Slováci radi predstierajú bohatstvo. Spýtali sme sa odborníka, prečo to tak je

  • Slováci sú spomedzi krajín strednej a východnej Európy najzadĺženejším národom
  • Predstierame bohatstvo kvôli pocitu prestíže?
Unsplash
zdroj: Unsplash
  • Slováci sú spomedzi krajín strednej a východnej Európy najzadĺženejším národom
  • Predstierame bohatstvo kvôli pocitu prestíže?

Lákajú nás vidiny nádherných a dokonalých životov zo sociálnych sietí, ale aj prepych, ktorý nám ponúkajú televízne seriály a filmy. Často sa snažíme dopriať si život, ktorý je finančne extrémne náročný a mesačný limit na účte veľakrát presahuje to, čo si vôbec môžeme dovoliť. Predstierame bohatstvo kvôli pocitu prestíže?

Potreba klamať okolie

Veľa ľudí si drahé veci a pocit luxusu zamieňa s úspechom. To, či sa im darí, hodnotia na základe toho, či majú auto, vlastný byt a vedia si dopriať exotickú dovolenku aspoň dva razy do roka. Snažia sa robiť dojem na príbuzných, rovesníkov, ale aj priateľov.

Zapôsobiť na niekoho, kto pochádza z chudobnejších pomerov, je jednoduché. Stačí nosiť drahšie hodinky, značkové oblečenie alebo mať pekné auto. To, že si môžeš dovoliť o trochu lepšie veci, než je úplný priemer, by ale nemalo byť indikátorom neobmedzených finančných zdrojov. To, že medzi bohatstvom a vizuálom existuje znamienko rovnosti len predstierame.

„Z neuropsychologického hľadiska registrujeme fenomén, kedy jednotlivci často podliehajú davovej psychóze a tým aktivujú emočné centrá v mozgu bez dostatočnej racionálnej reflexie svojho konania. Aj z tohto dôvodu vnímame, že ľudia o sebe vytvárajú tzv. narácie (príbehy), ktoré ich vykresľujú vo svetle úspešných a bohatých, nakoľko práve tieto atribúty sú často oceňované aj spoločnosťou. Vzhľadom na vo všeobecnosti nízku mieru uspokojenej potreby uznania sa jednotlivci uchyľujú k jej pseudouspokojeniu cez vytváranie ilúzií o sebe samom a tým aj k zvýšenej pozornosti na ich osobu,“ vyjadril sa pre Startitup Phdr. Robert Krause.

Unsplash
zdroj: Unsplash

Kupujeme si veci, ktoré si nemôžeme dovoliť

Známkou prestíže je často automobil. Potreba vlastniť vizuálne zaujímavé modely, ktoré priťahujú pozornosť, sa stala trendom predovšetkým v 90. rokoch. Odvtedy ako keby sa uplatňovala rovnica, že v o čo lepšom aute sa vezieš po meste, tým si úspešnejší a máš viac peňazí vo vrecku. Predsa len ešte v nedávnej minulosti nebolo príliš veľa možností, ako sa odlíšiť.

„Potreba pozornosti a uznania je pre človeka veľmi dôležitá, no v prípade predstieraných narácií o sebe samom je dlhodobo ťažko udržateľná, a preto autentickosť a transparentnosť vo vlastnej prezentácii seba pred ostatnými by mala hrať kľúčovejšiu rolu než pseudonarácie. Jednotlivci by mali vo väčšej miere reflektovať vlastné myšlienkové procesy a nájsť vhodnejšie spôsoby uspokojenia svojich potrieb s dôrazom na ich udržateľnosť, ale i kongruentnosť,“ doplnil R. Krause.

Z ďalších prieskumov vyplynulo, že až 16 % Slovákov nedisponuje žiadnou finančnou rezervou. Ak rezervu majú, najčastejšie (37 %) do výšky troch priemerných mesačných platov, zatiaľ čo 14 % by vedelo bez príjmu vykryť obdobie maximálne od štyroch do deviatich mesiacov. Rezervu v podobe príjmu za jeden rok uviedlo 7 % opýtaných. To ovplyvňuje aj budúcnosť ich bývania. „Mladí ľudia do 35 rokov majú v priemere na sporiacich produktoch uložených 1 632 eur. Je to o 64 % menšia suma, než majú v priemere našetrené starší klienti, ktorí môžu počítať s rezervou v priemere vyše 4 500 eur. Tieto rozdiely sú prirodzene spôsobené výškou platu, životným štýlom či dĺžkou sporenia,“ hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková.

Viac čítaj TU>>>Slováci si nedokážu ušetriť peniaze z výplaty, aj keď vedia, že ide o nutnosť

Unsplash
zdroj: Unsplash

Sme najzadlženejší v Európe

Slováci sa za posledné roky rekordne zadlžili. Dopyt po úveroch podporujú nízke úrokové sadzby, konkurencia medzi bankami, ako aj priaznivý vývoj ekonomiky. Tieto údaje vyplývajú z najnovšej analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.

Celkový objem úverov na Slovensku narástol od roku 2010 o viac ako 60 %. Zatiaľ čo v roku 2010 predstavovali úvery poskytnuté domácnostiam, firmám či samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) spolu viac ako 32 miliárd eur, v minulom roku to už bolo viac ako 52 miliárd eur, informovala TASR.

Najvýraznejšie sa v tomto období zadlžovali domácnosti, ktorých celkový objem úverov vzrástol o viac ako 115 %, z takmer 14,5 miliardy eur v roku 2010 na viac ako 31 miliárd eur v minulom roku.

V porovnaní s rokom 2017 vzrástol súčasný priemerný dlh slovenských dlžníkov o 60 eur na 860 eur. Dlhy majú opäť skôr muži (56 % dlžníkov), ktorí si zvyknú požičiavať vyššie sumy. V priemere sa pohybujú vo výške presahujúcej 950 eur. Slovenky priemerne dlžia necelých 760 eur, píše TASR.

Viac čítaj TU>>>Slováci chcú byť zo dňa na deň milionármi, ale ich domácnosti sú zadlženejšie než firmy

Enormnú zadlženosť sa rozhodla riešiť aj Národná banka Slovenska pomocou sprísnenia pravidiel. Hlavnou ambíciou NBS je zabraňovať enormnému zaťažovaniu ľudí úvermi. Domácnosti sa však aj naďalej zadlžujú a cieľ, ktorý NBS sledovala, sa z pohľadu niektorých nezávislých analytikov nesplnil. Národná banka Slovenska aj preto v sprísnení podmienok pokračuje. Banky budú aj naďalej poskytovať úvery iba vo výške 80 až 90 % z hodnoty nehnuteľnosti (LTV).

„Podiel nových úverov sa dramaticky nezastavil. Nové opatrenia, naopak, často spôsobili komplikácie, ktoré mnohých klientov prekvapili. K tomu, aby si mohli dovoliť získať nehnuteľnosť, sa musia často zadlžiť ešte viac. Mesačná zaťaženosť klientov môže byť rádovo omnoho vyššia, ak si k hypotekárnemu úveru vezmú na dofinancovanie aj spotrebný úver,“ vyjadril sa Michal Kamenický zo spoločnosti Finvia Group.

Unsplash
zdroj: Unsplash

Zdroj: Inštitút finančnej politiky (IFP),Ministerstvo financií (MF) SR, TS Poštová banka, Poštová banka

Najnovšie video