Slovák išiel stopom až do Himalájí. Potomkovia kanibalov mu prezradili, ktoré časti človeka jedli najradšej

Aj dnes, keď si vieme skoro všetko vopred nájsť a rezervovať na internete, by sa asi len málokto vybral cestovať po krajinách, akými sú Pakistan či africká Mauritánia.

Jozef Terem po páde železnej opony nečakal a hneď v úvode 90. rokov sa cez Pakistan vybral stopom, presnejšie povedané, stopom išiel už od Slovenska až do Himalájí.

• Kde po ňom strieľali šípy
• Aké sú najchutnejšie časti človeka 
• Kde zomieral niekoľko dní v chráme 
• Ako sa zmenilo cestovanie za posledné desaťročia
• Zmenili sa krajiny a samotní cestovatelia?

Jeho blog Dobrodruh bez pochýb patrí medzi najstaršie cestovateľské blogy na Slovensku. Neskôr založil aj prvú cestovateľskú kaviareň a klubovňu u nás s názvom Dobrodruh, ktorú nájdeš v Bratislave.

Vydal aj knihu, v ktorej opisuje cestovateľské začiatky v 90. rokoch a ako sa niektoré krajiny odvtedy zmenili.

No nezmenili sa len tie, ale aj možnosti cestovania a samotní cestovatelia – ako? O tom, ale aj o neuveriteľných a často nebezpečných zážitkoch na jeho cestách sa dozvieš v tomto rozhovore.

„Ak nerátame, že som mal omrznutý palec na nohe, ktorý vyzeral ako čierny uhol, pľúcnu embóliu, trombózu a množstvo iných problémov, tak nie, nikdy sa mi nič vážne nestalo.“

Prečo a kde po tebe strieľali šípy z lukov?

Na ostrove Nová Guinea, asi 12 – 13 rokov dozadu. Konkrétne v jeho západnej časti Západná Papua, ktorá patrí Indonézii.

Kedysi tu žili jedni z najobávanejších kanibalov, no ich potomkovia stále majstrovsky strieľajú z lukov. Zvláštny zvuk tetivy, ktorú napnú a pustia naprázdno, je tu dodnes znamením „Dávaj si pozor!“

Počas treku v hlbokom vnútrozemí ostrova som navštevoval aj domorodé dediny. K bežnej zábave detí tu patrí hra na vojnu. S tým rozdielom, že u nás majú deti pištoľky z umelej hmoty, no na Papue držia v rukách reálne luky.

zdroj: Dobrodruh.sk/ Jozef Terem

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory