Slováci bojujú s „chorobou vystresovaných“. Epidémiu nedokážu zastaviť ani lekári

V posledných rokoch sa o strese rozpráva častejšie. Môže za to mnoho faktorov, ale jedno je isté – ľudí trpiacich stresom pribúda v porovnaní s minulosťou.

Typicky vnímame stres ako odpoveď na napäté momenty. Ale nie všetky jeho formy sú škodlivé. Niekedy stres pôsobí pozitívne, drží nás v strehu a chráni pred nebezpečenstvom.

Stres znamená, že naše telo reaguje vypustením hormónov, keď sa cítime pod tlakom. Táto reakcia je prirodzená. Ale ak tieto napäté pocity pretrvávajú dlhší čas a intenzívne, môžu začať spôsobovať rôzne problémy. Ako uvádza portál tvnoviny.sk, jedným z nich môže byť aj tetánia.

Postihnutý môže mať aj pocit, že zomiera

Mnohí ľudia si mýlia tetániu s tetanusom, no sú to dve odlišné veci. Tetániu baktéria nevyvoláva, na rozdiel od tetanu. Za ňou stojí často stres, preto ju niekedy nazývajú aj „choroba vystresovaných“. Lekársky predstavuje zvýšenú nervovo-svalovú dráždivosť.

Záchvaty tetánie majú rôznu dĺžku a sú veľmi nepríjemné. Niekedy sú také intenzívne, že postihnutý má pocit, akoby zomieral.

Prelomový moment: Prvá krajina na svete začala s hromadným očkovaním proti malárii

„Najčastejšie to sú svalové kŕče, tras končatín, bolesť hlavy, pocit na odpadnutie či tlak v hrudníku,“ vysvetlil psychiater Matúš Virčík pre portál tvnoviny.sk.

Tetánia môže vyvolať príznaky podobné tým, aké si ľudia spájajú s mŕtvicou alebo infarktom. Človek, ktorý prežíva záchvat tetánie po prvýkrát, často cíti silný šok a myslí si, že je to jeho koniec. V takej situácii sa obvykle rozhodne zavolať si sanitku. Kvôli nešpecifickým príznakom ho záchranári často vezmú priamo na urgentný príjem.

Príčiny vzniku tetánie môžu byť rôzne

Ako uvádza portál Zdravoteka, tetánia vzniká, keď je narušená rovnováha minerálov v tele, hlavne horčíka. Podľa Virčíka môže byť spojená aj so sodíkom, vápnikom, káliom alebo draslíkom. Obvykle by laboratórne testy mali tetániu potvrdiť zistením nízkych hladín týchto alebo iných minerálov.

zdroj: Archív Canva/ASphotofamily

„Niekedy sa tetanický záchvat spúšťa vtedy, keď má človek nízke hodnoty niektorého minerálu. Tam potom môžu byť rôzne príčiny – extrémne cvičí alebo je dehydratovaný. Inokedy je to kombinácia so stresom, ale tie čisté tetanické záchvaty, ktoré patria do rúk neurológa, tak tam väčšinou je objektívne niečo v laboratórnych výsledkoch, čo to provokuje,“ uviedol Virčík.

Podľa neho často za príznakmi tetanického syndrómu stoja rôzne úzkostné poruchy, ktoré môžu byť ešte v počiatočnom štádiu rozvoja. Príznaky oboch stavov sú veľmi podobné, a preto sa tieto dve diagnózy často mýlia.

Unáhlená diagnóza na Slovensku

Možno si aj ty všimol, že v tvojom okolí je často spomínaná diagnóza tetánie. Na Slovensku máme v tomto smere zvláštny prístup a fungujeme trochu inak.

Často sa tu tetánia označuje ako taká „prvá možná“ diagnóza. Jednoducho povedané, lekári ju rýchlo stanovia, ale to neznamená, že je vždy správna.

Za banálnu chybu sa môžeš stať dlžníkom zdravotnej poisťovne. Pozor, zmeny sú už v platnosti

Z jednej strany je tento prístup pochopiteľný, ale z druhej strany je to problematické, pretože pacient nemá možnosť ľahko zistiť, či je diagnóza správna.

„Ide o skupinu pacientov s príznakmi, ktoré môžu byť pri veľmi veľa diagnózach. Človek začne pociťovať bolesť hrudníka, tlaky na hrudníku, bolesť srdca, zvýšené dýchanie či potenie, svalové kŕče a hneď si volá záchranku, pretože sa bojí o svoj život. Záchranári ho vezmú na urgent, kde spravia všetky vyšetrenia, no výsledky sú negatívne. Ak však mal svalové zášklby, alebo s ním triaslo, tak neurológ nevie, čo tam dať, a tak to skryje za tetanický syndróm,“ ozrejmil Virčík. 

Podľa Virčíka je stanovenie diagnózy tetánie často príliš unáhlené a môže v skutočnosti ísť o panický atak. Ak sa takéto záchvaty vyskytujú opakovane, pravdepodobne nejde o tetániu. To by malo byť jasným signálom, že pacient by mal navštíviť psychiatra.