Rie­šiť odpad nesta­čí. Zabráň jeho vzni­ku a začni ho rie­šiť už vo fáze star­tu­pu!

František Boršík / 23. marca 2015 / Business

To, že dnes pro­du­ku­je­me den­ne tony odpa­du je jas­né asi kaž­dé­mu. Skús­me sa teda viac zamys­lieť nad tým, ako zabrá­niť jeho samot­né­mu vzni­ku.

 

 

 

Odpad a jeho spracovanie trápi ľudstvo už takmer od počiatku. Veľa ľudom je tento problém ľahostajný. No sú ľudia, ktorí vidia tento problém inak a neboja sa ho zmeniť.

 

S jedným takýmto človekom som sa stretol ešte minulý rok aj ja v Českej Republike. Volá sa Michael Rada a v rámci INTERNATIONAL BUSINESS CENTER OF SUSTAINABLE DEVELOPMENT (IBCSD) učí jednotlivcov, ale aj firmy všetkých veľkostí a stupňov vývoja (od startupov po veľké nadnárodné korporácie), ako zabrániť vzniku odpadu. Na začiatok sa však pozrime na Michaelov pitch:

 

 

Michael, čo je to vlastne odpad? 

Odpad je možné definovať 2 spôsobmi. Jeden z nich hovorí, že je to niečo, čo už nepotrebujem. Druhý zasa, že je to niečo čo, odložíme na miesto určené na odkladanie odpadu. No ak tú vec, to niečo, na to miesto neuložíme, v tom okamžiku nemáme odpad, ale surovinu. A to je dôležitá vec pre industrial upcycling. Pretože v tom okamžiku ako vám dopadne akákoľvek vec - stará, nová - na tom nezáleží, do odpadkového koša, tá vec stráca hodnotu, respektíve získava mínusovú hodnotu, pretože musíte platiť za odvoz odpadu. 

 

V rámci IBCSD sa snažíte tento princíp dostať do povedomia aj vo svete?

Presne tak, musel som to vlastne aj sám definovať, pretože nič také, žiadna takáto iniciatíva neexistovala. Zadefinoval som pojem industrial upcycling, pretože vo svete bol doteraz známy iba pojem upcycling. A tak som dnes schopný sa doslova postaviť pred priemysel a povedať, "áno, sme schopní zabrániť vzniku odpadu a spracovať prebytok, ktorý vznikol".

 

 

 

Znamená to teda, že ak má niekto odpad, tak mu dokážete nájsť niekoho, kto ho dokáže využiť a v rámci upcyclingu posunúť na vyššiu úroveň? Napríklad nejaký iný podnik?

Áno. Predtým než sa odpad stane odpadom, je to vlastne prebytok. Aj preto som založil IBCSD, kde sa vyvíjajú projekty, ktoré budú dávať dokopy tých, čo majú prebytky, s tými, ktorí ich budú vedieť spracovať.

V niektorých priemysloch končí až 80% suroviny ako odpad! Napríklad pri spracovaní zinku. 80% zinku končí ako zinkový prach - no našťastie už začínajú fungovať firmy, ktoré tento konkrétny problém chcú riešiť a tento prach spracovávať.

Zvyšovanie efektivity skoro nikto nerobí alebo nie v dostatočnom meradle. Opäť som teda musel definovať pojem, Logistics Efficiency Design (LED), ktorý sa skladá z 3 nástrojov: Transparency, Profit Sharing a Efficiency. Alebo po našom transparentnosť, zdieľanie profitu a efektívnosť. Tieto 3 nástroje dokopy majú neskutočnú silu. 

 

Ako sa k tejto snahe stavajú korporácie, napríklad logistické firmy ktoré fungujú na Just in time (JIT) princípe? 

Stavajú sa k tomu veľmi pozitívne, pretože pri aplikácii svojho prístupu nevyžadujem prakticky žiadne investície, iba mením systémy a procesy. Just in time, principiálne, nie je zlá vec. Bohužiaľ, v tomto globálnom reťazci vzniká nadstav a to hneď na niekoľkých miestach. Venujú sa tomu štandardne rôzne analýzy v rámci LEAN. Napríklad, automobilky sa pretekajú v tom, ako dlho im trvá výroba jedného auta. Trvá im to tak 30-57 sekúnd. Ale samotný logistický reťazec trvá až 3 mesiace!

 

 

 

Ako to teda vnímate, majú veľké korporácie a svet ako taký záujem zmeniť tento stav?

Nie, v princípe im to vyhovuje. Diely meškajú - pokutu zaplatí dodávateľ. Je to tak aj v BMW, s ktorým spolupracujem. Aj oni si nechajú vyriešiť iba jeden "požiar" a nemajú záujem o zmenu celého systému. Pomohol som im naposledy vyriešiť problém s jedným dodávateľom, ktorý mal obrovské problémy s dodávkami. Ale vždy je to hlavne o pochopení princípov nadväznosti, princíp LED, ktorý som spomínal, je komplex a jeho 3 piliere nefungujú samostatne. Čaká nás ešte veľa práce a šírenia informácii.

 

Rovnako to je podľa mňa aj pri elektromobiloch - mohli tu byť už dávno a vo väčšom meradle. Čo si myslíte o Tesle?

Elon má nie len ideu, ale aj peniaze pretlačiť to, o čo sa snaží. Určite pomôže aj tá megatováreň na batérie, ktorú v súčasnosti stavia. Tá by totižto mala vyrábať batérie nie len pre Teslu, ale aj pre ďalšie elektromobily. Predtým ako som sa osamostatnil, pracoval som pre 2. najväčšiu japonskú korporáciu a okrem iného tam mali projekt na zužitkovanie zvyškových batérií. Povedzme, že batériu máte na začiatku v nákladnom aute. Po čase tam už nestačila, tak ju dali do veľkého vysokozdvižného vozíka. A keď nestačila tam, dali ju do menšieho a úplne nakoniec ju využili ako záložný zdroj niečoho. To bolo výborné. Keby sme boli schopní urobiť toto vo veľkom meradle, tak môže nakoniec zavrieť veľa baní. 

V 90. rokoch prišiel na jednu našu konferenciu študent, ktorý demonštroval prenos dát medzi dvoma starými Nokiami rýchlosťou na úrovni dnešného LTE. V dobe, kedy bol mainstreamový prenos dát 9,6 kbps, on dokázal dnešné LTE. Vtedy pomaly, ale isto začínal Internet. Tá informácia aj on jednoducho zmizli. Pamätáme si na to iba my, čo sme to vtedy zažili. No niet sa čo čudovať. Predstavte si, že by výrobcovia telefónov aj operátori dostali šancu preskočiť 6 vývojových generácii, ale nestalo sa tak a zostalo ticho. Najskôr dostal zaplatené a technológie sa pravdepodobne vzdal. 

 

 

Takto to v dnešnom svete chodí. Čo nejaký konkrétny prípad optimalizácie, ktorý ste uviedli do života?

Veľmi ma napríklad trápilo množstvo fólie, ktoré sa v logistike spotrebúva. Preto som vymyslel takú, ktorá sa dá použiť viac krát. Je to tzv. vratná paletová fixácia a jej vývoj trval 2 roky. Investícia sa vráti každému, kto ju začne využívať. Dnes ju začínajú používať automobilky, pivovary, lekárne aj nábytkári. 1 veľká rolka obyčajnej strečovej fólie stojí cca 5€. Vratná paletová fixácia stojí v súčasnosti zhruba 100€. No pri 135 otáčkach sa to vracia. A v továrňach tých 135 otáčok nastáva rýchlo.

 

Poďme sa pozrieť ešte na 3 piliere LED,  Logistics Efficiency Design. Transparentnosť by mohla byť jasná a pochopiteľná.

Profit sharing je to, čoho sa v biznise asi najviac boja. Ja hovorím, že v továrni kde je tisíc ľudí, je nejakých 10 manažérov a 990 pracovníkov. Ale tých 990 ľudí si rozdelí iba 5% zisku. Zvyšok si rozdelia manažéri s majiteľmi. Podľa mňa to nie je správne. V mojom biznise patrí 65% zisku ľuďom, ktorí ho vytvoria. S týmto skúste prísť do priemernej továrne a uvidíte ich reakcie. 

Mojím cieľom je, aby do roku 2020 IBCSD dávalo prácu jednému miliónu ľudí! Keď som o tom hovoril s mojimi partnermi v Indii, spýtali sa ma: "iba milión?" To je ten rozdiel uhlu pohľadu, pre nich je to jedno menšie mesto. 

Je to vlastne celkom jednoduché, no vyžaduje si to zmenu prístupu, ochotu ísť proti prúdu a veľa tvrdej práce.

 

Toto je jeden z komplexnejších, zodpovednejších a do budúcna pozerajúcich prístupov k odpadu a verím, že bude inšpirovať aj vás. Ak budete chcieť vedieť viac, tak sa neváhajte na Michaela a IBCSD obrátiť. Vie pomôcť firmám vo všetkých štádiách: od startupu až po veľkú nadnárodnú korporáciu. 

 

 

Pridať komentár (0)