Školské jedálne na Slovensku začínajú s veľkými zmenami. Experti pre nich vypracovali zdravé jedálničky

  • Žiaci na slovenských školách budú jesť zdravšie jedlá, uvarené zo surovín od lokálnych dodávateľov
  • Ministerstvo školstva spolu s odborníkmi v oblasti výživy zostavilo podľa odporúčaní Nutričného modelu Svetovej zdravotníckej organizácie Flexi jedálne lístky
dep
TASR
  • Žiaci na slovenských školách budú jesť zdravšie jedlá, uvarené zo surovín od lokálnych dodávateľov
  • Ministerstvo školstva spolu s odborníkmi v oblasti výživy zostavilo podľa odporúčaní Nutričného modelu Svetovej zdravotníckej organizácie Flexi jedálne lístky

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR zavádza zmeny v školských jedálňach. Po novom sa bude v naservírovaných jedlách znižovať napríklad podiel živočíšnych zdrojov bielkovín a tukov. Žiaci však na tanieroch dostanú aj viac zeleniny a ovocia, ktoré pochádza od lokálnych dodávateľov. 

zdroj: pixabay.com

Nedávno schválené dokumenty týkajúce sa takzvaného Flexi stravovania boli vypracované v súlade s požiadavkami expertov v oblasti výživy, podľa odporúčaní Nutričného modelu Svetovej zdravotníckej organizácie. Súčasne sa aj na základe požiadaviek rodičov rozširujú možnosti diétneho stravovania, a to najmä diéty pre deti s laktózovou intoleranciou.

zdroj: TASR

Zmeny jedálnych lístok budú v prvej etape realizované vo vybraných školských jedálňach. Následne v druhej etape od 1. septembra 2020 budú tieto zmeny dobrovoľné pre všetky zariadenia školského stravovania v Slovenskej republike. Ako prvá škola na Slovensku začína s Flexi jedálnymi lístkami základná škola v Prešove.

Hlavným cieľom „Flexi stravovania“ je akási kvalitatívna reforma v školských jedálňach. Okrem znižovania obsahu tukov v jedlách by sa mal eliminovať aj pridaný cukor či soľ. V neposlednom rade má prísť k zvyšovaniu podielu rastlinného zdroja bielkovín. V prípade požiadavky rodičov je na rozhodnutí zriaďovateľa, či Flexi jedálny lístok zavedie aj pre deti materských škôl.

zdroj: pixabay.com

Dnes je ešte otázne či budú mať nové jedálne lístky nejaký vplyv na plytvaním jedlom v slovenských školách. Ide pritom o tému, o ktorej sa oplatí hovoriť. 

Hoci sa sťažujeme na rast cien potravín, na ich nákup nám odchádza až pätina výdavkov. Podľa prieskumov na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového odpadu (t. j. 0,3 kg potravinového odpadu denne). Len pre lepšiu predstavu, je to to isté, ako keď si kúpite každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo i len dotkli, ho rovno vyhodíte do koša. Aj napriek tomu v rámci EÚ plytváme potravinami pomenej. Podľa štatistík končí v odpade najviac potravín v prepočte na obyvateľa v Holandsku. Najmenej sa plytvá potravinami v Grécku, na Malte, ale aj u našich susedov v ČR.

Napriek tomu, že potravinový odpad vzniká už pri samotnej výrobe, počas prepravy, v obchodoch, či v hoteloch a v reštauráciách, najviac sa ho vyprodukuje práve v našich domácnostiach s odhadovaným podielom cca 40 %. Na Slovensku najčastejšie v odpadových nádobách domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla. 

zdroj: minedu.sk, amazonaws.com

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech