Šimon Šicko: PIXEL FEDERATION má síce obrat 33 miliónov eur, no za úspešného sa nepovažujem (Rozhovor)

  • Šimon Šicko založil PIXEL FEDERATION v roku 2007
  • Dnes je Pixel najúspešnejším slovenským herným štúdiom
  • Spoločnosť v roku 2018 vykázala historicky najvyššie tržby vo výške 33,8 milióna eur
 srcset
Šimon Šicko
  • Šimon Šicko založil PIXEL FEDERATION v roku 2007
  • Dnes je Pixel najúspešnejším slovenským herným štúdiom
  • Spoločnosť v roku 2018 vykázala historicky najvyššie tržby vo výške 33,8 milióna eur

Slovu „úspešný“ sa vyhýba, bojí sa stagnácie a aj s tržbami 33,8 milióna eur si chce zachovať tvár moderného startupu. Dnes však desiatky mladých slovenských startupistov inšpiruje a na Slovensku pre nich vytvára lepšie pracovné prostredie.

Šimon Šicko, EY Podnikateľ roka 2018, v roku 2007 založil najúspešnejšie slovenské herné štúdio PIXEL FEDERATION, ktoré môžeš poznať prostredníctvom hier ako TrainStation, Diggy’s Adventure či Seaport. Za jedenásť rokov sa vypracoval na firmu s vyše 200 zamestnancami. Valuáciu svojej firmy aktuálne hodnotí na 70 miliónov eur.

V rozhovore zistíš, akým rozhodnutiam musí Šimon Šicko čeliť, kde minie 30 miliónov eur ročne, aké boli príjmy jeho firmy za rok 2019 či ako pomáha slovenským startupom rásť.

V článku sa dočítaš:

  • Šimon Šicko stojí na čele firmy s obratom 33,8 milióna, no necíti sa úspešným
  • PIXEL FEDERATION len za posledný mesiac nalial do marketingu 2 milióny eur
  • Šimon už roky pracuje na zlepšení startupovej scény na Slovensku a vytvorení produktívnejších podmienok

 


Ako sa Šimon Šicko presunul zo zatekajúcej kancelárie do luxusných officov a stratovú firmu premenil na miliónovú spoločnosť zistíš na CEO Fórum Slovensko 2020.

CEO Fórum je konferencia, na ktorej sa predstavia úspešní generálni riaditelia z najväčších slovenských a českých spoločností. Získaš teoretické informácie i praktické rady, ktoré tvojmu biznisu zaradia vyššiu rýchlosť.

Mnohé mladé vznikajúce firmy si od vás ako firmy berú príklad, vyrástli ste a robíte to, čo milujete. Ako vnímaš, že ste dnes vzorom pre startupistov?

Je mi to jedno. Necítim sa ako úspešný človek, každý deň bojujem s novými výzvami a nastavujem ďalšie ciele. Myslím, že úspechy, ktoré sme dosiahli, sa už nerátajú a focusujem sa na budúcnosť.

Niekedy sa Pixelu darí viac, niekedy menej. Ak sa darí, vždy to poteší, ak startup komunita reaguje pozitívne, ale spadnúť sa dá z akejkoľvek výšky, preto treba makať a myslieť na ďalšie kroky.

To, že sme vzor je asi prirodzené, lebo Pixel Federation sa už v slovenských reáliách niečo podarilo. Zámerne spomínam Pixel Federation, lebo to je spoločný úspech 240 ľudí, ktorí pre Pixel pracujú.

Ja som len malou súčiastkou, iba šofér autobusu, ktorý má odviezť tím na správne ihrisko.

Sám sa nepovažuješ za úspešného, ale Pixel Federation snáď áno.

Áno, ale keď sa porovnávame s tými najlepšími vo svete, tak máme ešte čo robiť. Napríklad, fínska spoločnosť Supercell (autori megahitov Hay Day, Clash of Clans a Clash Royale), ktorá má príjem niekoľko miliárd ročne (1,6 miliardy v 2018) s približne rovnakým počtom ľudí, ako má Pixel Federation. A ich procesy a spôsob, ako sofistikovne robia veci, sú na inej úrovni, kam by sme sa chceli dostať.

Myslím, že ako firma sa musíme stále hýbať a ostať hladní. Sebauspokojenie je podľa mňa koniec.

Moja konečná predstava pre Pixel Federation je približne polmiliardová valuácia. Momentálne sa môžeme baviť na úrovni podľa mňa tak na 50 až 70 miliónov eur.

V roku 2018 ste vykázali zisk 33,8 milióna eur. Ako to bude vyzerať za rok 2019?

Tento rok budeme mať trošku menej. Fungujeme na základe projektových cyklov a ročné plánovanie je len povinná jazda. Naše dva najnovšie projekty, AFK Cats a TrainStation 2 sa nám rozbehli neskôr, ako sme chceli, a preto čísla za rok 2019 budú slabšie.

Niečo nad 30 miliónov eur.

Je takýto menší pokles u teba dôvodom na nervozitu?

Áno. Ale je také nudné múdro, že dobrý manažér je vždy nervózny manažér. Snažím sa byť neustále v strehu. Navyše, keď sa nedarí, som viac motivovaný. Ak sa s tým naučíš pracovať, vieš to využiť vo svoj prospech. Na to, aby si sa posúval ďalej a učil sa nové veci, musíš byť mimo svojej komfortnej zóny. Každopádne teraz som nadšený, aké veci sa vo firme dejú.

Minulý rok bol teda poznačený poklesom, ale verím, že tento rok to pôjde znovu hore. Je to pre nás prirodzený cyklus.

Máme vonku 4 produkty, ktoré zarábajú peniaze. TrainStation, Seaport, Diggy’s Adventure a Emporea sú však už staršie a postupne klesajú v príjmoch. Teraz sme však pridali AFK Cats a TrainStation 2. Je otázkou času, kedy krivka začne ísť nahor.

Za mesiac sme dali do marketingu už 2 milióny eur.

Kam až nahor má podľa teba Pixel Federation potenciál rásť?

Samozrejme, chcem, aby sme vydávali ďalšie kvalitné produkty. Robíme Diggy’s Adventure 2, chceme rozbiehať aj ďalšie dve transportné hry.

Čo sa týka štruktúry firmy, chceme vybudovať nové oddelenie Market Intelligence. Budeme skúmať skupiny hráčov a podľa toho tvoriť hry. Popritom všetkom sa snažíme zachovať startupového ducha.

Moja predstava, kam by sa Pixel Federation mohol dostať za 5 – 6 rokov, je približne polmiliardová valuácia. Momentálna hodnota je na úrovni 50 až 70 miliónov eur. Verím, že si treba si dávať vysoké ciele. Pred desiatimi rokmi by som tiež neveril, že budeme robiť 30-miliónové obraty.

Či sa mi podarí dosiahnuť tento cieľ, bude závisieť od rýchlosti inovácií, ktoré budeme schopní aplikovať do pracovných procesov a zároveň správnej firemnej kultúry.

Môže byť z Pixelu prvý slovenský unicorn?

Môžeme byť už iba druhí, keďže za prvý slovenský unicorn považujem ESET.

Ale máme tu aj slovenské firmy ako GA Drilling, Innovatrix, Tachyum či Exponea, ktoré majú dobre našliapnuté a držím im veľmi palce. Samozrejme, bol by som najradšej, keby to bol Pixel.

zdroj: StartItUp – Office PIXEL FEDERATION je rozhodne jedným z najkreatívnejších na Slovensku. Nechýbajú oldschoolové herné automaty ani fitko.

Výdavky firmy dosahujú 30 miliónov eur. Kde ich míňaš?

My sme klasická herná firma, čiže fungujeme na troch klasických princípoch – akvizícia (získať nových užívateľov), retencia (udržanie), monetizácia (speňaženie).

Dám príklad, len od 25. decembra (za mesiac) sme do marketingu dali už 2 milióny eur.

Kam presne tieto peniaze idú?

Robíme najmä performance marketing. Cez Google a Facebook nakupujeme hráčov. Ich hodnota musí byť, samozrejme, väčšia, než to, čo za nich dáme, to je jednoduchá rovnica (celoživotná hodnota užívateľa > cena za jeho akvizíciu).

Návratnosť máme pod jeden rok. Objemy reklám, ktoré spendujeme na Facebooku, nám klesajú, ale dávame viac Googlu a tretím stranám.

Čo sú v tomto prípade tretie strany?

To sú firmy ako Miri Growth a Liniad, ktoré majú vlastné databázy hráčov a rôzne advertising systémy.

V priebehu roku 2012 ste prvýkrát vykázali zisk 1 milión eur. Oslavoval si?

Absolútne nie. Čo som, naopak, intenzívne prežíval, bola jedna konkrétna odozva hráčskej komunity. Keď sme vydali TrainStation na Facebooku, po asi desiatich dňoch nás kontaktovala istá Susan a napísala, že je to najlepšia hra na svete.

Pre človeka, ktorý dlhé obdobie nepočul pozitívny feedback, to bolo všetko. Vtedy som začal mať pocit, že to bude zaujímavé a máme ešte šancu.

Druhý takým oslavným momentom bolo, keď sme pridali segmentovanú ponuku v TrainStation a za deň sme zarobili viac ako desaťtisíc. V tom čase nepredstaviteľná čiastka. Človeka sa viac dotkne číslo, ktorému ako tak rozumie, než milión za rok, čo mi v tom čase  znelo dosť abstraktne.

V roku 2014 ste však ziskom klesli o 2,5 milióna, no tržby stále rástli. Kam si investoval?

Do ľudí. Z mnohých externých dodávateľov sa stali zamestnanci.

Rozmýšľaš aj nad zmenou pôsobenia vo firme? Ako príklad môžeme dať Michala Štencla, ktorý v septembri 2019 odpredal 70 % Sygicu spoločnosti Eurowag, aby firmu posunul ďalej.

Zatiaľ nie, ale nikdy nehovor nikdy. Všetko je otázka ponuky, ktorá by musela dávať zmysel ľuďom vo firme, shareholderom a, samozrejme, aj mne – a zároveň mať pridanú hodnotu v škálovaní firmy a know-how.

Aké boli doteraz ponuky na kúpu Pixel Federation?

Na úrovni valuácie, ktorú som spomínal, 50 až 70 miliónov eur. Nie sú to sumy, ktoré si predstavujeme a zároveň peniaze nie sú najväčšou motiváciou. Ako som spomínal, príležitosť rásť a získanie know-how sú pre mňa momentálne najväčšími prioritami.

Zjednodušene povedané, je mi jedno, či mám na účte 10 000 eur alebo milión, dôležité bude, ako ich viem v budúcnosti zúročiť.

V rozhovore pre Forbes si dávnejšie rozprával o blížiacej sa kríze. Čo môže herné štúdio stratiť v kríze a ako sa na ňu pripravujete?

Veľmi záleží od toho, aká to bude kríza. Veľa ľudí si myslí, že bude mať veľmi podobný priebeh ako v roku 2008. Mne sa skôr zdá, že spúšťačom môžu byť červené čísla WEWORK a Uberu, kde je naraisovaných extrémne veľa peňazí a hodnota ich akcií nezodpovedá ekonomickému výkonu.

Zároveň je v obehu veľa hotovosti, ktorá tlačí ceny akcií neprirodzene hore, tak ako pri dotcom bubline.

zdroj: StartItUp

Na čele stojíš už dlho, čo považuješ za svoje najväčšie chyby?

Chyby robím neustále. Sú dôsledkom toho, že inovujeme a podnikáme. Robiť chyby je dôležité, ale ešte dôležitejšie je sa z nich poučiť. Najväčšie chyby som urobil napríklad na shareholderskej úrovni, ale o tom nechcem hovoriť. Čo sa týka bežnejších vecí, párkrát sme robili projekty, ktoré finančne nevyšli.

Presuňme sa k slovenskej startupovej scéne, ktorej si prakticky otcom. Dnes sa slovo startup však už dosť sprofanovalo a nie je to to, čo bývalo. Ako dnes vnímaš startupy na Slovensku ty?

Nechcem generalizovať, ale dnes máme veľké množstvo bullshitérov, ktorí sú len wannabe startupy. Máme však aj startupy, ktoré robia veci, že mi z nich “odpaľuje dekel.”

Napríklad SEC z Liptovského Mikuláša majú laserovú technológiu, ktorá dokáže na vzdialenosť 6 kilometrov odmerať chemické látky v priestore. V testoch vyzerajú tak presne, že im to budúci klienti (armády) neveria.

Veľmi sa mi páči, že sme sa my, startupisti, naučili networkovať. Kedysi každý tajil, na čom pracuje, dnes sa zdieľajú skúsenosti. Sám som súčasťou niekoľkých skupín, kde zdieľame užitočné know-how. Na základe našej práce, neustálej inovácie a agilite, ktorá je v Pixel Federation veľmi dôležitá, by som si dovolil aj Pixel považovať za startup.

Povedz nám slovenské startupy, ktorým najväčšmi fandíš.

Veľmi fandím GA Drillingu, tí môžu zviditeľniť Slovensko vo svete a Finstatu, kde som aj investor.

Fandím tiež projektu Matsuko z Košíc alebo Tachyum, Ak by sa Tachyumu podarilo postaviť procesor, ktorý konzumuje len 10 % energie, zo Slovenska by sa stala procesorová veľmoc.

zdroj: StartItUp

Myslíš si, že myšlienka Finstatu, zverejňovanie čísiel, by mala byť morálna povinnosť pre firmy?

Áno.  Som za väčšiu transparentnosť. Myslím si, že takéto služby nie sú mimo Slovenska ešte bežné. Zobrazovanie a interpretácia dát, ako to robí Finstat, je na špičkovej úrovni.

Máme tu tiež projekt Butterfly Effect spolu s Leafom, Sygicom a HubHubom. Na jednej strane podporujete talenty a digitálnu kultúru, na druhej strane, nevychovávate si konkurenciu?

Nikdy som sa na Butterfly Effect nepozeral tak, že si vychováme konkurenciu. Pre mňa je konkurencia veľmi dôležitá v tom, že ti nastaví zrkadlo a povie, na ktoré veci ešte máš a ktoré už robíš zle. Mám veľkú radosť, že sme tento projekt a kooperáciu rozbehli.

Čo ma trápi, je zistenie, že na Slovensku kvalitné vzdelanie nemá hodnotu. Úprimne som čakal, že bude väčší záujem. Sme zatiaľ krajina, kde sa kvalitné vzdelanie nerovná úspešnému životu.

Čo by si poradil ľuďom, ktorí majú super inovatívny nápad, no nemajú peniaze?

Aj ja mám kopu dobrých nápadov a večer zistím, že sú to hovadiny. Každý dobrý nápad si treba najprv overiť s budúcimi zákazníkmi. Zistiť cieľovku a spýtať sa jej na názor.

V Pixel Federation sme to zo začiatku takto nerobili a skoro sme na to doplatili. Posledné roky však začíname intenzívnejšie robiť na prototypingu a preprotypingu. Podľa zákaznického feedbacku meníme veľa vecí, v dnešnej dobe je to nevyhnutné.

Mnohí úspešní podnikatelia, ako Truban, Štefunko či Zajac sú dnes angažovaní v politike. Je to podľa teba správny posun, majú na to tí ľudia expertízu?

V prvom rade musím povedať, že aj spoločnosť na to reaguje všelijako. Najprv bolo Progresívne Slovensko cool, teraz je cool menej a ich preferencie sa vyvíjajú zaujímavo.

Chápem, že ísť do politiky nie je jednoduché, ja sám na to nemám. Každopádne som vďačný, že niekto z môjho okolia, komu verím, na seba zobral bremeno ísť do politiky. Čo sa týka Miša Trubana a spol., stopercetne verím v ich motiváciu posunúť Slovensko tam, kam patrí, do sebavedomej Európy 21. storočia.

Ak niekto predá firmu za viac ako 10 miliónov, mohol by ísť žiť na lepšie miesto. Uznávam, že tu ostal a ide meniť krajinu k lepšiemu. Klobúk dolu.

Moje plány ale politické nie sú, síce si uvedomujem, že sa prostredníctvom politiky dá robiť strašne veľa dobra, ale radšej budem týchto ľudí podporovať.

Ktorá vec ťa na Slovensku najviac štve?

Mám pocit, že politika bola doteraz nastavená tak, že priťahuje určitý typ ľudí a títo ľudia, ich motívy a ambície, ma znervózňujú. Demokracia má strašne veľa negatívnych limitov – nič lepšie ale neexistuje – žiaľ, mám pocit, že zničí samú seba. Mrzí ma, že Slovensko je totálne rozdelené.

Snažím sa neprechovávať nenávisť voči iným názorom a to platí aj pre ľudí, ktorí volia kotlebovcov. Chcem však povedať, že myšlienky a hodnoty, ktoré reprezentuje táto strana, sú pre mňa neprijateľné.

zdroj: ŠImon Šicko kituje na Havaji.

Poďme preč od politiky. Veľa cestuješ a užívaš si aj adrenalínové športy. Je takýto work-life balance kľúčom k dostatku energie a kreativity?

Áno. V podstate sa snažím fungovať tak, aby sa so mnou moja hlava nezahrávala. Aj keď je človek zdravý a všetko funguje, vaša hlava produkuje čoraz viac negatívnych myšlienok. Hovorí sa tomu kríza stredného veku.

Športom bojujem, aby som negatívne myšlienky eliminoval. Dopamín, adrenalín a endorfíny nakoniec prispejú k môjmu vnútornému pokoju.

Zároveň je to pre mňa spôsob, ako si udržať odstup od práce.

Cestuješ najmä na Havaj, prečo si si zamiloval práve toto miesto?

Chcem podotknúť, že originálna havajská kultúra už neexistuje a je to len divadielko pre turistov. Mne sa však Havaj páči z viacerých dôvodov – je to raj vodných športov ako sufring a kitesurfing. Majú krásne slovíčko Aloha, ktoré symbolizuje pozdrav, ale aj stav mysle, ktorá rešpektuje inakosť.

Je to jediné miesto, kde vystúpim z lietadla a okamžite cítim vnútorný pokoj. Strasiem zo seba všetky banálne problémy. Neviem, čím to je. Možno sa tam vyparuje magnézium zo zeme (smiech). Vyzerá to tak, že Aloha je vo veľkej miere definované pohodou tohto úžasného miesta.

Veľa ľudí sa presťahovalo na Maui, vrátane jedného amerického miliardára, ktorý napísal veľký blog o tom, ako ho Havaj zmenil k lepšiemu. Každý chce byť lepším človekom, aj ja. Azda mi k tomu Havaj pomôže.

Havaj je navyše najvzdialenejšie súostrovie od akéhokoľvek kontinentu. Dvanásťhodinový časový posun mi pomáha vypnúť a neriešiť problémy bežného života.

Originálna havajská kultúra už neexistuje a je to len divadielko pre turistov.

Na staré kolená si teda predstavuješ práve domček na Maui?

Skôr by som chcel karavan a cestovať po podobných miestach. Teraz mám na Maui prenajatý sklad, kde mám uložené všetky veci, aby som ich so sebou nemusel stále vláčiť.  Nie som veľmi náročný, spávam normálne v AirBnb, ktoré sú často lacnejšie ako Chorvátsko. Nevylučujem však, že jedného dňa sa tam usadím natrvalo.


Najnovšie video