Slováci si vedia z výplaty odložiť len 125 eur. O úspory sa pripravujeme kvôli vlastnému strachu

  • Väčšina Slovákov nemá žiadne skúsenosti s investovaním
  • Investujú hlavne ľudia s vyšším vzdelaním
  • Priemerne si odložíme približne 125 eur
peniaze, euro, bankovky
Ilustračný obrázok TASR/DPA
  • Väčšina Slovákov nemá žiadne skúsenosti s investovaním
  • Investujú hlavne ľudia s vyšším vzdelaním
  • Priemerne si odložíme približne 125 eur

Výsledky prieskumu ukazujú, že prevažná časť Slovákov, konkrétne 40,51 % respondentov, nemá žiadne skúsenosti s investovaním. Tieto údaje sú získané z prieskumu, ktorý uskutočnila maklérska spoločnosť Universal maklérsky dom.

Do prieskumu sa zapojilo 432 účastníkov, pričom mieril na pochopenie investičnej gramotnosti obyvateľov Slovenska.

S investovaním je to rôzne

Len 10,65 % opýtaných podľa prieskumu aktívne investuje svoje peniaze a približne 50 % respondentov investuje svoje peniaze veľmi málo.

„Mnoho ľudí považuje banky za tzv. bezpečný prístav pre ich peniaze. Z pohľadu fyzickej bezpečnosti to tak, samozrejme, môže byť. No málokto si uvedomuje, že vplyv inflácie na bežných účtoch s nulovým výnosom znehodnocuje klientove peniaze v čase,“ povedal Marek Sokol, garant pre sektor kapitálového trhu Universal maklérsky dom.

Ako ďalej vyplýva z prieskumu, len 7,67 % žien a 13,74 % mužov aktívne investuje svoje peniaze. Viac ako 51 % žien a 47,33 % mužov investuje veľmi málo a až 41,11 % žien a 38,93 % mužov neinvestuje vôbec, prípadne nemajú žiadnu skúsenosť s investovaním. Jedným z dôvodov môže byť väčšia obozretnosť žien pri investíciách, rovnako však aj primárna starostlivosť o domácnosť.

Prieskum tiež ukázal, že vzdelanie je dôležitý faktor pri investovaní. Najčastejšie investujú ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Až 79,24 % z nich investuje svoje peniaze alebo má s investovaním skúsenosť a len 20,75 % skúsenosť s investovaním nemá. Najmenej skúseností s investovaním majú ľudia so základným vzdelaním. Až 90,91 % z nich ešte nikdy neinvestovalo svoje peniaze a len 9,09 % má skúsenosť s investovaním.

investovanie
zdroj: Unsplash/Joshua Mayo

Ako ukázali výsledky, až 31,48 % ľudí motivujú k investovaniu pozitívne výnosy. O niečo menšiu časť (29,17 %) motivuje dôvera v ekonomickú situáciu. Viac ako pätina (21,30 %) sa tak rozhodla vďaka zlepšeniu informovanosti o investovaní a 17,36 % vďaka odporúčaniu finančných odborníkov. Zvyšných 0,69 % motivovalo iné.

O investovaní sa podľa prieskumu najmenej ľudí na Slovensku dozvedá z finančných časopisov a publikácií (5 %) alebo z iných zdrojov (3 %). Zdroj informácií sa, samozrejme, môže líšiť aj od cieľovej skupiny. Na základe štatistík starší ľudia využívajú televíziu a rozhlas ako zdroj informácií, naopak, sociálne siete ovplyvňujú viac mladých ľudí.

V priemere si odložíme približne 125 eur

Podľa prieskumu zorganizovaného spoločnosťou IMAS pre Slovenskú sporiteľňu, ktorého výsledky predstavil ekonomický analytik Matej Horňák, viac ako 80 % Slovákov cíti výrazný tlak súčasnej ekonomickej situácie, ktorý je spojený s rastúcimi cenami. Najviac sa tento tlak prejavuje u ľudí nad 60 rokov.

Prieskum taktiež odhalil, že Slováci si v priemere mesačne odložia 125 eur na účet, pričom väčšina z nich si kládla za cieľ tvorbu finančnej rezervy, predovšetkým na nepredvídateľné udalosti. Mladšia generácia sa však častejšie rozhoduje na výdavky na väčšie nákupy, ako sú nehnuteľnosti alebo auto.

mince
zdroj: Unsplash/Josh Appel

Tradičný sporiaci účet zostáva najbežnejším spôsobom sporenia, pričom stúpa aj záujem o tradičné investície, ako sú akcie, dlhopisy a podielové fondy a termínované vklady, čiastočne vďaka rastúcim úrokovým sadzbám.

Rozhodovanie o osobných financiách je pre väčšinu ľudí dôležitým krokom, pri ktorom využívajú rôzne informačné zdroje. Okolo 18 % respondentov povedalo, že nepotrebujú finančné poradenstvo a dokážu sa rozhodnúť sami. Zaujímavosťou je, že približne 5 % respondentov sa obracia na chatboty (ChatGPT) a systémy s umelou inteligenciou pre investičné rady.

Prieskum odhaľuje význam tvorby finančnej rezervy pre občanov a ich snahu prispôsobiť sa aktuálnemu ekonomickému prostrediu. Mnohí však hľadajú rôzne spôsoby investovania a zhromažďovania úspor.

Mladí veľmi nešetria

Výdavky mladých Slovákov rastú kvôli vysokému nárastu inflácie, pričom príjmy zostávajú stabilné, čo vedie k poklesu úspor. Mnohí mladí ľudia nešetria, čo môže byť dôsledkom nedostatočnej finančnej gramotnosti a nesprávneho prístupu k financiám. Niektorí minú väčšinu peňazí na stravu a zábavu, vrátane reštaurácií a zábavy.

Odkladáš si peniaze?

„Mladí nie sú vedení k tomu, aby si peniaze odkladali. Bez ohľadu na to, koľko zarobia, minú všetko. Veľa peňazí ide na stravu, zábavu a cigarety. Necítia potrebu myslieť na budúcnosť,“ konštatuje finančná poradkyňa Katarína Drienková pre Startitup. Prečo to tak je, sa dozvieš v tomto článku.

Predstava odchodu do penzie v štyridsiatke?

Frugalizmus je životná filozofia, ktorá ti umožní odchod do dôchodku v štyridsiatke. Táto filozofia vznikla v USA po hospodárskej kríze a neskôr sa rozšírila aj do Európy. Frugalisti sú ľudia, ktorí tvrdo pracujú, hľadajú investície a šetria svoje peniaze, aby mohli odísť do dôchodku v mladšom veku.

Títo jedinci žijú skromne, aj keď majú nadštandardný príjem. Nechodia na drahé dovolenky, nenosia značkové oblečenie a obmedzujú svoje výdavky. Míňajú menej a šetria viac, aby dosiahli finančnú nezávislosť a užívali si dôchodok bez obmedzení.

Táto filozofia nie je pre každého, ale pre tých, ktorí sú ochotní investovať do svojej budúcnosti a žiť šetrne.

Zdroje: TASR, TS/Slovenská sporiteľňa, Redakcia

Najnovšie videá

Trendové videá