Slovák Michal študuje na Oxforde: Dostanú sa tam len tí najlepší z celého sveta, s našimi školami sa to nedá porovnať

  • Oxford je mesto s najstaršou univerzitou v anglosaskom ''svete''
  • Dostanú sa tam len tí najlepší, Michal Karlubík je jedným z nich
  • Oxford je mesto s najstaršou univerzitou v anglosaskom ''svete''
  • Dostanú sa tam len tí najlepší, Michal Karlubík je jedným z nich

Oxford patrí medzi svetovú špičku medzi univerzitami. Podľa šanghajského rebríčka, ktorý hodnotí univerzity z celého sveta, je Oxford deviata najlepšia univerzita sveta. Mnoho študentov stredných škôl túži po štúdiu práve na tejto škole, no podarí sa to len tým najlepším. Jedným z nich je aj Michal, ktorý začal druhý ročník na Oxforde a študuje Politics, Philosophy and Economics (Politika, Filozofia a Ekonómia). Ako vyzerá jeho štúdium, v čom sa odlišuje od Slovenska a ako sa mu na jednu z najprestížnejších škôl na svete podarilo dostať?

Dostať sa na Oxford je náročné, no nie je to nemožné. Prijímací proces prebieha cez elektronický systém nazývaný UCAS, rovnako ako aj na iné vysoké školy v Anglicku. V prípade, ak rozmýšľaš nad štúdiom na Oxforde, prihlášku musíš poslať do 15. októbra. Na iné školy je možné prihlásiť sa až do januára.

zdroj: Michal Karlubík

Prijímacie konanie zvládol Michal pred viac ako rokom, kedy končil strednú školu a rozhodoval sa o ďalšom štúdiu. „Človek musí napísať motivačný list, potom je prijímací test v podobe eseje a logického myslenia. Tu príde prvé sito, z ktorého úspešných uchádzačov pozvú na pohovor, ktorý býva väčšinou v decembri. Po ňom príde druhé sito, kde dajú „offers“, teda ponuky ďalším úspešným. Po tomto je človek už prijatý, stačí zmaturovať tak, ako si to škola vyžaduje.“ hovorí Michal.

Známky musia byť perfektné, pretože na Oxforde sa uchádzač bez A z A-levels, na Slovensku jednotkami zo slovenskej maturity, nedostane. Požadovaný level angličtiny je úroveň C1. Škola sa však sústreďuje aj na motiváciu študenta, ambície a skúsenosti v danom odbore. Teda síce je škola dôležitá, veľkú úlohu zohrávajú aj mimoškolské aktivity. Každá olympiáda, výskum či projekt, ktorého sa uchádzač zúčastní, môže byť prínosom pre úspešné prijatie. 

Na Michalov odbor sa hlásilo približne 3000 ľudí, pričom prijatých bolo 240 študentov. Michal je súčasťou „college“, čo je organizačná bunka, kde študenti spolupracujú a dokopy tam je 7 študentov. V tom je badateľný jeden z rozdielov štúdia na Oxforde a na Slovensku. „Nakoľko nás je málo, prístup je oveľa osobnejší. Konkrétne na Oxforde robí študent veľa prác, ktoré majú svoje výstupy. Týždenne to je minimálne jedna esej a k tomu väčšinou aj niečo ďalšie. Potom danú problematiku študent rozoberá s profesorom osobne. Každý dostane konštantnú spätnú väzbu, ktorá je dosť osobná a dôležitá.“ opisuje priebeh štúdia Michal.

Ďalší rozdiel je aj v dĺžke školského roka. Na rozdiel od Slovenska, Oxford má osemtýždňové semestre. To sa môže zdať málo, no  štúdium je počas semestra intenzívne. Pričom na Slovensku sú prednášky primárny zdroj informácií, na Oxforde nie sú povinné a podľa Michala sú prednášky len úvod. Študenti vraj na ne nechodia, lebo sa sťažujú, že je to neosobné a pomalé. Na Oxforde je samoštúdium úplne bežné a žiadané. Množstvo vecí musíš zistiť z kníh a iných zdrojov. Následkom toho vyzerá študijný deň človeka na Oxforde trochu inak, ako na Slovensku. 

zdroj: Michal Karlubík

Michal má dopoludnia prednášky a tutoriály, ktoré sa podobajú na tie slovenské, je ich však zásadne menej. Poobede zvyčajne bývajú „classes“, čo sú stretnutia študentov a profesorov. „Na týchto stretnutiach sme 1-2 študenti, profesor a rozoberáme prácu, ktorú práve riešime. Je to osobnejšie aj v tomto smere, pretože danú problematiku vieme rozobrať do hĺbky a dostať kvalitnú spätnú väzbu.“ Okrem školy si však Michal nájde čas aj na svoje aktivity. Venuje sa veslovaniu a večer sa môže zúčastňovať rôznych clubs & societies, čo sú spolky študentov.

Sú zamerané na záujmy študentov a každý si môže vybrať to svoje. Na Oxforde je približne 400 spolkov. Sú tu športové, umelecké, politické spolky, či debatné spolky. Nájdeš tu tiež veľa národnostných spolkov, vrátane celkom veľkého československého spolku, ktorý každý rok organizuje veľa stretávok, prednášok a posedení pri pive. 

V prípade, ak rozmýšľaš nad štúdiom na Oxforde, je potrebné vyriešiť aj financie. Vysokoškolské štúdium je vo Veľkej Británii spoplatnené vo výške 9250 libier ročne, pričom kým bola Veľká Británia v Európskej únii, rovnaké podmienky platili aj pre nás. Na školné je však možné zobrať si študentskú pôžičku. Oxford ponúka aj rôzne štipendiá a granty. Tie môžeš získať napríklad na základe dobrého prospechu. Študent môže dostať aj sociálne štipendium, ktoré sa prideľuje na základe rodinného príjmu, podobne ako na Slovensku.

Popri štúdiu je možné aj pracovať, i keď sa môže zdať ťažké zvládať školu a prácu zároveň. Michal, podobne ako iní študenti, si našiel prácu vo svojom odbore. „Učím rôzne deti ekonómiu a podobne. Stačí mi odučiť pár hodín za týždeň a viem si tým privyrobiť. Je to užitočné aj pre mňa, lebo môžem rozprávať o veciach ktoré študujem.“ Michal však pozná aj ľudí, ktorí pracujú úplne mimo školy, napríklad v gastre. Reálne však škola odporúča venovať všetok čas štúdiu, preto môže byť ťažké zvládnuť takúto prácu. Podľa Michala to je menej platené a teda tomu študent musí venovať viac času, čo sa môže prekrývať so školou. 

zdroj: Michal Karlubík

Oxford ponúka všetkým študentom prvého ročníka ubytovanie buď na hlavnom mieste školy, alebo v neďalekej vedľajšej budove. Možnosť ubytovania využíva aj Michal. „Bývam v jednom dome, je to študentské ubytovanie. Ubytovanie je v rámci školy, uchádzali sme sa o tento dom a spolu s kamarátmi sme ho dostali. Oproti Slovensku to je drahšie, no na anglické pomery nie. Keďže semestre sú krátke, reálne platíš len za tých týždňov. Ak má človek akademické dôvody tu ostať, dá sa to vybaviť.“ vysvetľuje Michal.

Pri otázke „Kde sa vidíš o pár rokov?“ sa Michal musel zamyslieť. Študuje totižto odbor, ktorý síce má veľa uplatnení, no je viac vyvinutý na západe. „Neviem odpovedať úplne, ambíciu a chuť niekedy sa vrátiť a zostať na Slovensku mám. Závisí to ale na podmienkach, ktoré na Slovensku budú.“

Zdroje: Eduworld.sk, Ox.ac.uk

Najnovšie