Šéf NKÚ varuje: Štát si žije nad pomery, musí začať šetriť na sebe. Zo Slovenska sa stáva digitálne smetisko Európy

Predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy upozorňuje na obraz štátu, ktorý si žije nad pomery a stráca kontrolu nad vlastnými financiami. Jeho slová stoja na desiatkach kontrol a tvrdých dátach.

Konštatuje, že štát už minul polovicu svojich vlaňajších 60-miliardových príjmov verejnej správy na vlastnú prevádzku. Cieľ ušetriť v rámci konsolidácie aspoň 10 % nákladov sa podľa Andrassyho nielenže nenaplnil, ale situácia sa ešte zhoršila.

Náklady na bežný chod krajiny medziročne stúpli o 5,5 % a dostali sa na takmer 29 miliárd eur. Počet úradníkov len na samotných ministerstvách narástol na 14 357. „Štát si žije nad pomery, musí začať šetriť na sebe,“ zhrnul Andrassy svoj odkaz pre vládu, parlament aj samosprávy.

Manažéri štátu zarábajú viac ako v súkromnej sfére

Druhým bolestivým bodom sú platy vo vedení štátu. Úrad podpredsedu vlády má podľa Andrassyho priemerný plat takmer 4 500 eur. Kauzami opradená Pôdohospodárska platobná agentúra zháňala manažérov za mesačný plat od 4 do 6-tisíc eur.

Ešte viac rezonuje suma za externé právne služby. Ministri zodpovední za chod rezortov minuli vlani bezmála 360 miliónov eur na špeciálne poradenské a advokátske služby.

Andrassy to vníma ako spôsob, akým sa štátne inštitúcie bránia vlastnej kontrole. Dobre platení súkromní právnici podľa neho slúžia ako „živé štíty proti štátnym kontrolórom“, ktorí si plnia zákonné povinnosti.

„Digitálne smetisko Európy“

Najtvrdší účet predložil úrad vo výročnej Správe o výsledkoch kontrolnej činnosti za rok 2025. Na základe 40 kontrol vo viac ako 180 inštitúciách odhalil takmer 880 porušení a nedostatkov, navrhol 220 odporúčaní a podal 10 trestných podaní.

Záver je podľa NKÚ znepokojivý. Krajina nevie riadiť štát, pretože systematicky odmieta pracovať s dátami. Do digitalizácie sa za dve desaťročia vložili miliardy eur, no efekt je opačný a zo Slovenska sa stáva „digitálne smetisko Európy“ plné neprepojených databáz.

Čísla rámcujú celý problém. Výdavky verejnej správy stúpli od roku 2015 z 35 na takmer 67 miliárd eur a počet zamestnancov vo verejnom sektore narástol o vyše 36-tisíc. Pritom dlh krajiny sa blíži k 83 miliardám eur a hospodársky rast sa drží len okolo 1 % HDP.

Nedostatky v strategickom riadení a tolerovaná kultúra nezodpovednosti a beztrestnosti sa podľa kontrolórov stávajú neudržateľnými. Z verejnej funkcie dnes musí odísť len ten, koho odsúdi súd.

Mýto, voda aj zdravotníctvo ako učebnica plytvania

Konkrétne kontroly ukazujú, kam peniaze unikajú. Z mýta štát za 15 rokov vybral viac ako 3 miliardy eur, takmer polovica tejto sumy však skončila na prevádzke systému a súkromní partneri štátu z nej získali 1,5 miliardy.

Podobný vzorec vidieť v zdravotníctve. Všeobecná zdravotná poisťovňa podľa Andrassyho v rokoch 2019 až 2024 preplatila niektorým poskytovateľom v rámci spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek aj neuskutočnené výkony za takmer 75 miliónov eur. Reálne vykonané vyšetrenia za viac ako 100 miliónov pritom zostali neuhradené.

Alarmujúca je aj voda. Modernizačný dlh vo vodárenstve dosahuje 10 miliárd eur a ročné úniky presahujú 51 miliónov kubíkov pitnej vody. Andrassy zároveň varuje pred skrytou privatizáciou vodárenstva na východe republiky, kde samosprávy menia akcie za dlhopisy a na kontrolórov posielajú právnikov platených lobistami.

Celý problém završuje fakt, že štát doteraz komplexne nevyhodnotil, či tri balíky konsolidačných opatrení v hodnote takmer 7,5 miliardy eur vôbec priniesli očakávaný efekt. Vyplýva to z vyjadrenia kontrolórov k strategickému zameraniu auditov.

„Sme na tom horšie ako Rumuni“

Lindák, ktorý pôsobí v dátovej firme FinStat a vedie podcast Ekonómia ľudskou rečou, dopĺňa Andrassyho varovanie ekonomickou prognózou. V rozhovore pre reláciu Startitup – Dírerov filter slovenskú ekonomiku prirovnal k „polozdochnutému tigrovi“ a naznačil, že mladé generácie sa štátnych dôchodkov nemusia dočkať.

Skeptický je aj k populárnej mantre investičných bytov. Sám síce odporúča kúpiť si vlastné bývanie, no z investičného bytu sa podľa neho na Slovensku milionárom nestaneš. Priemerný výnos z nehnuteľností sa dlhodobo pohybuje okolo 5 až 6 % ročne, kým akciové trhy robia 9 až 11 %.

Jeho pohľad na vyľudňovanie regiónov sa pritom prekrýva so zisteniami NKÚ. Ak sa práca a fabriky nevrátia do regiónov, podobný úpadok ako na Gemeri môže podľa neho zasiahnuť väčšinu východu.

NKÚ: Reformy sa musia začať od samotného štátu

Andrassy si nemyslí, že situácia je bezvýchodisková. Riešenie však podľa neho nesmie znamenať ďalšie siahanie do peňaženiek občanov a na účty podnikateľov.

Rast ekonomiky pod 1 % HDP znamená, že krajina nevyrába ani na vlastné fungovanie. Systémové reformy preto musia ísť od ústredných orgánov štátu cez dôchodkový a zdravotnícky systém až po miestnu samosprávu, a to spolu s vyvodzovaním osobnej a trestnoprávnej zodpovednosti.

„Vláda, parlament aj samosprávy musia začať od seba,“ uzatvára Andrassy. Začať od seba podľa neho znamená šetriť, používať peniaze efektívne a pod prísnou verejnou kontrolou.

Odmieta rezignáciu a tvrdí, že zmena sa dá naštartovať aj zdola. Ako príklad uvádza profesora, ktorý vyhral spor už s druhou nemocnicou o poplatky, na ktoré nemala zákonný nárok.

„Chcem mu verejne zatlieskať, lebo nerezignoval a vyhral nad tými, ktorí povýšili svoj biznis plán nad verejný záujem,“opisuje predseda kontrolórov. Podľa neho „stačí, keď každý zabojuje aspoň za seba“.

Z jeho slov vyplýva niekoľko konkrétnych krokov, ktoré má v rukách každý z nás:

• Nerezignuj a domáhaj sa svojich práv, ak ti inštitúcia účtuje poplatky či služby v rozpore so zákonom.
• Zvažuj, koho volíš do samosprávy, keďže jedno zlé rozhodnutie komunálneho politika môže obec zaťažiť na desiatky rokov.
• Žiadaj transparentnosť a verejnú kontrolu hospodárenia s tým, čo je spoločným majetkom obyvateľov.

„Nemôže nám byť stav, v akom je naša krajina, ľahostajný a nesmieme rezignovať,“ uzatvára Andrassy.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy