Slováci podceňujú kefku aj zubára. Riziko mozgovej príhody stúpa až o 86 %, ukazuje najnovšia štúdia

Každodenné čistenie zubov nie je len o estetike. Nová 21-ročná štúdia totiž ukazuje, že zanedbané ďasná a kazy nemusia skončiť len plombou či paradentózou. Môžu byť tichým signálom, že sa v tele schyľuje k oveľa vážnejšiemu problému – mozgovej príhode.

Zanedbané zuby zvyšujú riziko mŕtvice

Kto má súčasne zápal ďasien (parodontitídu) a viac zubných kazov, čelí citeľne vyššiemu riziku ischemickej mozgovej príhody než človek so zdravým chrupom. Vyplýva to z novej analýzy amerického tímu, ktorý sledoval 5 986 dospelých bez predchádzajúcej mozgovej príhody. Ich stomatologický nález porovnával s veľkými kardiovaskulárnymi príhodami počas dvoch desaťročí.

Vedci rozdelili účastníkov do troch skupín: zdravý chrup, samotná parodontitída a parodontitída spolu s kazmi. Ľudia so zdravým chrupom zaznamenali mozgovú príhodu len v 4,1 % prípadov, no v skupine s parodontitídou to bolo už 6,9 %. Keď sa k zápalu ďasien pridali aj kazy, riziko stúplo na 10 %. Po zohľadnení veku, fajčenia či telesnej hmotnosti vyšlo najavo, že parodontitída zvyšuje riziko ischemickej mozgovej príhody o 44 %. Kombinácia parodontitídy a kazov ho však zvyšuje až o 86 %.

„Zistili sme, že ľudia s kazmi a ochorením ďasien mali takmer dvojnásobné riziko mozgovej príhody v porovnaní s ľuďmi, ktorí sa vyznačovali dobrým orálnym zdravím, a to aj po zohľadnení kardiovaskulárnych rizikových faktorov,“ povedal hlavný autor štúdie Souvik Sen pre portál Science Alert. „Tieto zistenia naznačujú, že zlepšenie ústneho zdravia môže byť dôležitou súčasťou prevencie mozgovej príhody.“

Zároveň sa ukázalo, že účastníci, ktorí pravidelne navštevovali zubára, mali o 81 % nižšiu pravdepodobnosť, že budú mať naraz parodontitídu aj kazy, a o 29 % nižšiu pravdepodobnosť samotnej parodontitídy. „Starostlivosť o zuby a ďasná nie je len o úsmeve. Môže pomôcť chrániť aj váš mozog,“ zdôraznil Sen. „Ľudia, ktorí majú ochorenia ďasien alebo zubné kazy, by mali vyhľadať liečbu nielen na zachovanie zubov, ale aj na možné zníženie rizika mŕtvice,“ dodáva.

Ako ústny mikrobióm ovplyvňuje tvoje zdravie

Jedným z možných vysvetlení je systémový zápal a prienik ústnych baktérií do krvného obehu, čo môže zhoršovať pružnosť ciev a prispievať k tvorbe zrazenín. Predchádzajúce práce už našli zástupcov orálnych baktérií v plakoch, ktoré sa ukladajú na stenách tepien.

Ako sme uviedli aj v našom článku, ústny mikrobióm má podobný význam ako ten črevný. Tvorí druhú najväčšiu komunitu mikroorganizmov v ľudskom tele a zdravé zuby sú jeho základom. Vytvárajú prostredie, kde medzi baktériami a bunkami človeka prebieha jemná, nepretržitá komunikácia. A práve tá udržiava rovnováhu, ktorá chráni nielen ústa, ale aj celý organizmus.

Orálne patogény môžu cez krv či tráviaci trakt putovať telom. Okrem mozgovej príhody a kardiovaskulárnych ochorení sa s ústnym zdravím spája aj ďalšia závažná diagnóza – Alzheimerova choroba. Chronický zápal ďasien zrýchľuje kognitívny úpadok a zvyšuje riziko neurodegeneratívnych zmien. Vedci dokonca objavili baktériu Porphyromonas gingivalis, hlavného pôvodcu ochorenia ďasien, v mozgovom tkanive ľudí postihnutých Alzheimerovou chorobou.

Zdravé zuby preto vyžadujú systematickú starostlivosť. Každodenné čistenie kefkou nestačí. Dôležité sú aj zubná niť, škrabka na jazyk, vyhýbanie sa nadmernému používaniu ústnych vôd, či obmedzenie sladkých a kyslých jedál, ktoré podporujú rast škodlivých baktérií.

Pomôcť môže oil pulling, teda vyplachovanie úst kokosovým olejom, alebo pravidelná konzumácia fermentovaných potravín bohatých na prospešné mikroorganizmy. Stále viac štúdií potvrdzuje, že aj orálne probiotiká majú svoj význam, pretože posilňujú prirodzenú obranyschopnosť ústnej dutiny a znižujú riziko zápalov.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking