Slováci sa nechávajú nachytať najmä na podvodoch s obľúbenými technologickými značkami. Pri týchto si daj pozor

Podvodníci dnes už často neútočia len cez očividne podozrivé správy. Čoraz viac sa spoliehajú na dôveru, rutinu a nepozornosť používateľov. Falošné prihlasovacie stránky, e-maily či výzvy na overenie účtu dokážu vyzerať tak presvedčivo, že ich človek ľahko považuje za bežnú súčasť online života.

Práve v tom je phishing nebezpečný – nevyužíva len technológie, ale najmä psychológiu. Útočníci sa zameriavajú na služby, ktoré používame denne a cez ktoré spravujeme e-maily, dokumenty, komunikáciu či prístup k pracovným účtom. Stačí jedno nepozorné kliknutie, zadané heslo alebo naskenovaný QR kód a podvodníci môžu získať citlivé údaje aj prístup k ďalším službám.

Najobľúbenejšie terče podvodov

Za phishingovými podvodmi sa najčastejšie skrývajú mená ako Microsoft, Apple či Google. Kyberútočníci sa sústreďujú práve na platformy, ktoré stoja v centre digitálneho života bežných používateľov.

Dominancia týchto troch značiek nie je náhodná. Všetky zohrávajú kľúčovú úlohu v oblasti autentifikácie, správy digitálnej identity a každodennej produktivity.

Podľa dát za prvý kvartál 2026, ktoré zhromaždila spoločnosť Check Point Software Technologies, stál Microsoft za 22 percentami všetkých phishingových útokov na svete. Na druhom mieste sa umiestnilo Apple s 11-percentným podielom, tesne za ním Google s 9 percentami.

Kybernetické hrozby podceňujeme. Otázka nie je či sa stanú, ale kedy, upozorňuje odborník

Aj obľúbené sociálne siete

Ďalšie priečky obsadili Amazon (7 %), LinkedIn (6 %), Dropbox a Facebook (zhodne po 2 %). Jednopercentný podiel si rozdelili WhatsApp, Tesla a YouTube. Technologický sektor spolu so sociálnymi sieťami predstavuje pre útočníkov atraktívny cieľ predovšetkým preto, že tieto platformy spravujú identity, komunikáciu aj prístup k digitálnym službám miliónov ľudí.

„Phishingové kampane dosahujú vysokú mieru presvedčivosti, keď útočníci vytvárajú takmer identické kópie prihlasovacích stránok. Komunikáciu prispôsobujú reálnym vzorcom správania používateľov, čo výrazne znižuje pravdepodobnosť odhalenia podvodov,“ upozorňuje Tomáš Valenta zo spoločnosti Check Point Software Technologies.

zdroj: Freepik/freepik

Podvody aj na WhatsAppe

Analytici Check Point Research zaznamenali v prvom štvrťroku 2026 dve rozsiahle kampane. V prvom prípade falošná webová stránka napodobňovala prihlasovací portál Microsoftu a vyzývala návštevníkov na zadanie e-mailu a hesla s cieľom tieto údaje odcudziť.

Druhá kampaň využívala napodobeninu rozhrania WhatsApp, kde boli používatelia vyzvaní na skenovanie QR kódu – jeho načítanie však útočníkom otvorilo cestu k neoprávnenému prístupu k účtu obete.

Dôsledky brand phishingu pritom siahajú ďaleko za rámec obyčajného nevyžiadaného e-mailu. Ukradnuté prihlasovacie údaje slúžia ako vstupná brána pre sofistikovanejšie útoky – ransomvér, kompromitáciu firemnej komunikácie alebo exfiltráciu dát. Získané identity môžu útočníci zneužiť aj v nadväzujúcich kampaniach, čím poškodzujú povesť samotných obetí.

Moderný kybernetický zločin čoraz menej stavia na technických slabinách systémov a čoraz viac ťaží z psychológie – konkrétne z dôvery, ktorú ľudia vkladajú do známych značiek. Nástroje umelej inteligencie navyše umožňujú realizovať útoky rýchlejšie a vo väčšom rozsahu než kedykoľvek predtým. Organizácie by preto mali posilniť ochranu účtov, investovať do lepšej detekcie hrozieb a klásť dôraz na systematické vzdelávanie svojich používateľov.