Republika môže byť vo vláde. Politológ vysvetľuje, prečo rastie a čo by sa od nej mohla učiť opozícia

Cez víkend rezonovala správa o tom, že krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) vyhrala regionálne voľby v nemeckej spolkovej krajine Sasko-Anhaltsko so ziskom takmer 44 percent hlasov. Popularitu tohto typu politických subjektov však vidíme aj u nás, a to v podobe hnutia Republika. V prieskumoch sa im darí dosahovať pravidelne medzi 11 až 13 percent a na popularite naberá naprieč Slovenskom.

Podľa politológa už dávno nie je iba okrajovým politickým projektom. Jej rast môže v budúcnosti ovplyvniť aj zostavovanie vlády. Koziak nevylučuje, že po voľbách by sa mohla stať koaličným partnerom. Čo vidí za jej úspechom? Čo by mala robiť opozícia inak? Môžu niekedy rozhodovať o budúcnosti našej krajiny? Aj o tom sme hovorili s Tomášom Koziakom.

Republika už nemusí zostať mimo hry

Politológ upozorňuje na možný povolebný scenár, v ktorom by Republika získala dostatok mandátov na to, aby sa stala dôležitým koaličným partnerom. „Nerobme si ilúzie, že ak by Smer vyhral voľby, a ak by potreboval koaličného partnera na to, aby vytvoril vládu, a aby sa udržal pri moci, že by sa nespojil s Republikou,“ uviedol pre Startitup. Dodávam, že je dosť reálne, že do vlády by sa v súčasnej situácii dostali.

Za dôležitý signál považuje aj vzťahy medzi predstaviteľmi Republiky a Smeru. „Najvyšší predstavitelia a dôležité tváre Smeru si bežne podávajú ruky s predstaviteľmi Republiky,“ pripomína. Zároveň pripomenul, že predstavitelia Smeru deklarovali, že s Republikou nemajú problém.

O tom, či by sa takáto spolupráca napokon stala realitou, by však podľa neho rozhodli aj ďalšie strany. Práve preto upozorňuje, že rozhodujúce nemusia byť iba volebné percentá, ale aj povolebné rozloženie síl.

Prečo Republika rastie?

Koziak vidí jeden z hlavných dôvodov úspechu Republiky v spôsobe, akým komunikuje s voličmi. „Ich základná technika je populizmus,“ uviedol a prirovnáva ich taktiku ku vládnemu Smeru. Republika podľa neho dokáže osloviť časť voličov práve tým, že ponúka jednoduché riešenia. Problém jeho slovami spočíva v tom, že spoločnosť často čelí témam, ktoré nemajú jednoduché odpovede.

„Republika ťaží z toho, že je tu časť voličov, ktorým vyhovujú jednoduché riešenia, ktoré majú populistický charakter,“ vysvetlil. Zároveň zdôrazňuje, že úspech hnutia pod vedením Milana Uhríka automaticky neznamená, že robí všetko lepšie než jej politickí konkurenti. Skôr dokáže využiť to, čo jej ponúka samotná spoločnosť.

S tým spája aj úroveň vzdelania a schopnosť kriticky pracovať s informáciami. Časť voličov podľa neho nemá dostatočné možnosti alebo schopnosti overovať fakty, študovať jednotlivé témy a posudzovať politické tvrdenia v širšom kontexte.

Koziak upozorňuje, že tradičné strany nemôžu jej úspech jednoducho skopírovať. Ak by začali používať rovnakú formu, na ich voličskú základňu by to vôbec nefungovalo. „Ak by chceli ísť tou jednoduchšou cestou, tým populizmom, tak to už by neboli tie politické strany. Museli by zmeniť svoj charakter,“ vysvetľuje svoj postoj.

Myslí si, že Uhríkovci využívajú priestor, ktorý im vzniká medzi voličmi hľadajúcimi jednoduché odpovede. Politológ pritom používa aj ostré pomenovanie, kedy hovorí o politikoch, ktorí ponúkajú „lacné jednoduché riešenia“, hoci podľa neho takéto riešenia v skutočnosti nemusia fungovať. Práve schopnosť premeniť zložitú tému na jednoduché heslo môže Republike prinášať politické body.

Ako funguje migrácia, Rusko aj Európska únia

Úspech Republiky nemožno podľa Koziaka oddeliť ani od tém, ktoré v posledných rokoch výrazne rozdeľujú spoločnosť. Spomína najmä migráciu, Európsku úniu, vzťah k Rusku a vojnu na Ukrajine. Do podobného okruhu zaraďuje aj pandémiu covidu, ktorá týmto subjektom značne nahrávala.

Tieto témy podľa neho spája spoločný motív. „Všetky slúžia nielen na to, aby znížili odolnosť spoločnosti, ale aby oslabili dôveru ľudí v demokratické spoločenské inštitúcie,“ myslí si.

Koziak poukazuje na to, že počas pandémie čelili útokom vláda, hygienici, lekári a odborníci. Pri vojne na Ukrajine sa podľa neho podobná rétorika obracia proti novinárom, expertom a ľuďom, ktorí upozorňujú na Rusko ako agresora.

Podobný vzorec vidí aj pri migrácii. Terčom sa opäť stávajú odborníci, médiá a inštitúcie. „Jedna skupina ľudí, jedna záležitosť,“ zhrnul Koziak tento spôsob politického konfliktu.

Sociálne siete otvorili Republike nový priestor

Významnú úlohu v raste podobných politických strán podľa Koziaka zohrávajú sociálne siete. „Sociálne siete umožňujú bez akejkoľvek cenzúry publikovať čokoľvek, aj extrémistické názory,“ uviedol.

Práve rýchlosť a rozsah šírenia informácií podľa neho vytvorili nové podmienky pre politickú komunikáciu. Demokratické spoločnosti preto nedokázali na tento technologický vývoj dostatočne rýchlo reagovať.

Problém vidí aj v školskom systéme. Ten podľa neho nebol pripravený na rýchlu technologickú zmenu a na množstvo informácií, ktoré dnes ľudia dostávajú. „Ak by školy dokázali rýchlo zareagovať na to, že prichádza fenomén sociálnych sietí, fenomén prakticky neobmedzeného šírenia informácií, čo do kvality, a čo do kvantity, dokázali by sme s tým nejakým spôsobom bojovať.“

Využíva nedôveru voči inštitúciám

Rast Republiky ale zasadzuje aj do širšieho európskeho trendu. Podobné politické sily podľa neho rastú vo Francúzsku, Maďarsku, Česku, Nemecku či Spojených štátoch. Jedným z faktorov môže byť podľa neho všeobecná nespokojnosť ľudí s fungovaním spoločnosti. Ďalším rast populizmu a zároveň väčšia tolerancia voči extrémistickým názorom.

„Začíname tolerovať, že spoločnosť ako taká začína tolerovať viac tie extrémistické názory,“ povedal. Spoločnosť jeho slovami postupne stráca schopnosť podobným názorom čeliť. Sociálne siete tento proces ešte urýchľujú.

Politológ zároveň tvrdí, že pri oslabovaní dôvery v demokratické inštitúcie zohráva úlohu aj Rusko. Podľa jeho slov existujú dôkazy o ruskom financovaní krajnej pravice v Európe a o snahách oslabiť dôveru ľudí v demokratické inštitúcie.

Rusko môže EÚ poraziť zvnútra

Koziak tento argument vysvetľuje cez fungovanie demokracie. Podľa neho Rusko nemôže Európsku úniu poraziť vojensky. Väčšie riziko vidí v oslabovaní úplne iným spôsobom. „Môže ju poraziť zvnútra tým, že ľudia budú voliť vlády, ktoré budú proruské,“ povedal.

Demokracia má podľa neho jednu zásadnú slabinu, a síce, že umožňuje slobodne hovoriť aj ľuďom, ktorí ju sami odmietajú alebo ju chcú zmeniť. Práve túto otvorenosť považuje za jednu z najväčších výziev, ktorým demokratické spoločnosti čelia.

Ak chcú ostatné politické strany Republike konkurovať, podľa Koziaka musia zmeniť spôsob, akým komunikujú s voličmi. Nestačí podľa neho hovoriť iba k ľuďom, ktorí už poznajú fakty a dokážu si ich sami overiť. Politici by mali byť konkrétnejší: „Treba vysvetliť nejakým jednoduchým spôsobom, prečo tie veci, o ktorých hovoria, nefungujú.“

Pri debate o migrácii by podľa neho politici nemali zostať iba pri heslách. Mali by ukázať čísla a fakty. Spomína napríklad potrebu ukrajinských zdravotných sestier. Ak by neprišli, slovenské zdravotníctvo by podľa jeho slov mohlo do piatich rokov čeliť vážnemu problému s nedostatkom sestier. Pri Rusku by zase podľa Koziaka mali politici otvorene pomenovať, čo sa deje na Ukrajine a neustále pripomínať, že veľmoc je agresor.

Slovensko nie sú len kaviarne

Koziak vidí problém aj v tom, koho sa opozičné politické strany snažia oslovovať. Podľa neho často zostávajú v prostredí vzdelanejších voličov, ktorí už fakty poznajú a dokážu ich posudzovať. Použil pritom výraznú metaforu: „Slovensko nie sú len kaviarne. Slovensko sú aj krčmy.“

Podľa neho musia politici ísť aj medzi ľudí, ktorí rozmýšľajú inak a používajú iný slovník. Práve títo voliči totiž môžu byť podľa Koziaka citlivejší na jednoduché politické heslá.

Ako príklad uviedol Igora Matoviča. Napriek kritike jeho politického pôsobenia uznáva, že chodí medzi ľudí a rozpráva sa s nimi priamo. Takáto komunikácia podľa neho prináša politické body. „Treba si uvedomiť, že aj za tou bratislavskou kaviarňou sú aj krčmy,“ dodal.

Práve tam podľa Koziaka leží časť voličov, ktorých dokáže Republika osloviť jednoduchším jazykom. Nie je to preto o tom, čo kto robí lepšie, čo by malo PS robiť lepšie, ale skôr o tom, čo sa môžu z komunikácie takýchto strán a hnutí naučiť. Chodiť medzi ľudí a komunikovať s nimi jazykom im vlastným.

Úspech Republiky tak nemusí byť náhodný

Koziakovo vysvetlenie rastu Republiky tak stojí na kombinácii viacerých faktorov. Strana podľa neho ťaží z populizmu, spoločenskej nespokojnosti, tém ako migrácia či vojna na Ukrajine a zo sociálnych sietí, ktoré umožňujú rýchlo šíriť jednoduché politické posolstvá.

Zároveň sa môže dostať do situácie, keď o jej ďalšom osude nebudú rozhodovať iba jej vlastní voliči. Ak bude mať po voľbách dostatok mandátov a iné strany ju budú potrebovať na vytvorenie väčšiny, môže sa z nej stať koaličný partner.

Podľa Koziaka preto netreba možnosť vlády s Republikou odmietať ako nereálny scenár. Republika totiž podľa politológa nestavia svoj úspech iba na jednej téme. Využíva priestor, ktorý vzniká medzi časťou voličov nespokojných s fungovaním spoločnosti a tradičnou politickou komunikáciou. Uzatvára to myšlienkou, že pokiaľ ostatné strany nedokážu týmto ľuďom zrozumiteľne vysvetliť vlastné riešenia, Republika môže tento priestor naďalej využívať.

Čítaj viac z kategórie: Politika

Zdroj: Startitup