Rýchlosť svetla nemusí byť konštantná. Budú sa prepisovať učebnice fyziky?

Pravdepodobne si všetci spomínate na neutríno, ktoré sa pred pár rokmi svojou rýchlosťou (márne) pokúšalo prinútiť Einsteina zarotovať v hrobe. To, čo sa spočiatku javilo ako senzačný objav, bolo následne označené za chybu v meraniach. Rýchlosť svetla teda ustála prvý pokus o odobratie titulu konštanty.

Nová štúdia však naznačuje, že rýchlosť svetla vo vákuu nebola vždy tých známych 300-tisíc kilometrov za sekundu (presnejšie 299.792.458 metrov za sekundu), ale bola v minulosti  o čosi vyššia.

zdroj: i.ytimg.com

Minulosťou majú na mysli tú najdávnejšiu minulosť, akú si len môžeme predstaviť, a to samotný vznik vesmíru, teda Big Bang, ktorý svetom (resp. prázdnotou) otriasol pred 13,8 miliardami rokov.

S touto teóriou prišiel profesor João Magueijo z Imperial College v Londýne a svoje zistenia publikoval vo Physical Review D. Nie je to však prvýkrát, kedy takúto odvážnu myšlienku vyslovil. V roku 1998 tvrdil niečo podobné, no nemal to ako dokázať. Ubehlo 20 rokov a dnes je to vraj možné.

Profesor tvrdí, že v prvých sekundách po Veľkom tresku musel existovať spôsob, ako rozmetať teplo a energiu do priestoru vesmíru ešte pred tým, ako sa na tie miesta dostane gravitácia. Vedci si to do dnešnej doby vysvetľujú tým, že expanzia vesmíru bola v prvých sekundách väčšia ako je jeho expanzia dnes.

zdroj: iflscience.com

Pomocou tohto vysvetlenia sa vedci pasujú aj s tzv. problémom horizontu. Všetky časti vesmíru sú, zjednodušene povedané, takmer rovnaké všade, kam sa pozrieme. Ak bola však rýchlosť svetla stále konštantná, ako je možné, že sa energia rozšírila tak rovnomerne? Na túto otázku možno našiel odpoveď práve profesor Magueijo.

Ten, ako sme už spomenuli, tvrdí, že rýchlosť svetla bola vyššia v bezprostredných momentoch po Veľkom tresku, čo by dovoľovalo vesmíru jeho rovnomerné rozšírenie už v prvých momentoch od jeho vzniku. Ako to však otestovať?

zdroj: cdn.cmjornal.pt

Profesor navrhuje podrobnejšie skúmanie fluktuácií kozmického mikrovlnného reliktového žiarenia, čo sú akési „skamenené pozostatky“ veľmi mladého vesmíru, známe ako spektrálny index.

Pre spektrálny index predpokladá väčšina verzií kozmickej inflácie hodnotu mierne nižšiu ako 1, čo je v zhode s odhadovanou hodnotou 0,968. Profesor Magueijo však predpokladá, že táto hodnota by mala byť 0,96478.

zdroj: tc.pbs.org

Ak by merania dokázali, že jeho hodnota je bližšie k pravde, tak by rýchlosť svetla naozaj mohla stratiť „hodnosť“ konštanty. V tom prípade by sa musela od základov zmeniť Einsteinova teória gravitácie.

Ak sa skutočne ukáže, že má pravdu, tak zemetrasenie postihne aj jeho Teóriu relativity. Na oficiálne potvrdenie si však budeme musieť ešte počkať.

Zdroj: iflscience.com, zdroj titulnej fotografie: cdn.cmjornal.pt