria­de­niach a za jej penia­ze, tak pokla­dám za pri­ro­dze­né, že inšti­tú­cia má prá­vo vlast­niť prá­va na prí­pad­né využí­va­nie také­ho­to vyná­le­zu. Z toho samoz­rej­me nie sú pôvod­co­via vyne­cha­ní. Ja v tom­to zdie­ľam skôr názor jed­né­ho z mojich uči­te­ľov, pro­fe­so­ra See­ba­cha z ETH Zürich, kto­rý hovo­ril, že ved­ci na uni­ver­zi­te majú svo­ju prá­cu pub­li­ko­vať vo vedec­kých časo­pi­soch a nie paten­to­vať. Iný­mi slo­va­mi, na uni­ver­zi­te sme pla­te­ní za zís­ka­va­nie a šíre­nie pozna­nia a nie za zará­ba­nie peňa­zí.

Slo­ven­sko má veľa kva­li­fi­ko­va­ných vzde­la­ných ľudí, no penia­ze nie sú u nás jedi­nou moti­vá­ci­ou, na zákla­de kto­rej sa ľudia roz­ho­du­jú o svo­jej prá­ci. Majú teda mla­dí ľudia záu­jem o prá­cu vo výsku­me?

Majú a mno­hí ľudia sú moti­vo­va­ní túž­bou obja­vo­vať nové poznat­ky ale­bo rie­šiť neja­ké prob­lé­my. Finanč­ná, kon­krét­ne pla­to­vá, otáz­ka je ale veľ­mi dôle­ži­tá, pre­dov­šet­kým pre mla­dých ľudí, kto­rí si chcú zalo­žiť rodi­nu a potre­bu­jú nie­kde bývať. Potre­bo­va­li by sme väč­šie mož­nos­ti talen­to­va­ných a pra­co­vi­tých ľudí dosta­toč­ne ohod­no­tiť, teda aspoň na takej úrov­ni, aby nemu­se­li o penia­zoch stá­le pre­mýš­ľať ale­bo dokon­ca mať ďal­šie prá­ce.

P1040981

Čo si mys­lí­te, že je hlav­nou moti­vá­ci­ou, kto­rou by ste pre­sved­či­li mla­dé­ho člo­ve­ka, aby sa roz­ho­dol zostať na Slo­ven­sku a pra­co­vať vo výsku­me?

Mož­nosť pris­pieť k roz­vo­ju vedy na Slo­ven­sku.

Spo­mí­na­li ste, že sa sna­ží­te robiť tzv. zele­nú ché­miu. Objas­ni­te nám, v čom to spo­čí­va?

Zele­ná ché­mia je súbor myš­lie­nok, pomo­cou, kto­rých by sa mali dať robiť che­mic­ké reak­cie šetr­nej­šie k život­né­mu pro­stre­diu a k zdra­viu ľudí. Naprí­klad, ak neja­kú škod­li­vú zlú­če­ni­nu v neja­kom che­mic­kom pro­ce­se nahra­dí­te neškod­nou, tak to má pozi­tív­ny efekt. Dôle­ži­tej­šie je tiež zni­žo­vať množ­stvo odpa­du, kto­ré­ho aj che­mic­ký prie­my­sel pro­du­ku­je veľ­ké množ­stvo. Všet­ko sa to dá robiť hľa­da­ním nových ciest che­mic­kých syn­téz.

V posled­nej dobe sa ľudia viac sústre­ďu­jú na to, aké lie­či­vá uží­va­jú a začí­na­jú upred­nost­ňo­vať prí­rod­né lie­či­vá. Mys­lí­te si, že toto je budú­ce sme­ro­va­nie bio­me­di­cí­ny ale­bo je to len súčas­ný trend?

Mys­lím, že je to dôsle­dok mód­nych tren­dov a výsle­dok nepo­cho­pe­nia. Otáz­ka pôvo­du lie­či­va, ak sa baví­me o tzv. níz­ko-mole­ku­lo­vých lie­či­vách, teda tých posta­ve­ných na rela­tív­ne malých mole­ku­lách, je pre jeho úči­nok zväč­ša ire­le­vant­ná. Je jed­no či neja­kú zlú­če­ni­nu „vyro­bí“ rast­li­na ale­bo člo­vek v továr­ni, ak je to stá­le rov­na­ká zlú­če­ni­na.

RS_Foto_01

Na Slo­ven­sku je cel­ko­vo vedec­ká prá­ca nedo­ce­ne­ná. Čo si mys­lí­te, že by sa malo zme­niť, aby spo­loč­nosť zme­ni­la svo­je vní­ma­nie?

Veľ­kú časť toho môže a musí spra­viť sama vedec­ká komu­ni­ta tým, že bude lep­šie verej­nos­ti pre­zen­to­vať svo­ju prá­cu. Ľudia (daňo­ví poplat­ní­ci) majú prá­vo vedieť, čo ved­ci pre nich robia. To, že to asi teraz neve­dia ale­bo prá­cu ved­cov naša spo­loč­nosť nepo­va­žu­je za dôle­ži­tú, je pre­dov­šet­kým chy­ba nás samot­ných ved­cov.

V zahra­ni­čí je bež­né, že do výsku­mu inves­tu­jú aj bež­ní ľudia. Mys­lí­te si, že by to tak­to moh­lo fun­go­vať aj na Slo­ven­sku?

Bež­ní, ale asi dosť boha­tí a záro­veň osvie­te­ní, aby vide­li, načo je veda dob­rá. Ak bude­me mať takých ľudí na Slo­ven­sku, tak by to bolo mož­né. Verím, že sa toho doži­jem.

Moja posled­ná otáz­ka znie: Čo Vás moti­vu­je k tomu, aby ste, aj napriek pre­káž­kam, pokra­čo­va­li vo svo­jom výsku­me?

Pris­pieť k roz­vo­ju vedy, kon­krét­ne ché­mie ako na Slo­ven­sku, tak v medzi­ná­rod­nom kon­tex­te. Túžim obja­vo­vať nové mole­ku­ly a reak­cie, kto­rý­mi sa dajú robiť.

zdroj foto­gra­fií: Archiv R. Šebes­tu

Pridať komentár (0)