Slováci prepadli doplnku na spanie. Odborníčka varuje: Nesprávna dávka môže spustiť nočné mory a psychickú závislosť

Po melatoníne kedysi siahali najmä cestovatelia, ktorí bojovali s pásmovou chorobou. Dnes ho užívajú tisíce ľudí ako večerný rituál v nádeji, že rýchlejšie zaspia a vyhnú sa nekonečnému prehadzovaniu v posteli.

Ak však človek ignoruje príčinu problémov so spánkom a spolieha sa výlučne na doplnok, výsledok býva sklamaním. Nesprávne dávkovanie alebo kombinácie s inými liekmi a doplnkami môžu navyše priniesť viac ťažkostí než úžitku.

Kedy má zmysel užívať melatonín?

Telo si melatonín alebo „hormón spánku“ vytvára samo. Keď sa zotmie, epifýza začne uvoľňovať melatonín a tým vyšle jasný signál: prichádza noc, čas na regeneráciu. Tento proces nefunguje náhodne, riadi ho cyklus spánku a bdenia, ktorý reaguje na svetlo a tmu.

„Po melatoníne je vhodné siahnuť vtedy, ak je v tele signál ‚je čas spať’ narušený,“ hovorí spánková terapeutka Katarína Miklášová pre portál TV Noviny.

„Často po melatoníne siahajú aj ľudia, ktorí cestujú cez časové pásma alebo pracujú na zmeny, kde výraznejšie dochádza k diskrepancii medzi ich zaužívaným časom zaspávania a vstávania a aktuálnym režimom. Hlavným cieľom je synchronizácia tela s novým časovým rytmom, nie dlhodobé farmakologické riešenie,“ uviedla Miklášová.

Narušenie „signálu“ nevzniká iba pri cestovaní. Môže súvisieť napríklad so syndrómom oneskorenej fázy spánku, syndrómom predčasnej fázy spánku, nepravidelným cyklom spánku a bdenia či poruchou cirkadiánneho rytmu pri slepote.

Melatonín však nerieši každý problém. Ak nespavosť vychádza zo stresu, úzkosti, chronickej bolesti, refluxu, nadmerného príjmu alkoholu alebo chaotického režimu, samotný doplnok problém nevyrieši.

Metaanalýza publikovaná v časopise PLOS ONE ukázala, že melatonín skracuje čas zaspávania a mierne predlžuje celkovú dĺžku spánku. Zlepšuje aj subjektívne hodnotenie kvality spánku, no účinok zostáva skôr mierny. V praxi sa často hovorí o skrátení zaspávania približne o sedem až osem minút.

Viac neznamená lepšie

Rozhodujúcu rolu zohráva dávka a načasovanie. Na trhu sa objavujú prípravky s obsahom od jedného do desať miligramov, v tabletách, kvapkách aj žuvacích formách. Vyššia dávka však neprináša automaticky lepší efekt. Naopak, zvyšuje riziko ranného útlmu či intenzívnych snov.

Ľudia často reagujú intuitívne. Keď jedna tableta nezaberie, pridajú druhú. Ráno ich potom prekvapí ťažoba, dezorientácia a pocit, že spánok nepriniesol skutočnú regeneráciu.

Živé sny patria medzi najčastejšie uvádzané vedľajšie účinky. „Pri živých až desivých snoch treba najmä znížiť dávku, čo je prvý a najdôležitejší krok, keďže sny sú pri melatoníne dávkovo závislé. Takisto sa dá manipulovať s časom užitia. Ak sú sny príliš emočné alebo rušivé, zvažujeme úplné vysadenie,“ vysvetľuje Miklášová.

Ďalšia vrstva problému sa skrýva v kvalite doplnkov. Melatonín sa predáva ako výživový doplnok, nie ako liek, čo znamená odlišný regulačný rámec. Štúdia publikovaná v Journal of Clinical Sleep Medicine zistila výrazné rozdiely medzi deklarovaným a skutočným obsahom melatonínu v jednotlivých produktoch. V niektorých prípadoch vedci odhalili aj prítomnosť iných látok.

Interakcie s liekmi a doplnkami

Bezpečnostný profil melatonínu vyzerá priaznivo najmä pri krátkodobom užívaní. Opatrnosť však vyžadujú kombinácie s liekmi pôsobiacimi na centrálny nervový systém, s antikoagulanciami a s niektorými antidiabetikami. Konzultácia s lekárom dáva zmysel aj pri epilepsii a autoimunitných ochoreniach. V tehotenstve a počas dojčenia chýbajú robustné klinické dáta, preto odborníci odporúčajú opatrnosť.

Pozor aj na kombináciu melatonínu s ľubovníkom bodkovaným, o ktorej sme ťa informovali v našom článku. „Kombinovanie ľubovníka bodkovaného a melatonínu sa neodporúča, pretože môžu viesť k nadmernej ospalosti, zhoršenému mysleniu a zlej koordinácii, čo robí každodenné aktivity rizikovými,“ hovorí dietologička Shelley Balls. „Napríklad môže dôjsť k pádu a zraneniu v domácnosti alebo k dopravnej nehode.“

Zvláštnu pozornosť si zaslúžia deti a dospievajúci. V tejto skupine sa melatonín používa najmä pri poruchách cirkadiánneho rytmu a pri niektorých neurovývinových diagnózach. Odborné spoločnosti zdôrazňujú, že jeho podávanie má prebiehať pod dohľadom pediatra a po dôkladnom zvážení indikácie. Objavujú sa totiž obavy z možného vplyvu na hormonálny vývoj pri dlhodobom každodennom užívaní, hoci doterajšie dáta neponúkajú jednoznačný záver.

Na opačnom konci spektra stoja seniori. S pribúdajúcimi rokmi prirodzená produkcia melatonínu klesá, čo môže viesť k skorému rannému prebúdzaniu a roztrieštenému spánku. V tejto skupine dokáže správne načasovaný melatonín podporiť stabilitu spánkového rytmu. Opäť platí, že menej často znamená viac.

Existuje však ešte jeden fenomén, o ktorom sa hovorí menej. Psychologická závislosť. „Pri dlhodobom užívaní si mozog vytvorí behaviorálny návyk a presvedčenie, že bez melatonínu nezaspí. Takisto to môže zosilniť úzkosť zo spánku,“ varuje Miklášová.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing