10-krát viac reklamy a hymna každý deň. Najväčšie zmeny, ktoré nastanú v RTVS po schválení návrhu
Ročne vypestuje na malom pozemku až 3200 kg plodín. Táto rodina si zarobí viac ako 16 000 €
- Táto malá farmička sa nachádza neďaleko Los Angeles.
- Svojou produkciou a nezvyčajným spôsobom pestovania ekologických potravín však prekvapí nejedného veľkopestovateľa.
- Celá rodina sa síce snaží každý centimeter štvorcových využiť na maximum, no zároveň svojim správaním ukazuje, že sa to dá bez toho, aby zaťažovala prírodu či bezhlavo vyčerpávala neobnoviteľné zdroje.
Facebook (Urban Homestead)
- Táto malá farmička sa nachádza neďaleko Los Angeles.
- Svojou produkciou a nezvyčajným spôsobom pestovania ekologických potravín však prekvapí nejedného veľkopestovateľa.
- Celá rodina sa síce snaží každý centimeter štvorcových využiť na maximum, no zároveň svojim správaním ukazuje, že sa to dá bez toho, aby zaťažovala prírodu či bezhlavo vyčerpávala neobnoviteľné zdroje.
Na svete je mnoho ľudí, ktorí sa usilujú žiť mimo systém. Rodina Dervaesových ukazuje, že sa to naozaj dá. Ich farma má rozlohu len 4 áre, avšak to jej majiteľom stačí nielen na to, aby boli sebestační, ale svoje produkty dokonca aj predávajú. Ročne vypestujú približne 3 175 kilogramov plodín, čo je neuveriteľné číslo vzhľadom na malú rozlohu pozemku. Na ich farme nechýbajú ani úle, z ktorých vyzbierajú takmer 11 kilogramov medu, či sliepky, ktoré ročne znesú viac než 900 vajec.
Dá sa to aj inak
Jedným z kľúčových úspechov tak bohatej úrody je podľa farmárov pestovanie podľa princípov permakultúry, ktorá sa nielenže zaobíde bez syntetických hnojív, ale zároveň neochudobňuje pôdu o soli a dôležité minerály. Taktiež sa snažia pristupovať k samotnému pestovaniu čo najekologickejšie. Väčšinu zariadení poháňajú buď vlastnou silou, alebo využívajú slnečnú energiu.
Rodina tvrdí, že denne na nákup potravín minie menej než 2 doláre (približne 1,62 eur), pretože až 90 percent surovín si dopestuje na vlastnej farme. Keďže je to rodinka vegetariánov, zaobídu sa bez mäsa. Plodiny, ktoré neskonzumujú, predávajú do okolitých reštaurácií, pričom si ročne prilepšia o približne 16 240 eur.
Svojim príkladom inšpirujú ostatných
Rodina ukazuje, že i malý príklad stojí za to. Nie je im ľahostajný osud planéty, a preto sa snažili vymyslieť spôsob, ktorým by čo najmenej zaťažovali prírodu. Metóda pestovania pomocou vytvárania permakultúry podľa slov Julesa Dervaesa, majiteľa farmy, výrazne pomáha i v samotnej regenerácii pôdy. Dôkazom je jeho farma. Keď prišiel v roku 1985 do Pasadeny, pôda bola neúrodná a kamenistá. Dnes je hotovým rajom na Zemi.
Pôde dodávajú živiny a potrebné minerály používaním kuracieho i kozieho hnojiva, biokompostom, popolom či využitím mikrorganizmov. Nikdy nepoužili syntetické hnojivá, do roku 2007 používali len organickú zmes NPK hnojiva, no i o tej neskôr upustili.
Julius Dervaes spolu s rodinou vytvára vyvýšené záhony, ktoré umožňujú pôde v spodných vrstvách absorbovať viac vody, čo je výhodné najmä v období sucha. Taktiež v jednom záhone pestujú plodiny, ktoré žijú v akejsi symbióze. Vyššie rastliny, ako napríklad paprika či brokolica, rastú spoločne so šalátom, ktorý pre nich predstavuje zelený koberec. V permakultúre žiaden kúsok pôdy neostane holý, nevyužitý. A že tento netradičný spôsob fungovania naozaj funguje, to dokazujú fotografie.
Ak vás zaujal tento spôsob pestovania, môžete navštíviť stránku theurbanhomestead.org, ktorá už inšpirovala tisíce farmárov z celého sveta. A ktovie, možno sa i vy o pár rokov pochválite takouto krásnou nadprodukciou organických plodín, ktoré vám bude závidieť celé okolie.
Zdroj: interez.sk
Najnovšie videá
Aktuálne čítajú
Obľúbená polievka Slovákov získala prestížne prvenstvo v známom rebríčku. Nepohŕdne ňou žiadny Európan
Budúcnosť kultového tatranského hotela je v ohrození. Majiteľ si pýta povolenia na prestavbu
Až tretina ľudí sa stravuje len dvakrát do dňa. Slovákom robia najväčšie problémy dve veci
Z Tatier sa presťahovala na Island: Na dom si tu zarobíš po 5 rokoch práce. Priletela som sem s „holým zadkom“
TOP 10 najpredávanejších ojazdených áut na Slovensku. Vieme tiež, čo „fičí“ v Poľsku a v Česku (TABUĽKA)
