Ruská ekonomika sa rúti k stagflácii. Putin priznal slabú úrodu, výroba národného nápoja drasticky klesla

Ruská ekonomika zažíva ďalšie ťaživé momenty. V krajine, kde je vodka takmer národným symbolom, klesla jej výroba medziročne o viac než 13 %.

Dôvod? Kombinácia slabnúceho dopytu, sprísnenej regulácie a rastúcich cien surovín. A aby toho nebolo málo – v krajine sa podľa portálu TN.cz začína prejavovať aj akútny nedostatok zemiakov.

Podľa ruského regulačného úradu pre alkohol a tabak sa od januára do mája 2025 vyrobilo iba 250 miliónov litrov vodky. To predstavuje pokles o 13,2 %.

Výrazne utrpela aj produkcia koňaku, ktorá sa znížila takmer o pätinu. Všeobecne sa výroba silného alkoholu (nad 9 % objemu) prepadla o viac než 12 %. Úrady tvrdia, že ide o dôsledok „normalizácie“ dopytu po predchádzajúcom predzásobení, ku ktorému došlo v dôsledku zmeny spotrebnej dane a minimálnych cien.

Vojna ako stimul

Po invázii na Ukrajinu sa Rusko postupne adaptovalo na západné sankcie masívnym prelievaním peňazí do vojensko-priemyselného komplexu. Ide o kombináciu rozpočtového aj mimorozpočtového financovania výroby zbraní a náborových kampaní. Podľa analýzy Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) ide o systematickú snahu Kremľa „udržať ekonomický rast prostredníctvom vojenského dopytu“.

Táto stratégia však začína narážať na svoje limity. Zbrojársky dopyt síce HDP na papieri poháňa, ale v reálnom živote dochádza k spomaleniu investícií, preťaženiu infraštruktúry a mizernému spotrebiteľskému apetítu. A ako upozorňuje ruský ekonóm Dmitrij Belousov z Centra pre makroekonomickú analýzu, „dynamika ruskej ekonomiky prudko klesá s rizikom technickej recesie v druhom a treťom štvrťroku 2025“.

Stagflácia na dohľad

Situáciu komplikuje aj výrazný pokles úrody zemiakov až o 12 %. A s menšou ponukou rastie cena: medziročne až o neuveriteľných 52 %. Zemiaky pritom nie sú len potravinárskou surovinou, ale aj dôležitým komponentom v alkoholovom priemysle. Aj samotný prezident Vladimir Putin musel v máji priznať nízku úrodu.

Rusko tak zvyšuje dovoz – napríklad z Arménska, ktorá za prvých päť mesiacov tohto roka exportovala do Ruska takmer dvojnásobné množstvo zemiakov ako vlani. Dokonca až 17-násobok oproti roku 2023.

Problémy s potravinami a alkoholom sú len symptómom širšieho ochorenia ruskej ekonomiky. Analytik Dmitrij Belousov z Centra pre makroekonomickú analýzu varuje, že v prvom kvartáli 2025 došlo k spomaleniu rastu HDP na 1,4 % medziročne. Inflácia zostáva extrémne vysoká až 9,8 %, aj napriek určitému spomaleniu.

K stagnácii prispeli „rastúce problémy v stavebníctve“, klesajúci spotrebiteľský dopyt (najmä mimo potravín) a obmedzené investície do technológií. CAMAC varuje pred možným prechodom do stavu stagflácie – kombinácie vysokej inflácie a nulového rastu. 

Paradoxne, nezamestnanosť ostáva nízka (2,4 %), no ide skôr o prejav vyčerpania pracovného trhu než o zdravý ukazovateľ. Odborníci CSIS to označujú za jeden z „kľúčových krízových bodov“, ktorý môže ohroziť schopnosť udržať vojnový hospodársky model.

Centrálna banka zasahuje

Ruská centrálna banka v reakcii na zhoršujúce sa signály znížila 7. júna základnú úrokovú sadzbu zo 21 % na 20 %, čo je stále extrémne vysoká hodnota. Jej guvernérka Elvira Nabiullina vyhlásila, že „inflačné tlaky ohrozujú potenciál ruskej ekonomiky“ a sľúbila dlhodobo prísnu menovú politiku.

Podľa Belousova môže ďalším spúšťačom krízy byť „takmer nevyhnutné oslabenie rubľa“, vyvolané poklesom exportu, rastom dovozov a globálnym obchodným napätím. Najmä Trumpove clá môžu znížiť hodnotu rubľa v treťom a štvrtom kvartáli tohto roka.

V závere svojej analýzy ponúka CSIS tri možné scenáre vývoja ruskej ekonomiky, no všetky majú spoločného menovateľa – tvrdosť a pokračovanie vojnového modelu. Prvý scenár, status quo, predpokladá, že Rusko si udrží súčasný vojnový hospodársky režim minimálne ďalšie tri roky, bez nutnosti mierových rokovaní.

V druhom variante, ktoré by znamenalo čiastočné uvoľnenie sankcií, by sa zlepšila schopnosť rýchlo obnovovať vojenské kapacity. Samotná štruktúra ekonomiky by však zostala nezmenená – stále orientovaná na vojenské výdavky. Tretí scenár – sprísnenie sankcií – by síce podkopal výrobnú kapacitu a sťažil viesť dlhodobú vojnu, no podľa analytikov ani to neznamená automatický kolaps systému.

Ruská ekonomika naďalej stojí na pokrivenom modeli, kde tanky nahrádzajú traktory a vojnové výdavky maskujú civilný úpadok. Ako to zhrnul Belousov, ak krajina nechce spadnúť do krízy, musí „znížiť infláciu a podporiť vývoz ruských produktov na všetky dostupné trhy“. A možno by stačilo ukončiť nezmyselnú vojnu a venovať sa prosperite. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie