Skúmali stravu v 101 krajinách sveta: Potraviny, ktoré si doteraz prehliadal, posúvajú hranice dlhovekosti

Slováci si mäso doprajú čoraz častejšie, vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR. Tento vývoj však kontrastuje s výsledkami štúdie publikovanej v časopise Nature.

Krajiny, v ktorých dominujú rastlinné bielkoviny, ako cícer, tofu či hrach, vykazujú vyššiu priemernú dĺžku života a ich obyvatelia sa tešia lepšiemu zdraviu. Naopak, v štátoch s vysokou spotrebou živočíšnych bielkovín stúpa výskyt kardiovaskulárnych ochorení a metabolických porúch.

Rastlinné bielkoviny a ich vplyv na dlhovekosť

Aby výskumníci lepšie porozumeli vzťahu medzi príjmom bielkovín a ľudskou dlhovekosťou, podrobne analyzovali verejne dostupné údaje o stravovacích návykoch v 101 krajinách počas uplynulých 60 rokov. Zamerali sa na objem potravín v jednotlivých štátoch, ako aj na ich kalorickú hodnotu, obsah tukov a najmä bielkovín, či už živočíšneho alebo rastlinného pôvodu.

Do výskumu zahrnuli široké spektrum krajín s rôznymi stravovacími modelmi. Na jednej strane sledovali štáty s vysokou spotrebou živočíšnych produktov, ako sú Austrália, USA, Švédsko či Argentína. Na druhej strane skúmali krajiny, kde rastlinné bielkoviny zohrávajú výraznejšiu úlohu v každodennej výžive, ako napríklad Pakistan alebo Indonézia.

Zároveň upravili údaje tak, aby eliminovali rozdiely v ekonomickej sile a veľkosti populácie. Výsledky jednoznačne ukázali, že štáty s vyššou dostupnosťou rastlinných bielkovín, ako napríklad India, dosahujú vyššiu priemernú dĺžku života než krajiny s prevahou živočíšnych bielkovín, ako sú Spojené štáty.

„Potravinový systém, ktorý dodáva veľké množstvo živočíšnych bielkovín a tukov, ako sú mäso, vajcia a mliečne výrobky, znížil mieru dojčenskej úmrtnosti. Avšak u dospelej populácie ukázal opačný efekt: rastlinné bielkoviny predĺžili celkovú dĺžku života,“ cituje The University Of Sydney autorku štúdie Caitlin J. Andrews.

Vyššie uvedené poznatky naznačujú, že ideálne zloženie stravy sa počas života mení. Kým v ranom detstve môžu živočíšne produkty zohrávať podpornú úlohu, v dospelosti sa karta obracia. Rastlinné bielkoviny preberajú vedenie – udržiavajú telo v rovnováhe a pomáhajú predchádzať civilizačným ochoreniam.

Aj malá zmena prináša veľký efekt

Výskumy už dlhé roky spájajú vegetariánsku a vegánsku stravu s nižším výskytom srdcovo-cievnych ochorení, niektorých druhov rakoviny či predčasného úmrtia.

Rastlinná strava zvyšuje príjem vlákniny, antioxidantov a ochranných fytochemikálií. Tieto látky chránia bunky pred poškodením, podporujú črevnú mikrobiotu a regulujú hladinu cukru aj krvný tlak. Avšak každá minca má dve strany.

Keď človek bez rozmyslu vyradí živočíšne produkty, vystavuje sa riziku deficitu viacerých esenciálnych živín. Patrí k nim napríklad vitamín B12, ktorého nedostatok môže viesť k nezvratnému poškodeniu nervov. Navyše, nahradenie mliečnych produktov rastlinnými alternatívami spôsobuje deficit vápnika. Telo tak prichádza o dôležitého spojenca v boji proti rakovine hrubého čreva.

Podľa Technology Networks už čiastočná zmena jedálnička prináša citeľný efekt. Ak človek nahradí polovicu červeného a spracovaného mäsa potravinami bohatými na rastlinné bielkoviny, ako sú šošovica, tofu či fazuľa, predĺži svoj život v priemere až o deväť mesiacov.

Zaujímavé rozdiely sa objavujú u jednotlivých pohlaví. Muži získajú touto zmenou dvojnásobný benefit v porovnaní so ženami – zrejme preto, že častejšie siahajú po červenom mäse a spracovaných mäsových výrobkoch.

V prostredí, kde dominuje konzumácia párkov, údenín a iných spracovaných mäsových výrobkov, tak postačí malý krok správnym smerom – zaradiť do jedálnička viac potravín bohatých na rastlinné bielkoviny.

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking