Riziko jadrovej apokalypsy je najvyššie od konca studenej vojny: Odborníci varujú pred štyrmi spúšťačmi

Svet má momentálne 9 krajín, ktoré sa dajú považovať za jadrové veľmoci. Sú nimi USA, Veľká Británia, Francúzsko, Izrael, Rusko, Pakistan, India, Čína a Severná Kórea, píše český web CNN. Tieto krajiny buď priamo vlastnia jadrové zbrane, alebo sú schopné ich vyrobiť.

Takmer všetkých deväť štátov pokračovalo v minulom roku v intenzívnych programoch modernizácie jadrových zbraní, vylepšovaní existujúcich a zavádzaní novších verzií do výzbroje. Píše to Štokholmský inštitút pre výskum mieru (SIPRI), informuje o tom agentúra DPA.

SIPRI varuje, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení. „Éra znižovania počtu jadrových zbraní vo svete, ktorá trvala od konca studenej vojny, sa blíži ku koncu,“ povedal Hans M. Kristensen, vedúci pracovník programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia. „Namiesto toho vidíme jasný trend rastu jadrových arzenálov, vyostrenej rétoriky a upúšťania od dohôd o kontrole zbrojenia,“ dodal.

Irán sa však chce stať desiatou jadrovou veľmocou. Dá sa povedať, že dlhodobým cieľom Teheránu je zostrojiť práve zbraň hromadného ničenia. A zrejme toho sa obával aj Tel Aviv. Izrael vraj zo strachu, že iránska teokracia je blízko k vyrobeniu jadrovej zbrane, zaútočil na Irán v polovici júna.

Rusko chce otestovať odhodlanie NATO, myslí si Bruno Kahl. Varuje pred „malými zelenými mužíčkami“

Neprekvapivý útok?

Židovský štát zasiahol zariadenie zodpovedné za obohacovanie uránu a zabil viacero iránskych jadrových vedcov. Odborník na Blízky východ Marek Čejka v rozhovore s webom iDnes uviedol, že útok nebol až taký prekvapivý.

Čejka pripomína, že izraelsko-iránsky konflikt vedú krajiny v rôznych formách od islamskej revolúcie v Iráne v roku 1979. No nikdy ešte nemal takú dramatickú podobu ako teraz.

Putin chce dobyť vesmír: Muskovi ponúkajú azyl, Rusko chce konkurovať Starlinku

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu bol viackrát časťou verejnosti a opozície obvinený, že zneužíva konflikty, či už s Ham*som, či Hizball*hom, na udržanie sa pri moci. Netanjahu vedie krajinu ako premiér dokopy viac ako 17 rokov. Čejka píše, že vojna rozpútaná s Iránom tiež patrí do kategórie Netanjahuových krvavých vabankov.

Lokálny konflikt sa môže zmeniť

Vráťme sa však k jadrovým zbraniam. Tie sú čoraz viac spomínané v súvislosti s konfliktami po celom svete. Či už ide o vojnu na Ukrajine, kde sa Moskva vyhráža použitím jadrovej zbrane takmer každý mesiac. Zbrane hromadnej deštrukcie sa spomínali aj pri konflikte medzi jadrovými krajinami Indiou a Pakistanom.

1 100 kg výbušnín pod vodou. Ukrajinská tajná služba útočila pri Kryme špeciálnym podvodným dronom

Analýza denníka The Washington Post varuje, že aj takéto konvenčné, a v prípade Indie a Pakistanu dlhodobé konflikty, môžu prerásť do jadrovej vojny. „Počítačový systém by mohol chybne nahlásiť letiace rakety a donútiť krajinu k odvetnému úderu proti hypotetickému útočníkovi,“ varovali predstavitelia Federácie amerických vedcov v denníku.

„Vojenskí dôstojníci, ktorí bežne manipulujú s jadrovými zbraňami, by ich mohli napríklad omylom naložiť do nesprávneho vozidla. Ktorákoľvek z týchto možností by mohla spôsobiť, že sa udalosti vymknú kontrole,“ dodali. Ak sa ti tieto scenáre zdajú prehnané, tak by nemali. Svet sa totižto už niekoľkokrát ocitol na pokraji jadrovej katastrofy.

Na hrane jadrovej vojny

Spojené štáty majú od 60. rokov minulého storočia systém včasného varovania. Ten upozorní americké vojenské vedenie pred hroziacim útokom. Od roku 1960 až 1976 vydal tento systém sedem falošných poplachov o jadrovom útoku.

Musk vytiahol na Trumpa kontroverzné Epsteinove spisy. Šéf Tesly „sa práve zbláznil“, vyhlásil americký prezident

„To je v podstate jeden každé dva roky. V rokoch 1979 až 1980 následne prišlo k piatim incidentom za sebou,“ pripomína americký denník v analýze. Tiež upozorňuje na ďalšie riziko, ktoré prispieva k zvýšeniu šance na jadrový konflikt.

„Počas studenej vojny sa veľmoci snažili zabezpečiť, aby ich jadrové a bežné konvenčné vojenské kapacity fungovali oddelene. Táto hranica čoraz viac mizne,“ píše denník. USA skladujú každý druh zbrane samostatne, no kombinujú pri tom systémy velenia a riadenia alebo používajú na prepravu lietadlá, ktoré môžu niesť aj jadrové aj konvenčné zbrane.

„Všetci raz zomrieme," obhajovala senátorka škrty v zdravotníctve. Ľudom pre večný život odporučila kresťanstvo

V súvislosti s konfliktom na Blízkom východe môže kombinovanie nákladov predstavovať riziko. Tel Aviv zrejme nedokáže odhaliť, či hlavica rakety, ktorá letí na územie Izraelu, je jadrová alebo konvenčná. „Konflikt medzi týmito krajinami je presne ten typ konfliktu, kde sa môže stať takáto nesprávna kalkulácia,“ varujú odborníci.

Chýbajúca komunikácia

V minulosti by takémuto omylu zabránila komunikácia. Áno, počas studenej vojny vojenskí dôstojníci Spojených štátov a Sovietskeho zväzu vzájomne komunikovali o celom rade jadrových a bezpečnostných otázok.

Strach a čistky v FBI: Nový riaditeľ používa na obmedzenie úniku informácií detektor lží

Oba štáty mali vtedy približne 30 minút na rozhodnutie na odpálenie svojich jadrových zbraní. V modernej dobe je však táto lehota o mnoho kratšia, keďže môžu podobné zbrane zasiahnuť krajinu bez varovania.

Jednou z možností, ako kontrolovať jadrové zbrane, sú dohody o takýchto zbraniach. Či by to však bolo možné pri krajinách, ako je Izrael alebo Irán, je otázne.

Momentálny stav jadrových zbraní vo svete

Podľa odhadov SIPRI v januári 2025 deväť jadrových veľmocí vlastnilo 12 241 jadrových hlavíc. Približne 9 614 je k dispozícii na potenciálne použitie. Odhaduje sa, že 3 912 hlavíc už bolo namontovaných na raketách alebo rozmiestnených na aktívnych základniach a približne 2 100 z nich je udržiavaných v stave vysokej pohotovosti.

Nemecko chce mať najsilnejšiu armádu v Európe. Zásadne mení postoj k obrane a výrazne investuje

Rusko a USA vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní. Zdá sa, že počet použiteľných hlavíc zostal v roku 2024 relatívne stabilný, oba štáty však zavádzajú rozsiahle modernizačné programy, ktoré by v budúcnosti mohli zvýšiť veľkosť a rozmanitosť ich arzenálov.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie