Slováci mimoriadne prekvapili v prieskume o očkovaní proti koronavírusu, vakcínu chce čoraz viac ľudí

  • Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a na prelome januára a februára 2021
  • Výsledky najnovšieho hovoria o tom, že na prelome januára a februára by sa dalo zaočkovať až 39,8 % ľudí oproti 22,3% z decembra
Očkovanie dôchodca
TASR/Arne Dedert Dpa via AP
  • Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a na prelome januára a februára 2021
  • Výsledky najnovšieho hovoria o tom, že na prelome januára a februára by sa dalo zaočkovať až 39,8 % ľudí oproti 22,3% z decembra

Ochota dať sa zaočkovať proti koronavírusu na Slovensku výrazne narástla. Zatiaľ čo v decembri by sa dalo zaočkovať iba 22,3 % respondentov, na prelome januára a februára už 39,8 %. Respondenti, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom alebo majú takéto osoby v blízkosti sa častejšie chcú dať zaočkovať. Tieto závery prináša kontinuálny prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý iniciuje SAV, MNFORCE a Seesame.

Z prieskumu vyplýva, že počet respondentov ochotných dať sa zaočkovať narastá. Na otázku „Dnes sú dostupné vakcíny na nový koronavírus schválené Európskou úniou, plánujete sa dať zaočkovať?“ odpovedalo kladne až 39,8 % respondentov, čo je oproti decembru nárast o viac ako 17 percentuálnych bodov. Približne štvrtina respondentov (25,7 %) odpovedala neviem a viac ako tretina (33,5 %) sa nechce dať zaočkovať.

Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci minulého roku. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV. Doteraz sa zrealizovali rozsiahle zisťovania šesťkrát v roku 2020 a na prelome januára a februára 2021.

Siedma vlna výskumu „Ako a máte, Slovensko?“ prebehla v období 28.1. až 2.2.2021. V tomto období skončila prvá vlna celoplošného testovania a začínala druhá vlna, ktorá sa realizovala v polovici najviac zasiahnutých regiónov Slovenska.

zdroj: SITA/AP, Danny Lawson

Z prieskumu vyplýva, že počet respondentov ochotných dať sa zaočkovať narastá. Na otázku „dnes sú dostupné vakcíny na nový koronavírus schválené Európskou úniou, plánujete sa dať zaočkovať?“ odpovedalo kladne až 39,8 % respondentov, čo je oproti decembru nárast o viac ako 17 percentuálnych bodov. Približne štvrtina respondentov (25,7 %) odpovedala neviem a viac ako tretina (33,5 %) sa nechce dať zaočkovať.

Voliči Kotlebovcov sa očkovať nechcú

Ochota dať sa zaočkovať dlhodobo súvisí s pocitom ohrozenia epidémiou koronavírusu. Respondenti, ktorí sa cítia byť ohrození by sa dali zaočkovať častejšie. Ochotu dať sa zaočkovať prejavujú tiež dlhodobo viac muži ako ženy. Výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať sú respondenti z Bratislavského kraja (54,8 %) a Bratislavy (58 %). S narastajúcim vzdelaním rastie ochota dať sa zaočkovať, zaočkovať by sa dalo až 55% vysokoškolsky vzdelaných, ale iba 32,7% bez maturity a 41,8% s maturitou.

Vakcína, ktorou sa začína očkovať aj na Slovensku, je výrazne menej efektívna voči novej mutácii

Naďalej platí, že politické preferencie respondentov výrazne súvisia s ochotou dať sa zaočkovať. Respondenti, ktorí by sa volieb nezúčastnili, sú menej ochotní dať sa zaočkovať (iba 31,1 % z nevoličov sa chce zaočkovať).

Respondenti, ktorí by volili vládne strany sú výrazne ochotnejší dať sa zaočkovať (najviac sa chcú dať očkovať voliči strany OĽANO – 70,4 %) ako voliči opozičných strán, ktorí výrazne očkovanie odmietajú (najviac voliči strany Kotlebovci ĽSNS, z ktorých by sa chcelo zaočkovať iba 8,2 %). Zaočkovať by sa dalo až 72,2 % respondentov, ktorí sú veľmi spokojní s tým, ako súčasná slovenská vláda zvláda epidémiu. Z veľmi nespokojných by sa dalo zaočkovať iba 21,4%.

zdroj: TASR/ Andrej Galica

Ochota dať sa zaočkovať výrazne súvisí s inštitucionálnou dôverou vo vládu, zdravotníctvo, slovenskú vedu či prezidentku. Ľudia, ktorí týmto inštitúciám dôverujú viac sú ochotnejší dať sa zaočkovať. Zaujímavým zistením je i skutočnosť, že respondenti, ktorí sami prekonali ochorenie COVID- 19 s ťažkým priebehom (horší ako chrípka, prípadne i hospitalizácia), alebo poznajú v svojom okolí osobu, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 s ťažkým priebehom, sa štatisticky významne častejšie chcú dať zaočkovať.

Predpokladáme, že ochota dať sa zaočkovať bude vďaka efektu snehovej gule rásť. Čim viac ľudí bude mať pozitívnu skúsenosť s očkovaním a čím viac bude týchto pozitívnych skúseností vo verejnom priestore a v médiách, tým viac bude ochota narastať. Je dobré, že veľa ľudí z rôznych komunít skúsenosti zdieľa a tým posilňuje dôveru k očkovaniu. Príkladom je iniciatíva Zaockujemsa.sk, ktorá zdieľa podporu a skúsenosti s očkovaním,“ vysvetľuje Michaela Benedigová zo Seesame.

Dôvody prečo sa nedať zaočkovať

V prvých šiestich vlnách výskumu bolo ako najvýznamnejší dôvod, prečo sa nedať zaočkovať, uvádzané presvedčenie, že akákoľvek vakcína môže spôsobiť väčšie problémy ako koronavírus. No v ostatnom výskume z prelomu januára a februára takéto obavy výrazne poklesli (z decembrových 29,6 % na súčasných 21,8 %). Druhým najčastejším dôvodom je presvedčenie, že vakcína na koronavírus nedokáže pomôcť (21,4 %, čo je oproti decembru veľmi malý nárast).

V Juhoafrickej republike zastavujú očkovanie. Účinnosť vakcíny od AstraZeneca je proti ich variantu vírusu mizerná

Výrazný nárast ochoty dať sa zaočkovať pravdepodobne súvisí so zhoršujúcou sa epidemiologickou situáciou a narastajúcimi obavami z epidémie koronavírusu. Ďalšímdôležitým faktorom je začiatok vakcinácie na Slovensku. Môžeme sa domnievať, že pokles obáv z nežiaducich účinkov očkovania je spôsobený i doterajšími skúsenosťami s očkovaním na Slovensku, keďže negatívne dôsledky vakcinácie sa doteraz vyskytovali iba v minimálnej miere,“ uzatvára Robert Klobucký zo Sociologického ústavu SAV.

Zdroj: AkoSa Máte,Slovensko

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech