Chorvátska pláž je kontaminovaná vysoko toxickou látkou. Napriek tomu zostáva otvorená
Peter Frolo/McDonald's
Richard 24 rokov pracuje v Mekáči: Sme jednotkou, lebo z jedla robíme zážitok. Keď McDonald’s prišiel do Bratislavy, ľudia sa išli zblázniť
Matúš MajerZrejme málokto si dokáže predstaviť pracovať 24 rokov v rovnakej spoločnosti. Richard Boháč je jedným z tých, ktorí v spoločnosti McDonald’s pôsobia už od roku 1996.
Otváral reštaurácie a prešiel si top manažérskymi pozíciami, pričom niekoľko rokov bol riaditeľom aj Ronald McDonald House Charities – neziskovej organizácie, ktorá zlepšuje podmienky v detských nemocniciach prostredníctvom rekonštrukcií nemocničných izieb, spoločných priestorov, oddychových zón, i zabezpečení zdravotníckych prístrojov.
Richard začínal ako obyčajný brigádnik – zbieral tácky a otáčal mäso na grile. Po 24 rokoch tvrdí, že by prácu v McDonald’s odporučil aj svojim deťom a ako sám hovorí, „miesto krvi mu prúdi v žilách kečup“.
- Ako je možné vydržať v jednej spoločnosti 24 rokov
- Prečo McDonald’s pri príchode na Slovensko spôsobil ošiaľ a ako vyzeralo prvé menu
- Čo McDonald’s robí vo „voľnom čase“ okrem ikonického jedla
▪ Americký sen na Slovensku
Dokážete po 24 rokoch strávených v McDonald’s rozmýšľať aj nad inými vecami ako sú burgre a hranolky?
Vzhľadom na to, že aj moja manželka pracuje v McDonald’s, sa náš život točí z veľkej časti práve okolo hranoliek (smiech). Náš súkromný život je úzko previazaný s tým pracovným – vlastne som sa to nikdy ani nesnažil oddeľovať. O práci sa mi sníva asi častejšie ako ostatným, ale tú prácu mám veľmi rád, čiže mi to nevadí.
Vaša kariéra je prakticky americký sen, akurát na Slovensku. Ste s vašim úspechom v McDonald’s unikátom?
Ja si myslím, že toto je realistická postupná cesta pre kohokoľvek. A hlavne to človeku veľa dá – postupovať zdola a spoznať všetky štruktúry spoločnosti je výhodné pre každého manažéra, ktorý má niekedy riadiť firmu. Je to dôležitým predpokladom na to, aby bol úspešným. Podariť sa to však môže každému.
▪ Ako vyzeral McDonald’s pred 25 rokmi?
Vy ste v McDonald’s začali pracovať až rok po jeho príchode na trh. Na prvý McDonald’s si však spomínate určite.
Bol to kultúrny šok – vtedy v Banskej Bystrici, v roku 1995. Obrovské rady a veľké nadšenie. A hlavne veľa prekvapení. Vtedy som si napríklad kládol otázku, že prečo je najobľúbenejšia značka rýchleho občerstvenia postavená na sladkých žemliach. Potom som postupne zistil, že žemle nie sú to, na čom systém stojí.
Gro úspechu spočíva hlavne v skvelých zamestnancoch a ochote inovovať a modernizovať, hľadať si cestu k zákazníkovi. A tento prístup sa mi zapáčil.
O niečo silnejšie ste prežívali moment, keď McDonald’s prišiel aj do Bratislavy.
Ľudia stáli v radoch a išli zošalieť, to nepreháňam. Bol rok 1996 a aj keď už nejaký čas ubehol, Slovensko sa stále spamätávalo z Nežnej revolúcie a zo samostatnosti. A keď som videl tie kvantá ľudí pred otvorením, mal som pocit, že toto je druhou revolúciou, aj keď na inom poli.
Živo si pamätám, ako bola celá časť Námestia SNP plná ľudí, ktorí sa na McDonald’s tešili. Teraz na to spomíname nostalgicky, je to podobné so zástupmi áut na McDrive počas pandémie. Je skvelé vidieť, že akékoľvek sú okolnosti, akýkoľvek rok, tak si ľudia k značke McDonald’s vždy nájdu cestu.
Pamätáte si na vtedajšie menu? Big Mac určite nemohol chýbať.
Ani nechýbal. Vtedy bol headlinerom a s ním aj ikonické hranolky. Práve tie boli obrovským hitom. Najväčším rozdielom boli absencia sezónnych menu a jedál z kuracieho mäsa. Dnešný McChicken či nugetky v roku 1996 ešte na Slovensku neexistovali. Chýbali tiež šaláty aj wrapy, prakticky existovala len tretina dnešnej ponuky.
▪ Ako sa McDonald’s za 25 rokov zmenil?
Každý sa pýta, v čom sa McDonald’s za 25 rokov zmenil. V čom však zostal rovnaký?
Napríklad sme vždy vyhľadávali slovenských a lokálnych dodávateľov. Nielenže podporíme domácu produkciu, no Slováci k nim jednoducho majú bližšie.
Ale sú to aj interné procesy. V roku 1996, keď som nastupoval, bolo veľmi neobvyklé vítať zákazníkov so slovami: „Dobrý deň, vitajte v McDonald’s.“ Trvalo nám veľmi dlho, kým sme to na Slovensku presadili. Ale nastavili sme normu a dnes je takýto prístup k zákazníkovi bežný v celej krajine.
Vlastne to je celkom dobrým obrazom toho, čo ostáva nemenné. Prozákaznícky a úctivý prístup.
K slovenským dodávateľom ste inklinovali od začiatku?
Áno, inklinovali sme k nim od začiatku. McDonald’s si zakladá na vytváraní dlhodobých partnerstiev, či už s franšízantmi, kde máme uzavreté dlhoročné kontrakty, ako aj s dodávateľmi.
Dobrým príkladom je Farma Majcichov, ktorá nám dodáva mliečne výrobky od samotného vzniku McDonald’s na Slovensku od roku 1995.
Robia to zodpovedne a kvalitne a sú to kľúčoví partneri, za ktorých sme veľmi vďační. Rovnako ako oni, aj my chceme byť dobrými partnermi aj susedmi.
Čo znamená byť dobrým susedom?
V mojej knihe je to najmä budovanie dobrých vzťahov. Je mi veľmi sympatické, že sa snažíme vytvárať priestor pre lokálnu a komunitnú súdržnosť.
Hovorím napríklad o športových aktivitách pre deti základných škôl ako McDonald’s Cup alebo o našej neziskovej organizácii Ronald McDonald House Charities (RMHC), ktorá zlepšuje podmienky hospitalizácie chorých detí a ich rodín prostredníctvom rekonštrukcií nemocničných izieb, spoločných priestorov a oddychových zón detských oddelení. Ale i zabezpečením najmodernejších zdravotníckych prístrojov.
▪ Čo robí McDonald’s okrem jedla?
Vy ste Ronald McDonald House Charities dokonca 4 roky viedli. Musel to byť silný zážitok.
Určite to bol silný zážitok. Od vzniku neziskovej organizácie v roku 2003 sme sa snažili byť čo najlepším partnerom tejto komunity. Do nemocníc po Slovensku sme investovali viac ako 660-tisíc eur, v rámci ktorých sme úspešne zrekonštruovali detské oddelenia či priestory pre rodičov s deťmi v 11 slovenských nemocniciach.
Zakúpili sme množstvo prístrojov, ktoré sú potrebné pri liečbe ochorení. Vytvorili sme deťom vytvoriť „domov ďaleko od domova,“ ako hovorí naše motto. Cieľom je, aby sa v priestoroch nemocnice cítili rodiny s deťmi lepšie. Aby to neboli iba štyri sterilné steny.
Pomáhali ste napríklad na bratislavských Kramároch.
Áno, tam sme rekonštruovali spoločenské priestory. To bol naozaj rozsiahly projekt, prerábali sme ich na siedmich poschodiach a venovali sme naň 210 000 €. Investície však dohromady smerovali do 11 spomenutých nemocníc po celom Slovensku, nie je to len o Bratislave.
Aktuálne sú v riešení takzvané Family rooms (Rodinné izby), teda priestory, kde sa budú rodiny cítiť lepšie. Aktuálne o tom rokujeme s nemocnicami a vždy nás môže ktokoľvek osloviť. Cieľom je tvoriť pocit domova aj pre tých, ktorí sú od svojho domova ďaleko a Rodinné izby tomu môžu nepochybne dopomôcť.
Stretli ste sa aj niekedy s priamou reakciou? Napríklad od lekára alebo rodiča, ktorý do týchto nemocníc musí chodiť?
Tie priestory sme kompletne prerobili a pomáhali nám aj ilustrátori, ktorí pomohli dizajn dotvoriť. Vytvorili sme nové stropy, podlahy, elektroinštalácie, všetko nanovo. Inými slovami, nedalo sa to prehliadnuť, takéto pekné reakcie od ľudí sú pomerne bežné a o to viac si Ronald McDonald House Charities vážim.
Najviac ma vždy teší, ak sa stretnem s niekým, kto nevedel, že sa McDonald’s aktívne venuje aj nemocniciam a všimne si ich až na základe pobytu v zrekonštruovaných častiach. Keď vám rodič povie, že vďaka vám malo dieťa úsmev na tvári, je to veľmi silné.
Podobné momenty majú silu zmeniť pohľad človeka na svet.
Ja som ekonóm, pragmatický človek. Podobné veci softskillového charakteru neboli vždy aktívnou súčasťou môjho života, teraz však tvrdím, že je to mimoriadne obohacujúca skúsenosť a príjemná súčasť života.
Mnoho ľudí, ktorých mám vo svojom okolí, začalo vnímať, že pomoc slabším je nielen pridanou hodnotou firmy, ale najmä pridanou hodnotou života.
Keď vám rodič povie, že vďaka vám malo dieťa úsmev na tvári, je to veľmi silné.
▪ Ekológia a 21. storočie
Počuť však aj o iných spoločensky zodpovedných aktivitách McDonald’s, nielen RMHC. Od roku 2019 sa prevádzky modernizujú na tzv. reštaurácie novej generácie. Každý návštevník vidí, že sú modernejšie či vybavené kioskami. Čo však nevidí?
Reštaurácie novej generácie majú najmä ekologický nádych. Pozrime sa napríklad na technologické vybavenie. Kuchyňa je úplne po novom, prístroje využívame omnoho efektívnejšie. Spomeniem napríklad fritézy, ktoré sú zodpovedné voči životnému prostrediu, keďže šetria nielen elektrinu, ale aj olej. A ten, čo už musíme vymeniť, aj tak posúvame na druhotné spracovanie. To isté platí pre toastery či grily.
Keď ste najlepší a najväčší na svete, musíte mať aj najlepšie vybavenie a udávať trendy i v oblastiach, z ktorých benefituje celá planéta. Aj preto sme ako prví začali triediť odpad na prevádzke, ako prví sme investovali do ekologického vybavenia.
Teraz si spätne spomínam na otázku o tom, čo sa nezmenilo, a vlastne je to aj DNA. Stále sa snažíme inovovať a posúvať veci k lepšiemu. To sa, verím, nezmení nikdy, to sú naše kľúčové hodnoty.
Dnes na ekologické riešenia vytvára spoločnosť veľký tlak, no vy sa ekologickými riešeniami zaoberáte celé dekády, veď už v 2003 ste zaviedli celoplošné triedenie odpadu. Čo vás vtedy motivovalo?
Znovu to zopakujem – uvedomujeme si pozíciu lídra. Z nej vyplýva aj spoločenská zodpovednosť.
Mimochodom, to nie je len rok 2003, aj keď ten sa komunikuje najčastejšie. Už v roku 1998, keď som otváral novú prevádzku, namiesto klasických smetných košov som dostal separačné vozíky, ktoré boli určené na separovanie odpadu z podnosov či ostatných vecí.
Takto by sa mal ale správať každý líder, ja na tom nevidím nič výnimočné. Podnikaniu treba dávať pridanú hodnotu a veľké firmy sú skrátka trendsetteri. Určujú smer, kam sa za nimi uberajú ostatní.
Mekáč nie je žiadna one man show, kde kopírujeme globálne riešenia.
▪ Prečo je McDonald’s roky jednotkou na trhu
Viete si spomenúť na chyby, ktoré sa počas vášho 24-ročného pôsobenia udiali? Aké veci sa mohli spraviť lepšie?
Žiadne veľké chyby sa našťastie neudiali. McDonald’s je značka, ktorá je úspešná nielen na globálnej, ale aj lokálnej úrovni, vidno to na každej z 35 prevádzok, ktoré fungujú výborne. A to najmä vďaka zamestnancom, ktorí sa o ne starajú, či ich manažérov.
Súvisí to tiež s firemnou kultúrou, každý má právo sa vyjadriť, každý má šancu na kariérny rast. Mekáč nie je žiadna one man show, kde kopírujeme globálne riešenia. Neustále s každým komunikujeme a efektívne predchádzame komplikáciám, čo eliminuje prípadné chyby.
Na Slovensku je obed v McDonald’s pomaly kultúrnou udalosťou, na ktorú sa človek teší celý týždeň. Syrová sezóna je zasa medzi hlavnými gastroeventami roka. V USA je to o niečo menej „pôžitkárske“, na značku tam je diametrálne odlišný pohľad. Prečo?
McDonald’s na Slovensku je o zážitkoch. Aj vy môžete ísť do supermarketu a nakúpiť si podobne výživné jedlo, čo vás možno vyjde menej ako v McDonald’s. Ale ten zážitok, ktorí vám dajú naši ľudia, nedostanete. U nás to je zážitok, ktorý v niektorých krajinách chýba.
Je to o našich výborných zamestnancoch, ktorí sa vedia postarať o zákazníka. Mnohí si možno naozaj chcú dať iba sendvič, no do McDonald’s ich ženú príjemné prostredie a milí ľudia, ktorí tu pracujú. Prostredie, kde sa budú dobre cítiť a zároveň sa aj chutne najedia.
Ako je možné, že sa nič z tohto nepodarilo vašej konkurencii?
My robíme veci tak, ako ich cítime. Ja som tu 24 rokov a mám stále okolo seba kolegov, ktorí sú tu od začiatku. McDonald’s si svojich ľudí cení a firemná kultúra, ktorá tu vládne, je orientovaná na našich zamestnancov. To sa potom odzrkadľuje aj na ich práci smerom k zákazníkom.
Vždy sa snažíme prinášať nejakú pridanú hodnotu. Chceme zákazníka potešiť alebo prekvapiť nejakou maličkosťou.
Zákazníkom na McDrive ste napríklad počas korony dávali vitamínové cukríky.
Áno, a to len tak. Lebo je to milé a ľuďom to zlepší náladu. Zákazníka vnímame ako partnera, nie ako objednávku. Potom nám dáva zmysel robiť im radosť.
