Rusko obmedzuje vývoz nafty, Irán uzavrel Hormuz. Odborník pre Startitup hovorí, čo to znamená pre Slovákov

Ceny ropy a pohonných látok opäť čelia novým rizikám. Na Blízkom východe rastie napätie po narušení krehkého prímeria. Investori pozorne sledujú situáciu okolo strategického Hormuzského prielivu. Zároveň sa zhoršuje situácia aj v Rusku, kde ukrajinské útoky na rafinérie prinútili Moskvu obmedziť vývoz palív a znížili domácu produkciu benzínu. Obe udalosti môžu ovplyvniť globálny trh s ropou a naftou, čo sa môže premietnuť do peňaženiek motoristov aj na Slovensku. 

Spýtali sme sa preto odborníka, či sa rastúce napätie môže premietnuť aj do cien pohonných látok na Slovensku.

Pocítia situáciu aj slovenskí motoristi?

Makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš upozorňuje, že hoci Slovensko ruskú naftu priamo nedováža, vývoj na svetových trhoch môže ceny pohonných látok ovplyvniť nepriamo.

„Slovensko dnes nie je závislé od dovozu hotovej ruskej nafty. Nepriamy vplyv však existuje, pretože Rusko je významný hráč na trhu s ropnými produktmi. Ak časť ruskej nafty vypadne z globálneho trhu, môže to zvýšiť tlak na veľkoobchodné ceny nafty aj v Európe,“ vysvetľuje Kočiš pre Startitup.

„V uplynulých týždňoch sme videli relatívne dynamický pokles cien, najmä pri nafte. Aktuálne komplikácie s prímerím na Blízkom východe a otočenie trendu však naznačujú, že skôr už možno očakávať stabilizáciu cien, respektíve ich opätovný rast. Ak ruská nafta z trhu vypadne, jej doterajší odberatelia budú hľadať náhradné dodávky inde, čo zvýši tlak na ceny nafty aj v Európe,“ dodáva Kočiš.

Eskalácia napätia v Iráne

Ďalším rizikom pre ceny pohonných látok je obnovenie bojov medzi USA a Iránom. Nová eskalácia sa okamžite premietla do cien ropy, keďže trhy citlivo reagujú na akékoľvek ohrozenie dodávok z oblasti Perzského zálivu. Kľúčovým bodom zostáva Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza významná časť svetového obchodu s ropou.

Ešte počas prímeria cena ropy klesala a testovala hranicu 70 dolárov za barel, obnovenie bojov ju vyhnalo k úrovni 78 dolárov za barel. To sa prejavilo aj na európskej burze palív v Rotterdame a následne sa pretavilo aj do cien palív na pumpách aj na Slovensku.

Podľa makroekonomického analytika Kočiša nemožno v krátkodobom horizonte vylúčiť ani ďalší výrazný rast cien.

„Trh s ropou je na konflikt okolo Iránu veľmi citlivý najmä preto, že cez Hormuzský prieliv prechádza významná časť svetových dodávok ropy. Na návrat k extrémnym cenám by však muselo dôjsť k vážnejšiemu a trvalejšiemu výpadku fyzických dodávok alebo k ohrozeniu dopravy cez Hormuz. Inými slovami, museli by sme vidieť výraznejšiu eskaláciu konfliktu a opätovné zásadné útoky na infraštruktúru v širšom Perzskom zálive,“ vysvetľuje Kočiš.

VIDEO USA zasiahli 140 vojenských cieľov, výbuchy a rakety hlási 5 krajín. Irán úplne uzavrel Hormuz

Nehrozí nedostatok

Vývoj na Blízkom východe sa pritom môže postupne premietnuť aj do cien na slovenských čerpacích staniciach. Nejde však podľa analytika o riziko nedostatku palív, ale predovšetkým o ich zdraženie.

„Ak ropa opäť výraznejšie zdražie, postupne sa to prejaví aj v cenách benzínu a nafty. Benzín viac reaguje aj na sezónny dopyt, pri nafte sa pridáva do istej miery aj napätie na trhu s rafinovanými produktmi a ruský zákaz vývozu. Celkovo však nejde o problém dostupnosti palív na Slovensku, ale skôr o cenové riziko,“ dodáva.

Napätie na Blízkom východe sa medzitým opäť vystupňovalo. Ako sme ťa skôr informovali, Spojené štáty podľa amerického Centrálneho velenia (CENTCOM) zasiahli približne 140 vojenských cieľov vrátane radarových staníc, raketových skladov a pobrežných vojenských objektov.

Irán odpovedal raketovými a dronovými útokmi na americké základne v Bahrajne a Kuvajte a opätovne uzavrel Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza približne pätina svetového obchodu s ropou. Takýto vývoj okamžite zvýšil nervozitu na energetických trhoch.

Ako vyzerá situácia v Rusku?

Gazprom v utorok oznámil, že po útoku dronu opravuje škody na kompresorovej stanici Krasnodarskaja, ktorá slúži pre plynovod Blue Stream do Turecka. Deň predtým Ukrajina zaútočila na najväčšiu ruskú rafinériu v Omsku, ktorá sa nachádza viac ako 2 500 kilometrov od frontovej línie.

Ukrajinská kampaň proti ruskej energetickej infraštruktúre už nezasahuje len exportné príjmy Kremľa, ale čoraz výraznejšie ovplyvňuje aj bežný život v Rusku. Po sérii útokov na rafinérie a logistické uzly musela Moskva zakázať vývoz motorovej nafty, aby udržala dostatok palív pre domáci trh. Vláda zároveň čerpá zo štátnych rezerv a zvyšuje dovoz benzínu a nafty z Bieloruska, pričom prvé dodávky začali prichádzať aj z Indie, píše Reuters. 

Podobný obraz opisuje aj The Guardian, podľa ktorého sa kríza z Krymu postupne rozšírila do veľkej časti Ruska. Na čerpacích staniciach sa tvoria dlhé rady, niektoré pumpy zavádzajú limity na tankovanie a v niektorých oblastiach vznikol neoficiálny trh s palivami. Problémy zasahujú osobnú dopravu, taxislužby aj nákladnú logistiku, pričom obyvatelia niektorých regiónov cestujú za tankovaním do susedných štátov.

Palivová kríza sa v niektorých častiach Ruska prejavuje aj bizarnými návrhmi miestnych predstaviteľov. České Aktuálně upozornilo, že niektorí regionálni politici odporúčajú obyvateľom namiesto áut využívať kone či povozy, keďže benzín je drahý alebo nedostupný. Hoci ide skôr o symbolické vyjadrenia než o oficiálnu štátnu politiku, ilustrujú, ako vážne je nedostatok palív vnímaný aj na regionálnej úrovni.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta