Otec so synom spojili svoje sily a vedú úspešnú firmu: 150 domácnostiam pomohli ušetriť tisíce eur

Čoraz viac slovenských domácností hľadá riešenia, ako ušetriť na energiách, ktorých ceny v posledných rokoch vystrelili do závratných výšin. Slováci tak hľadajú alternatívne riešenia – jedným z nich je vlastná fotovoltická elektráreň na streche. 

Solárne riešenia síce znamenajú vyššiu počiatočnú investíciu, ale z dlhodobého hľadiska šetria peniaze. Navyše, na Slovensku sú priaznivé klimatické podmienky na získavanie energie zo slnka.

Ušetrí polovicu výdavkov

Efektívne využívanie energie z fotovoltiky tak významne zvyšuje energetickú nezávislosť a peniaze vie ušetriť o viac ako polovicu. Inštalácii fotovoltických panelov, ale aj edukácii, ako ich správne využívať, sa venuje aj rodinná firma ATA Green, ktorú vedú otec so synom. 

Alojz Bernát v rozhovore pre Startitup vysvetlil, prečo je dôležitá inštalácia fotovoltiky a ako by mala vyzerať správna ekonomická aj ekologická domácnosť. 

zdroj: Startitup - Alojz Bernát je konateľom spoločnosti ATA Green, ktorá sa venuje fotovoltickým panelom.

Ste rodinná firma, ako vznikla myšlienka, že sa budete venovať fotovoltike a solárnym panelom? 

Už keď som pracoval v roku 2012 v jednej firme, prezentoval som myšlienku, že najlepšia elektrina je tá, ktorá sa na mieste spotreby aj vyrobí. Ak totiž Slovensko ročne spotrebuje 27 terawatthodín elektriny, tak pri prenose sa „stratí“ 3 až 5 % tejto spotreby. 

To znamená, že ak má domácnosť spotrebu 2 500 kilowatthodín, tak táto elektrina by na straty dokázala pokryť spotrebu 536-tisíc domácností. To je obrovské číslo. 

Tá myšlienka sa teda postupne rodila a naša firma začala naplno pracovať v roku 2020, keď sme spojili moje skúsenosti a synovo vizionárske videnie.

Čo si máme predstaviť pod vizionárskym videním?

Môj syn je veľký ekológ a nepozerá sa len na to, čo je teraz, ale aj na to, čo bude v budúcnosti. Vie, že táto planéta tu bude aj pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás, a preto by sme sa o ňu mali starať. To je to, čím on našu firmu posúva ďalej. 

Za našimi hranicami je fotovoltika bežnou súčasťou domácností. Slováci ju využívajú menej, čo im najviac bráni? 

Záujem Slovákov o fotovoltické riešenia je, ale záleží aj od zdrojov, ktoré štát uvoľní na podporu výstavby fotovoltických elektrární a obnoviteľných zdrojov.

Nie každý má dostatok zdrojov a niektorí ľudia majú hlbšie do vrecka. Sústreďujú sa teda na to, kedy štát vyhlási výzvu alebo program, akým je napríklad Zelená domácnostiam. 

V tejto chvíli sa o fotovoltické riešenia ľudia viac zaujímajú. Takže záujem by aj bol, je to skôr otázka toho, či na to ľudia majú zdroje. 

S akou vstupnou sumou majú ľudia počítať?

Záleží to najmä od veľkosti elektrárne – ak sa bavíme o malom zdroji, tak sa vstupná investícia pohybuje okolo 3 000 eur. Ak je fotovoltická elektráreň väčšia, tak je vstupná investícia niekde na hranici okolo 9 000 eur. 

Pri tejto investícii ale počítame s tým, že štát poskytne dotáciu 4 000 eur, takže domácnosť by do fotovoltického systému investovala 7 000 eur, čo je omnoho prijateľnejšie. Pozri si, koľko môžeš ušetriť na energiách→

zdroj: Startitup - Otec a syn spojili svoje sily a spolu vedú spoločnosť ATA Green.

Klientom pomáhate aj so získaním dotácie. Ako celý proces prebieha a koľko trvá?

Áno, dotácie bývajú jedna z prvých otázok klientov. My ich sprevádzame celým procesom prihlásenia sa do programu Zelená domácnostiam. 

Klient si podá žiadosť a vyplní bežné veci, akými sú adresa, meno, dátum a podobne. Potom mu povieme, aké zariadenia budú použité, aby ich vedel správne vybrať z tabuľky možností. 

Odošle žiadosť a poštou mu príde poukážka, ktorú klient odovzdá nám. Ďalej už pracujeme my, za nás aj za neho, pripravíme dokumentáciu a odošleme ju. 

Celý proces trvá od jedného do troch mesiacov, závisí to aj od toho, či je veľký dopyt alebo nie. 

Fotovoltika ale sľubuje návratnosť vstupnej investície. Za aký čas sa vráti priemernej slovenskej domácnosti?

To záleží aj od toho, ako je elektráreň naprojektovaná. Ak má domácnosť veľkú spotrebu a postaví si malú elektráreň, tak návratnosť je rýchlejšia. Súvisí to s tým, že väčšinu z vyrobenej elektriny miniem okamžite v reálnom čase. Čiže v tomto prípade by sa vstupná investícia vrátila o približne 3 či 4 roky. 

Ak však chcem pokryť čo najviac z celkovej spotreby – ako napríklad využívať virtuálnu batériu –, tak sa návratnosť predlžuje. Pri virtuálnej batérii musí človek platiť distribučné poplatky, a to už je takmer ako polovica ceny elektrickej energie. V tomto prípade treba počítať s návratnosťou okolo 5 až 6 rokov. 

Od čoho všetkého ešte závisí návratnosť?

Závisí to aj od toho, ako si domácnosť nastaví spotrebu úmerne k výrobe. Niektorí sú stále zvyknutí využívať práčku alebo umývačku v noci, pretože vtedy je lacná elektrina. Pri fotovoltike ju ale využívame vtedy, keď ju vyrábame. 

V skratke je to tak, že míňame elektrinu v reálnom čase, v rovnakej chvíli, ako ju vyrábame. Vtedy sa skracuje návratnosť vstupnej investície. 

Prebytok elektrickej energie sa zvykne ukladať do virtuálnej batérie. Dá sa to potom rozdeliť? Povedzme, do domácnosti a zvyšok do firmy?

Technicky s tým nie je žiadny problém, pretože ide o dve odberné miesta a je to len presun elektriny. Tieto dve miesta by museli byť v rámci jedného regiónu.

Problém s tým majú skôr dodávatelia, pretože to nevedia účtovať. Mali by zrazu fyzického aj právnického zákazníka a nevedeli by, či to majú spojiť dokopy alebo čo s tým majú robiť. Zhrnul by som to tak, že technicky s tým problém nie je, ale byrokraticky by mohol nastať.  

Ľudia čoraz častejšie vlastnia elektromobily. Ako ich najefektívnejšie nabíjať pomocou slnečnej energie? 

Práve na to slúži náš produkt wallbox, ktorý dokáže adaptívne prispôsobovať nabíjací výkon prebytočnej elektriny v čase. Funguje to tak, že sleduje, akú má domácnosť spotrebu a aká je výroba elektriny, a podľa toho aj nabíja elektromobil. 

Okrem toho vie veľmi rýchlo prispôsobovať nabíjací výkon. Koncový spotrebiteľ si vie nastaviť aj mieru ekologickosti – napríklad, že chcem, aby moje auto bolo nabité aspoň na 80 % vyrobenou elektrinou. To znamená, že keď to je takto nastavené, tak pomer zakúpenej a vyrobenej energie bude vždy 20:80. 

A to neplatí len pre elektromobily, ale akýkoľvek spotrebič. Snažíme sa našim zákazníkom vštepiť to, že elektrinu majú spotrebúvať vtedy, keď ju vyrábajú. Pretože vtedy ju majú prakticky za nulu. 

To znamená, že vy sa svojich zákazníkov snažíte aj edukovať. 

Áno a s tým práve súvisí aj naše ďalšie zariadenie, ktoré si vedia naši zákazníci nastaviť podľa svojich potrieb. Sú spotrebiče, ktoré sú veľkými žrútmi energie, napríklad bojler. Ľudia nemajú čas rozmýšľať nad tým, že idú do roboty a predtým by ho mali zapnúť, aby sa nahrieval. 

A práve na to máme zariadenie, ktoré samo komunikuje s fotovoltikou – zákazník si ho nastaví a automaticky sa spustí spínač na konkrétny spotrebič. Tak domácnosť výborne hospodári s výrobou a prebytočnou elektrinou, aby to pre ňu bolo efektívne a ekonomicky výhodné. 

zdroj: Startitup - Alojz Bernát si pamätá každého jedného klienta.

U vás to teda nekončí tým, že nainštalujete panely na strechu. Ako sa klientom venujete ďalej? 

Máme stovky klientov a pamätáme si každého jedného. Už pri samotnej výstavbe sa ich snažíme vzdelať o tom, ako funguje rozhranie mobilnej aplikácie či na počítači, aby vedeli, ako všetko nastaviť a čo majú sledovať.

Samozrejme, kompletne monitorujeme hlásenia z jednotlivých zariadení, aby sme vedeli, či nevznikajú nejaké problémy. Komunikujeme s klientom permanentne – každé dva roky je potrebná revízia celej elektrárne.

A taktiež rozbiehame čistenie panelov, lebo majú síce 25-ročnú záruku, ale sadá na ne prach, peľ či iné nečistoty. Tým sa výkon panelov môže znížiť až o 30 %. 

Hovoríme stále o rodinných domoch, prípadne firmách. Ak si ale chce dať fotovoltiku človek, ktorý žije v paneláku, dá sa to? Alebo má smolu?

V tomto prípade narážame na technicko-legislatívny problém. Vysvetlím to na príklade: ak si ako jednotlivec v paneláku budem chcieť dať dva panely na balkón, narazím v prvom rade na stavebné konanie. Pretože je otázne, či mi to vôbec stavebný úrad povolí. Ak to povolí, tak to v podstate problém nie je, pretože sa taká minielektráreň dá postaviť. 

Ale väčšinou bytové domy uvažujú nad tým, že chcú fotovoltické panely napríklad na strechu. A tam potom nastáva problém v distribúcii vyrobenej elektriny pre jednotlivé byty. 

Riešením by mohlo byť, že sa bude elektrina distribuovať do jedného bodu, ktorý má bytový dom. Pretože väčšinou to býva tak, že je jedno odberné miesto, ktoré poskytuje elektrinu na výťah, osvetlenie vchodu a podobne. Tým by sa obyvateľom mohli zlacniť správcovské poplatky. Pozri si fotovoltické riešenia→

zdroj: Startitup - Boris (vľavo) a Alojz (vpravo) Bernátovci. Spoločne vedú spoločnosť ATA Green, v ktorej sa venujú fotovoltike.

Ako často treba čistiť fotovoltické panely?

Panely treba čistiť minimálne jedenkrát za rok na začiatku sezóny. Počas zimy na ne padal sneh a aj rôzne iné nečistoty, ktoré môžu zanechať následky.

Optimálne by sme ich ale mali čistiť dvakrát – na začiatku sezóny a potom niekedy v dvoch tretinách sezóny. 

Ľudia si dávajú robiť fotovoltiku najmä z ekonomických dôvodov. Sú aj takí, ktorí myslia na ekologické hľadisko?

Väčšinou to býva tak, že tí starší klienti si fotovoltické panely dávajú najmä z toho ekonomického hľadiska. Chcú sa aj zariadiť do budúcnosti, nevedia, aké budú dôchodky, a chcú tak aj redukovať svoje pravidelné mesačné výdavky. 

A potom máme mladších klientov v produktívnom veku, ktorí myslia aj na to ekologické hľadisko.

Z toho ekologického hľadiska nestačí, ak budem platiť o dve eurá viac na zelenú elektrinu?

Tie dve eurá vyjadrujú len symbolický príspevok občana na podporu zelenej elektriny. Ale reálne tá elektrina, ktorú dostane, nie je zelená, resp. je zelená len z 8 % napríklad. 

Čiže sa dá povedať, že človek v podstate podporuje výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ale nie je to to isté, ako keď má človek na streche domu nainštalovanú vlastnú fotovoltickú elektráreň. 

Keby ste to mali zhrnúť, ako by mala vyzerať efektívna domácnosť?

Ak si to zoberieme z pohľadu, že by vedela fotovoltika fungovať naplno, tak v prvom rade si musí spotrebiteľ uvedomiť svoje správanie – kedy spotrebuje najviac elektriny, či ju využíva naozaj efektívne. Každý klient je individuálny. 

Vo všeobecnosti by ale správna ekonomická aj ekologická domácnosť mala mať panely na streche, mala by mať spoľahlivý menič, automatické vypínače a automatický regulátor prebytočnej elektriny.

zdroj: Startitup - Boris Bernát myslí aj na to, že planéta tu nie je len pre nás, ale aj pre budúce generácie.