Scho­dy do neba? Nie, výťah do ves­mí­ru!

Alexandra Dulaková / 18. augusta 2015 / Tech a inovácie

Znie to naozaj nesku­toč­ne, ale ved­ci uva­žu­jú nad výstav­bou obrov­ské­ho výťa­hu, kto­rý by ľudí doká­zal dopra­viť až do stra­to­sfé­ry, teda do výš­ky 20 km nad zemou. Vedu, eko­ló­giu a ves­mír­ny výskum by to posu­nu­lo vpred míľo­vý­mi krok­mi.

Za tým­to odváž­nym nápa­dom sto­jí Bren­dan Quine, kto­rý si svoj vyná­lez už sti­hol nechať paten­to­vať. Hlav­né využi­tie ves­mír­ne­ho výťa­hu, kto­rý by nie­sol meno Thot­hX Tower, by malo spo­čí­vať v tom, že by z jeho vrchu moh­li vzlie­tať ves­mír­ne rake­ty, lode, či sate­li­ty. Takis­to by sa na naj­vyš­ší bod výťa­hu moh­li pra­vi­del­ne vra­cať kvô­li dopl­ne­niu pali­va, zásob, ale­bo výme­ne posád­ky. To všet­ko sa ale dáv­no dá robiť aj zo zeme, tak­že táto enorm­ná stav­ba sa môže javiť ako zby­toč­ná. Nie je to však cel­kom tak.

CTO, Bren­dan Quine

Na vymr­š­te­nie rake­ty do ves­mí­ru zo zeme potre­bu­je­me obrov­skú silu a ešte väč­šie množ­stvo pali­va. Rake­ty čelia sile gra­vi­tá­cie, kto­rá je o to sil­nej­šia, čím je rake­ta bliž­šie k zemi, ako aj atmo­sfé­ric­ké­mu odpo­ru. Keby rake­ty štar­to­va­li o dvad­sať kilo­met­rov vyš­šie nad zemou, minu­li by o 30 per­cent menej pali­va, neho­vo­riac o ušet­re­ní na meto­do­ló­gii, kto­rú tre­ba využiť na pre­ko­na­nie tla­ku gra­vi­tá­cie a atmo­sfé­ry.

Ak by rake­ty doká­za­li vzlie­tať z vrcho­lu ves­mír­ne­ho výťa­hu, úpl­ne by sa vyhli prvot­né­mu štá­diu po odle­pe­ní od zeme, v kto­rom letia ver­ti­kál­ne 15 – 25 km a na kon­ci kto­ré­ho z nich odpad­nú dva naj­väč­šie moto­ry. Tie väč­ši­nou kon­čia v mori. Až v koneč­ných štá­diách, keď je rake­ta zba­ve­ná nie­koľ­kých dopl­n­ko­vých súčas­tí dosiah­ne okraj stra­to­sfé­ry a letí hori­zon­tál­ne. Ak by teba vzlie­ta­la až v stra­to­sfé­re, ver­ti­kál­ne­mu vzle­tu by sa moh­la vyhnúť a rov­no by vzliet­la hori­zon­tál­ne. V tom­to sme­re by sa ušet­ri­lo mini­mál­ne na dopl­n­koch, kto­ré z rake­ty postup­ne opa­dá­va­jú.

Ves­mír­ne expe­dí­cie su limi­to­va­né naj­mä ich extrém­nou finanč­nou nároč­nos­ťou, tak­že kaž­dý krok k zní­že­niu nákla­dov by umož­nil jed­no­duch­ší a čas­tej­ší prí­stup na mies­ta mimo zeme. O výho­dách ves­mír­ne­ho výsku­mu snáď ani netre­ba hovo­riť, no jed­no je jas­né: ten­to výskum je pre nás nesmier­ne dôle­ži­tý, keď­že sa zdá, že zdro­je tej­to zeme ľud­stvu nevys­ta­čia do neko­neč­na a tak ich tre­ba hľa­dať inde. 

Pri­ro­dze­ne, kabín­ky výťa­hu by nebo­li pohá­ňa­né pali­vom, ale elek­tric­ký­mi zdroj­mi. Okrem toho by výťah mohol fun­go­vať aj ako zdroj veter­nej ener­gie. A čo je pozi­tív­ne pre verej­nosť, časom by sa z neho sta­la turis­tic­ká atrak­cia. Ľudia by sa moh­li nechať vyviesť do ves­mír­nych pod­mie­nok bez toho, aby opus­ti­li zem­skú atmo­sfé­ru a zaži­li stav bez­tia­že.

Avšak vyhliad­ky na rea­li­zá­ciu toh­to pro­jek­tu nie sú úpl­ne ružo­vé. Momen­tál­ne sa posta­viť nedá, keď­že nám chý­ba­jú tech­no­ló­gie na výstav­bu objek­tu s takou obrov­skou výš­kou, ako aj na jeho sta­bi­li­zá­ciu. Pred­sa len, udr­žať 20 kilo­met­ro­vú vežu na mies­te by nebo­la hrač­ka – sta­čí si pomys­lieť na silu vet­ra v nie­koľ­ko­ki­lo­met­ro­vej výš­ke, kto­rú si tu na zemi ani nevie­me pred­sta­viť. Okrem sta­bi­li­ty by stav­ba potre­bo­va­la aj vlast­nú geos­ta­ci­onár­nu obež­nú drá­hu, aby sa z nej dalo vstú­piť do ves­mí­ru.

Tak­že aj keď je ten­to nápad ohro­mu­jú­ci a vyrie­šil by mno­hé prob­lé­my dané­ho odbo­ru, na jeho usku­toč­ne­nie ešte nie sme pri­pra­ve­ní a bude to chcieť čas. Veľa času.

Zdroj: The Guar­dian, IFL Scien­ce

Pridať komentár (0)