Sku­toč­ne musíš milo­vať to, čo robíš?

Peter Lastovecký / 21. januára 2016 / Business

Zrej­me si už pocho­dil viac star­tu­po­vých kon­fe­ren­cií, kde si počú­val moti­vač­ných spe­ak­rov ako ti všet­ci radi­li jed­nu spo­loč­nú vec, že ak nero­bíš to, čo ozaj milu­ješ a čo ťa napĺňa, to rad­šej ani dnes nevy­chá­dzaj z poste­le. Rov­na­ko to pove­dal aj Ste­ve Jobs kon­čia­cim štu­den­tom Stan­for­du pred desia­ti­mi rok­mi, „Jedi­ný spô­sob, ako robiť nie­čo výni­moč­né, je robiť to, čo ťa nesmier­ne baví. Ak si to ešte nena­šiel tak nepres­tá­vaj hľa­dať.“ Pre­čí­taj­te si tro­cha opač­ný názor Jaso­na Frie­da, zakla­da­te­ľa base­cam­pu.

Nie je urči­te nič zlé robiť to, čo ťa baví, o tom sa nedá pochy­bo­vať. No nemys­lím si, že je to jedi­ný pred­po­klad pre zača­tie pod­ni­ka­nia, ale­bo ísť si za svo­jou kari­é­rou. Zdá sa mi, že je troš­ka pre­hna­né zo stra­ny extrém­ne úspeš­ných ľudí, aby to celé zaba­li­li do toh­to kli­šé. Rov­na­ko, ako zvyk­nú tvr­diť že na penia­zoch nezá­le­ží. Cenia si to, na čom im zále­ží teraz a zabú­da­jú, aké to bolo na začiat­koch. Je to v ľud­skej pova­he, kaž­dý k tomu ink­li­nu­je­me.

Ako hovo­rí Jason Fried: “Z môj­ho pohľa­du sa veľa veľ­kých biz­ni­sov a dôle­ži­tých ino­vá­cií zro­dí z frus­trá­cie, či dokon­ca z hne­vu. Zakla­da­te­lia Ube­ru neza­ča­li ich mega úspeš­né pod­ni­ka­nie pre­to­že milo­va­li autíč­ka ale pre­to, že boli vyto­če­ní že sa im neušiel taxík.” Teraz samoz­rej­me že zbož­ňu­jú svo­ju spo­loč­nosť, no všet­ko to zača­lo nevin­nou deba­tou v Parí­ži.

5352229724_dd08e1ac73_b

Ak sa roz­prá­vaš čas­to s iný­mi pod­ni­ka­teľ­mi, veľa ich spo­loč­nos­tí vznik­lo z podob­ných dôvo­dov. Lebo zakla­da­teľ chcel nie­čo, čo ešte neexis­to­va­lo, prí­pad­ne to nevy­uži­lo celý svoj poten­ciál a on to chcel vylep­šiť. Podob­né pohnút­ky mal aj Jason pri zakla­da­ní jeho teraj­šie­ho pro­jek­tu pod náz­vom Base­camp. “Nech­cel som zby­toč­ne kom­pli­ko­va­ný a prí­liš pre­hna­ný tool pre prá­cu via­ce­rých ľudí na pro­jek­te. Pri čom ma až tak neba­vi­li tea­mo­vé pro­jek­ty a už vôbec nie prog­ra­mo­va­nie.”

Prav­du­po­ve­diac ani teraz nejak obzvlášť nez­bož­ňu­jem svo­ju prá­cu.” Plno nevy­hnut­né­ho papie­ro­va­nia, na minú­tu pres­ne naplá­no­va­ný den­ný har­mo­no­gram a k tomu tá zod­po­ved­nosť za veľ­kú, stá­le sa roz­ví­ja­jú­cu fir­mu. Tie­to veci asi málo­ko­ho nad­chnú, len­že stá­le by to nevy­me­nil za nič iné. Sám o sebe hovo­rí že, “Mys­lím si, že som v tom dob­rý. Kaž­dý deň nová pre­káž­ka, kre­a­tív­na a naj­mä nie mono­tón­na prá­ca a hľa­da­nie stá­le lep­ších mož­nos­tí a nástro­jov, ako správ­ne a efek­tív­ne to celé mana­žo­vať, no hlav­ne to cel­ko­vé zados­ťu­či­ne­nie je na neza­pla­te­nie.” Snáď naj­väč­šou odme­nou sú ale ľudia kto­rých stre­tá­va a s aký­mi pra­cu­je den­no­den­ne.

Ak by Jason mal dať moti­vač­nú reč, zne­la by nasle­dov­ne “Ak chceš byť úspeš­ný a nie­čo fakt pri­niesť sve­tu, musíš byť ska­lo­pev­ne moti­vo­va­ný svo­jou prá­cou a byť ochot­ný veno­vať sa jej celé dni.” Nák­lon­nosť k tomu sa mož­no pri­dá časom, nie je nut­né ju mať na začiat­ku. Môžeš uspieť aj ak chceš nie­čo, čo tu ešte nie je.

jason_fried_1

Zdroj: signalvnoise.com

Pridať komentár (0)