Ruský veľvyslanec v USA sa vyhráža vojnou proti Západu. Moskva chce mať dozor nad Záporožskou elektrárňou

Rozhodnutie Washingtonu poslať Ukrajine viac vojenskej pomoci predstavuje hrozbu pre ruské záujmy a zvyšuje riziko vojenského konfliktu medzi Ruskom a Západom. Vyhlásil to v stredu ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

„Vnímame to ako bezprostrednú hrozbu pre strategické záujmy našej krajiny,“ uviedol Antonov na sociálnej sieti Telegram.

„Dodávanie vojenských produktov zo strany USA a ich spojencov spôsobuje nielen predĺženie krviprelievania a nové obete, ale zvyšuje aj riziko priameho vojenského konfliktu medzi Ruskom a západnými krajinami,“ dodal Antonov.

„Musíme oslobodiť celú našu zem," vyzýva Zelenskyj. Pobaltské štáty podporia vstup Ukrajiny do NATO

Americký prezident Joe Biden oznámil v utorkovom telefonáte so svojím ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským, že na Ukrajinu smeruje ďalšia vojenská pomoc od Spojených štátov v hodnote 625 miliónov dolárov vrátane salvových raketometov HIMARS, delostreleckých systémov, munície a obrnených vozidiel.  

Rusko chce vykonávať dozor nad Záporožskou jadrovou elektrárňou

Rusko plánuje dohliadať na prevádzku ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne (ZAES), ktorú od marca okupujú ruské sily, avšak stále tam pracuje ukrajinský personál. V stredu o tom podľa televízie Sky News informovala agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na predstaviteľa ministerstva zahraničných vecí.

„Záporožská jadrová elektráreň sa teraz nachádza na území Ruskej federácie, a preto by mala byť jej prevádzka pod dohľadom našich príslušných úradov,“ uviedol námestník ruského rezortu zahraničných vecí Sergej Veršinin.

Sky News poznamenala, že nie je jasné, ako Rusko plánuje prevádzku elektrárne zaistiť a či sa tam pokúsi dosadiť vlastný obsluhujúci personál.

Moskva tieto plány ohlásila po tom, čo anektovala Záporožskú oblasť na juhu Ukrajiny, kde sa elektráreň nachádza, ako aj Doneckú, Luhanskú a Chersonskú oblasť.

Petro Kotin, šéf ukrajinského štátneho podniku Enerhoatom, ktorý najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe prevádzkuje, predtým v stredu vyhlásil, že bude vykonávať aj funkciu riaditeľa ZAES a všetky ďalšie rozhodnutia ohľadom prevádzky elektrárne bude prijímať priamo Enerhoatom.

Generálneho riaditeľa ZAES Ihora Murašova minulý piatok zatkla ruská hliadka, keď sa vracal z práce. Prepustili ho v pondelok po tom, čo ho podľa Kotina prinútili na kameru urobiť nepravdivé vyhlásenia. V utorok televízia CNN informovala, že Murašov po prepustení nebude pokračovať vo svojej funkcii.

Moskva chce byť pri vyšetrovaní únikov z Nord Streamu

Moskva by sa mala podieľať na vyšetrovaní minulotýždňových únikov na potrubiach plynovodu Nord Stream. Uviedol to v stredu námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin. Švédsko pre potreby vyšetrovania uzavrelo oblasť v okolí únikov v Baltskom mori začiatkom tohto týždňa. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Únikmi z potrubí plynovodu Nord Stream sa v piatok 30. septembra venovala aj Bezpečnostná rada OSN. Veršinin minulý týždeň na pôde OSN povedal, že išlo o sabotáž a tá by mala byť vyšetrená. Rozhodnutie o medzinárodnom vyšetrovaní však podľa jeho vyjadrení nepadlo, píše AFP.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) začala minulú stredu (28. 9) vyšetrovať úniky ako „medzinárodný teroristický čin“. Podmorské výbuchy vážne poškodili plynovody Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori neďaleko Dánska a Švédska a z potrubia niekoľko dní unikal zemný plyn.

Vojna na Ukrajine už trvá viac ako 200 dní. 7 mesiacov krutej vojny

GALÉRIA+ 22

Švédsko v pondelok hlásilo zvýšený únik z oblasti menšieho poškodenia plynovodu Nord Stream 2. Z potrubia Nord Streamu 1 už plyn prestal unikať.

Ruský prezident Vladimir Putin obvinil západné krajiny zo spáchania sabotáže na podmorských plynovodoch vedúcich z Ruska do Nemecka. Spojené štáty a ich spojenci tieto obvinenia odmietajú s tým, že Rusko už dlhšie vydiera Európu obmedzením dodávok plynu.