Ivan Mikloš: Obávam sa, že Matovič nemá na to zmeniť Slovensko.

Kristína Kövešová: Strielali po nás a pravidelne ma bijú. Napriek tomu elán nestrácam

Poslankyňa Cigániková: Zastaviť vývoj embrya je humánnejšie ako detský domov

Šéf envirorezortu Budaj: V Tatrách som zistil, že chceli Štrbské Pleso obostavať množstvom nehnuteľností

  • Životné prostredie je podľa šéfa envirorezortu Jána Budaja témou nastupujúcej generácie
  • Slovensko podľa neho prežíva svoj veľký post-ficovský reštart a súčasne sa stalo jedným z lídrov post–Covidovej zelenej obnovy
budaj
TASR/Jakub Kotian, Startitup
  • Životné prostredie je podľa šéfa envirorezortu Jána Budaja témou nastupujúcej generácie
  • Slovensko podľa neho prežíva svoj veľký post-ficovský reštart a súčasne sa stalo jedným z lídrov post–Covidovej zelenej obnovy

V období prvých 100 dní novej vlády SR pandémia COVID-19 šliapla na brzdu rozvoja európskych a medzinárodných aktivít. Ale európska spolupráca sa na MŽP SR v sledovanom období nezastavila. Najviac rezonovala téma plánovania reštartu ekonomiky EÚ po korona kríze tak, aby v jej centre stála Európska zelená dohoda (EZD).

EZD je strategický dokument, ktorého primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa klimaticky neutrálnym kontinentom. K plneniu EZD sa vo svojom programovom vyhlásení prihlásila aj nová vláda SR.

„Pôsobenie ministerstva životného prostredia v uplynulých 100 dňoch prispelo k tomu, že sa Slovenská republika dostala do pozornosti ako štát, ktorý prežíva svoj veľký post-ficovský (anti–korupčný) reštart a súčasne sa stala jedným z lídrov post–Covidovej zelenej obnovy,“ píše sa na webe MŽPSR.

zdroj: TASR/Milan Kapusta

Životné prostredie je podľa šéfa envirorezortu Jána Budaja témou nastupujúcej generácie. 

„Moja generácia, ľudia, ktorí sú dnes šesťdesiatnici, sú ešte ľudia industriálnej éry. Životné prostredie je témou mladej generácie a ja s nadšením sledujem, ako hovoria to, čo sme my ako malá hŕstka ľudí hlásali v časoch totality a čo v 90. rokoch hlásalo síce už o niečo viac ľudí, ale v čase dravého nástupu kapitalizmu realizovaného bývalými nomenklatúrnymi komunistami boli odstrkovaní,“ povedal v diskusii na Tablet TV.

Ekológia podľa neho nie je iba o ochrane prírody, je to aj životný štýl. „Bol som si pozrieť Muránsku planinu. V tej lokalite môže ekonomike pomôcť návrat k pôvodným druhom hospodárenia, ovčiarstvu, chovaniu včiel,“ povedal.

zdroj: TASR - Oliver Ondráš

Zonácia tohto národného parku je podľa Budaja už hotová a takmer vôbec sa netýka privátnych vlastníkov. „Muránska planina je lokalita, kde je 98 percent územia bezkolízneho, pokiaľ ide o súkromné vlastníctvo. A nemal som problém nájsť spoločnú reč ani s vlastníkmi pozemkov. Lesy chcú predať, lebo dnes je cena dreva taká nízka, že nezaplatí ani jeho zvoz z lesa. Reči o tom, aká je tam perspektíva rúbať lesy, sú chimérou,“ tvrdí.

„Región už dnes zaostáva a plány socioekonomického pozdvihnutia regiónu, o ktorých hovorím ja, môžu byť pre nich šanca. To by si mali uvedomiť aj starostovia a aj tí nedôverčiví občania, ktorí hovoria, že turistika ich nezachráni. To nie je iba turistika, spolu s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským hovoríme o podpore štátu pre prírode blízke hospodárenie. Prispieť k pozdvihnutiu Muránskej planiny chce aj predseda parlamentu Boris Kollár,“ konštatuje Budaj.

Panenská prírodná oblasť Slovenska má dostať najvyššiu ochranu. Boris Kollár nesúhlasí s postupom

Polovica územia národného parku bude podľa neho v najvyššom, piatom stupni ochrany. „Tých 50 percent je totiž podmienka, aby sa niečo vôbec volalo národný park. My sme povyhlasovali národné parky a potom sme dovolili developerom urobiť z nich maškarádu,“ dodáva.

Prvých 100 dní aktuálnej vlády bolo podľa neho veľmi dramatických a nie iba pre pandémiu nového koronavírusu.

„Zažil som, ako sa prvýkrát po ôsmich rokoch podarilo napúšťať ramená Dunaja. V Tatrách som zistil, že chcú Štrbské Pleso obostavať množstvom nových nehnuteľností, a dosiahol som, že starosta a poslanci Štrby ustúpili od takéhoto dramatického plánu a diskutujú skôr o tom, ako povzniesť Štrbské Pleso ako prírodnú zónu. Podarilo sa nám vyjasniť, ako ďalej so zákonmi, ktoré boli zámerne zmanipulované,“ konštatuje Budaj.

zdroj: TASR/Milan Kapusta

Aj keď sa zálohovanie plastových fliaš svojho času odložilo o rok, napokon sa vráti na pôvodný termín. „Zálohovanie plastových fliaš sa odsunulo v prvej vlne epidémie, keď sa hovorilo o možno 100 000 ľuďoch v nemocniciach. V tejto atmosfére sme o rok odložili štart zálohovania. A teraz to chceme v zákone vrátiť na pôvodný termín v roku 2022,“ povedal minister. 

„Výrobcov plastových obalov som s týmto zámerom už oboznámil, aby ich to nezaskočilo. A druhá vec je, že moji experti odhalili v dnes platnom zákone dosť nepekné triky. Tie sa budeme snažiť odstrániť. Lebo tento zákon v skutočnosti nemal represívnu zložku, aj keď sa zdalo, že ju má. Znečisťovatelia by na konci dňa žiadne pokuty neplatili,“ uzavrel Budaj.

Zdroje: TASR, MŽPSR

Najnovšie video

Najnovší podcast

Kristína Kövešová: Strielali po nás a pravidelne ma bijú. Napriek tomu elán nestrácam

Najnovšie