Korupcia bola v 90. rokoch štandard. Dnes chcú mladí pracovať pre úplne iné firmy

O 9 idú do práce, o 10 sú na káve a o 11 majú aperitív. Sám neviem, kedy Taliani pracujú

Veronika Remišová: Štátne IT bolo jedno veľké eldorádo. Po novom ušetríme milióny

Radovan Šebesta – slovenský vedec, ktorý pracuje na výskume úplne nových spôsobov prípravy liečiv

  • So slovenským vedcom Radovanom Šebestom sme sa rozprávali o stave slovenskej vedy a výskumu, o tom, ako motivovať mladých ľudí k práci vo vede, ale aj o tom, či sú prírodné liečivá naozaj lepšie pre naše zdravie.
 srcset
  • So slovenským vedcom Radovanom Šebestom sme sa rozprávali o stave slovenskej vedy a výskumu, o tom, ako motivovať mladých ľudí k práci vo vede, ale aj o tom, či sú prírodné liečivá naozaj lepšie pre naše zdravie.

Radovan, prečo ste sa rozhodli venovať práve organickej chémii? Chceli ste byť vedcom už keď ste boli malý chlapec?

Chémia ma bavila už od detstva, postupne som prešiel od anorganickej chémie, k biochémii a nakoniec mi najviac učarovala organická chémia.

 

Vysvetlite nám, o čom je Váš výskum a aký môže mať dopad na celkovú liečbu chrípky vo svete?

Náš výskum sa zaoberá vývinom nových alebo vylepšených metód syntézy rôznych tzv. chirálnych zlúčenín. Venujeme sa predovšetkým tzv. asymetrickej katalýze, čo je veľmi účinný spôsob, ako získavať zlúčeniny v správnej geometrickej forme. Jednou z takých zlúčenín je aj oseltamivir, teda liečivo na chrípku. Vo všeobecnosti, ak by sa podarilo vyrobiť hocijaké liečivo efektívnejším spôsobom, tak to môže mať dopad na cenu, celkovú dostupnosť alebo nižšie dopady na životné prostredie.

Skupina-Smolenice_2014

V biomedicíne je celkový trend, že v určitej fáze výskumu sa objav predá väčšej firme, ktorá ho ďalej zkomerční. Existuje na Slovensku firma, ktorá by dokázala tento výskum posunúť až na trh?

Väčších firiem nie je veľa, ale sú. Iná otázka je, či to chcú urobiť a to je okrem samotného zaujímavého nápadu hlavne otázka finančná.

 

Na Slovensku nemôžu univerzitní profesori vlastniť patent, ale patent vlastní inštitúcia, ktorá výskum zastrešuje.  Aký má vlastníctvo patentov vplyv na výskum?

Považujem to za normálne. Ak bol nejaký výskum urobený na pôde inštitúcie, v tomto prípade univerzity, na jej zariadeniach a za jej peniaze, tak pokladám za prirodzené, že inštitúcia má právo vlastniť práva na prípadné využívanie takéhoto vynálezu. Z toho samozrejme nie sú pôvodcovia vynechaní. Ja v tomto zdieľam skôr názor jedného z mojich učiteľov, profesora Seebacha z ETH Zürich, ktorý hovoril, že vedci na univerzite majú svoju prácu publikovať vo vedeckých časopisoch a nie patentovať. Inými slovami, na univerzite sme platení za získavanie a šírenie poznania a nie za zarábanie peňazí.

 

Slovensko má veľa kvalifikovaných vzdelaných ľudí, no peniaze nie sú u nás jedinou motiváciou, na základe ktorej sa ľudia rozhodujú o svojej práci. Majú teda mladí ľudia záujem o prácu vo výskume?

Majú a mnohí ľudia sú motivovaní túžbou objavovať nové poznatky alebo riešiť nejaké problémy. Finančná, konkrétne platová, otázka je ale veľmi dôležitá, predovšetkým pre mladých ľudí, ktorí si chcú založiť rodinu a potrebujú niekde bývať. Potrebovali by sme väčšie možnosti talentovaných a pracovitých ľudí dostatočne ohodnotiť, teda aspoň na takej úrovni, aby nemuseli o peniazoch stále premýšľať alebo dokonca mať ďalšie práce.

P1040981

Čo si myslíte, že je hlavnou motiváciou, ktorou by ste presvedčili mladého človeka, aby sa rozhodol zostať na Slovensku  a pracovať vo výskume?

Možnosť prispieť k rozvoju vedy na Slovensku.

 

Spomínali ste, že sa snažíte robiť tzv. zelenú chémiu. Objasnite nám, v čom to spočíva?

Zelená chémia je súbor myšlienok, pomocou, ktorých by sa mali dať robiť chemické reakcie šetrnejšie k životnému prostrediu a k zdraviu ľudí. Napríklad, ak nejakú škodlivú zlúčeninu v nejakom chemickom procese nahradíte neškodnou, tak to má pozitívny efekt. Dôležitejšie je tiež znižovať množstvo odpadu, ktorého aj chemický priemysel produkuje veľké množstvo. Všetko sa to dá robiť hľadaním nových ciest chemických syntéz.

 

V poslednej dobe sa ľudia viac sústreďujú na to, aké liečivá užívajú a začínajú uprednostňovať prírodné liečivá. Myslíte si, že toto je budúce smerovanie biomedicíny alebo je to len súčasný trend?

Myslím, že je to dôsledok módnych trendov a výsledok nepochopenia. Otázka pôvodu liečiva, ak sa bavíme o tzv. nízko-molekulových liečivách, teda tých postavených na relatívne malých molekulách, je pre jeho účinok zväčša irelevantná. Je jedno či nejakú zlúčeninu „vyrobí“ rastlina alebo človek v továrni, ak je to stále rovnaká zlúčenina.

RS_Foto_01

Na Slovensku je celkovo vedecká práca nedocenená. Čo si myslíte, že by sa malo zmeniť, aby spoločnosť zmenila svoje vnímanie?

Veľkú časť toho môže a musí spraviť sama vedecká komunita tým, že bude lepšie verejnosti prezentovať svoju prácu. Ľudia (daňoví poplatníci) majú právo vedieť, čo vedci pre nich robia. To, že to asi teraz nevedia alebo prácu vedcov naša spoločnosť nepovažuje za dôležitú, je predovšetkým chyba nás samotných vedcov.

 

V zahraničí je bežné, že do výskumu investujú aj bežní ľudia. Myslíte si, že by to takto mohlo fungovať aj na Slovensku?

Bežní, ale asi dosť bohatí a zároveň osvietení, aby videli, načo je veda dobrá. Ak budeme mať takých ľudí na Slovensku, tak by to bolo možné. Verím, že sa toho dožijem.

 

Moja posledná otázka znie: Čo Vás motivuje k tomu, aby ste, aj napriek prekážkam, pokračovali vo svojom výskume?

Prispieť k rozvoju vedy, konkrétne chémie ako na Slovensku, tak v medzinárodnom kontexte. Túžim objavovať nové molekuly a reakcie, ktorými sa dajú robiť.

 

zdroj fotografií: Archiv R. Šebestu

Najnovšie video