Slovák na minime dostane 750 eur, v Luxembursku 2 243 eur. Patríme k najchudobnejšej osmičke EÚ

Slovensko sa so svojou minimálnou mzdou 915 eur radí medzi osem krajín Európskej únie, kde zákonný minimálny plat nedosahuje ani tisíc eur mesačne. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu zverejnených 30. januára 2026.

Problém však nie je len v minimálnej mzde. Podľa analýzy portálu Platy.sk mala v roku 2025 najhoršie zarábajúca desatina pracujúcich na Slovensku základný hrubý plat len do 1 020 eur. A hoci mzdy medziročne rástli, regionálne rozdiely sa nezmenšujú.

Osem krajín pod hranicou tisíc eur

Podľa Eurostatu malo k 1. januáru 2026 zákonom stanovenú minimálnu mzdu 22 z 27 členských krajín EÚ. Bez národnej minimálnej mzdy funguje päť štátov: Dánsko, Taliansko, Rakúsko, Fínsko a Švédsko.

Z krajín s minimálnou mzdou sa Slovensko so sumou 915 eur zaradilo do skupiny ôsmich štátov, kde je zákonný minimálny plat nižší ako tisíc eur. Najnižšiu minimálnu mzdu v EÚ má Bulharsko s 620 eurami, nasleduje Lotyšsko (780 eur), Rumunsko (795 eur), Maďarsko (838 eur), Estónsko (886 eur), Slovensko (915 eur), Česko (924 eur) a Malta (994 eur).

Na opačnom konci rebríčka stoja krajiny s minimálnou mzdou nad 2 000 eur. Najvyššiu má Luxembursko (2 704 eur), nasleduje Írsko (2 391 eur), Nemecko (2 343 eur), Holandsko (2 295 eur) a Belgicko (2 112 eur). Nemecká minimálna mzda je tak 2,6 násobkom slovenskej.

Slovenská minimálna mzda vzrástla od januára 2026 o 99 eur oproti predchádzajúcemu roku, čo predstavuje nárast o 12,1 %. Ministerstvo práce hovorí o historicky najvyššom medziročnom náraste. Výška je určená automatom ako 60 percent z priemernej mzdy, ktorá v roku 2024 dosiahla 1 524 eur. Na minimálnu mzdu pracuje na Slovensku približne 180 tisíc ľudí.

Po zohľadnení cien sa rozdiely zmenšujú

Eurostat zároveň prepočítava minimálne mzdy podľa parity kúpnej sily, teda po zohľadnení cenových rozdielov medzi krajinami. V tomto porovnaní si Slovensko polepšilo. Kým v nominálnych hodnotách je najvyššia minimálna mzda (Luxembursko) 4,4-násobkom najnižšej (Bulharsko), po zohľadnení cenových rozdielov sa tento pomer zmenšuje na 2,4-násobok.

Slovensko sa v prepočte na paritu kúpnej sily zaradilo do strednej skupiny krajín s minimálnou mzdou medzi 1 000 a 1 500 PPS mesačne (PPS je medzinárodná jednotka zohľadňujúca cenové rozdiely). Je to posun oproti minulému roku, keď slovenská minimálna mzda v parite kúpnej sily ešte nedosahovala tisícku. Rovnakým smerom sa posunuli aj Bulharsko a Česko.

Stredný plat 1 690 eur, ale s obrovskými rozdielmi

Údaje o minimálnej mzde však ukazujú len spodnú hranicu. Reálny obraz o mzdovej úrovni na Slovensku dopĺňa analýza portálu Platy.sk za rok 2025. Podľa nej dosiahla stredná hodnota základného mesačného platu (medián) na Slovensku 1 690 eur v hrubom. Oproti roku 2024 ide o nárast o takmer 200 eur. Polovica pracujúcich zarábala viac a polovica menej.

Najhoršie zarábajúca desatina pracujúcich mala základný plat len do 1 020 eur, teda len nepatrne nad úrovňou zákonnej minimálnej mzdy (816 eur v roku 2025). Ak sa zohľadnia bonusy a trinásty plat, táto hranica sa posúva na 1 140 eur. Na opačnom konci spektra si desatina najlepšie zarábajúcich pripísala mesačne viac ako 3 000 eur.

Bratislava v inom svete

Najvýraznejšie regionálne rozdiely ukazuje porovnanie Bratislavského a Prešovského kraja. Stredná hodnota základného platu v Bratislavskom kraji dosahovala 2 000 eur. V Prešovskom kraji to bolo 1 400 eur. Rozdiel 600 eur medzi regiónom s najvyšším a najnižším mediánom sa oproti predchádzajúcemu roku nezmenil.

Vo väčšine krajov sa medián pohyboval okolo 1 500 eur. Výnimkou bol Banskobystrický kraj, kde bol o 50 eur nižší. Bratislavský kraj tak zostáva v mzdovej úrovni odtrhnutý od zvyšku Slovenska.

Kto zarába najviac a kto najmenej

Podľa dát portálu Platy.sk si najlepšie viedli pracujúci vo vrcholovom manažmente. Polovica z nich mala plat vyšší ako 3 500 eur, desatina najlepšie zarábajúcich v tejto kategórii prekročila 6 500 eur mesačne. Na pozícii generálneho riaditeľa dosiahol medián 5 200 eur, u riaditeľov závodu a IT riaditeľov to bolo 5 000 eur.

V informačných technológiách bol platový medián 2 500 eur. V manažmente mimo vrcholových pozícií to bolo 2 200 eur.

Na opačnom konci rebríčka sú pomocné práce, kde sa medián nedostal ani na tisíc eur. Najhoršie ohodnotení boli upratovači a upratovačky, u ktorých mala polovica pracujúcich základný plat len do 880 eur. Na pozícii krajčíra, vrátnika, pomocnej sily v kuchyni alebo školníka dosahoval medián 900 eur.

Slovensko verzus Luxembursko: tri násobky, ale aj tri násobne vyššie náklady

Luxembursko a Slovensko predstavujú dva póly európskeho mzdového rebríčka. Porovnanie však ukazuje, že nominálny rozdiel 1 789 eur medzi minimálnymi mzdami oboch krajín nepredstavuje celý obraz.

Hrubá minimálna mzda v Luxembursku dosahuje 2 704 eur mesačne pre nekvalifikovaných pracovníkov, pre kvalifikovaných dokonca 3 165 eur. Slovenská minimálna mzda je 915 eur, teda takmer presne tretina luxemburskej. Z hrubej mzdy však treba odpočítať odvody a dane, a práve tu sa systémy oboch krajín líšia.

Na Slovensku zamestnanec od januára 2026 odvádza 9,4 % z hrubej mzdy na sociálne poistenie (nemocenské, starobné, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti) a 5 percent na zdravotné poistenie (po zvýšení o jeden percentuálny bod v rámci tretieho konsolidačného balíčka).

Celková odvodová záťaž zamestnanca tak činí 14,4 %. K tomu treba pripočítať daň z príjmu, ktorá sa od roku 2026 počíta v štyroch pásmach: 19, 25, 30 a 35 %. Pre zamestnanca na minimálnej mzde sa uplatňuje sadzba 19 percent po odpočítaní nezdaniteľnej časti, takže čistá minimálna mzda na Slovensku vychádza na približne 750 eur.

V Luxembursku zamestnanec odvádza na sociálnom poistení od januára 2026 celkovo okolo 12,5 % z hrubej mzdy. Dôchodkové poistenie po reforme vzrástlo na 8,5 % (z pôvodných 8 percent), k tomu sa pripočítava zdravotné poistenie 2,8 % a poistenie dlhodobej starostlivosti 1,4 %. Luxembursko však ponúka zamestnancom na minimálnej mzde daňový kredit (CISSM), ktorý efektívne znižuje ich daňovú záťaž. Podľa kalkulačky portálu SalaryAfterTax vychádza čistá minimálna mzda nekvalifikovaného pracovníka v Luxembursku na približne 2 243 eur mesačne.

V čistom vyjadrení je tak luxemburská minimálna mzda trojnásobkom tej slovenskej (2 243 verzus 750 eur). Lenže náklady na život v Luxembursku sú podľa portálu Expatistan približne o 104 percent vyššie než na Slovensku. Samotný nájom je jednou z najvyšších položiek: jednopokojový byt v luxemburskom centre stojí 1 400 až 2 000 eur mesačne, čo je viac ako dvojnásobok celej minimálnej mzdy slovenského pracovníka. Potraviny sú v Luxembursku drahšie o desiatky percent a bežný mesačný rozpočet jednotlivca sa pohybuje okolo 2 200 až 3 500 eur.

Zaujímavý je aj pohľad na celkovú cenu práce pre zamestnávateľa. Na Slovensku zamestnávateľ platí odvody vo výške 36,2 % z hrubej mzdy zamestnanca (11 percent zdravotné a 25,2 % sociálne poistenie). Pri minimálnej mzde 915 eur tak celková cena práce dosahuje približne 1 246 eur.

V Luxembursku sú odvody zamestnávateľa nižšie v percentuálnom vyjadrení (okolo 12 až 15 percent v závislosti od odvetvia a úrazového poistenia), no pri vyššej mzdovej základni je absolútna suma nákladov na zamestnanca na minimálnej mzde výrazne vyššia.

Eurostat sa snaží tieto rozdiely zohľadniť prepočtom na paritu kúpnej sily. Po tomto zohľadnení je luxemburská minimálna mzda „len“ 2,2-násobkom slovenskej, nie trojnásobkom. Ani to však nemení fakt, že slovenský pracovník na minimálnej mzde má po zaplatení základných životných nákladov výrazne menší finančný vankúš než jeho luxemburský náprotivok.

Mzdy rastú, otázka je, či dostatočne

Medziročný nárast mediánovej mzdy o takmer 200 eur (z približne 1 490 na 1 690 eur) sa na prvý pohľad javí pozitívne. V kontexte inflácie, ktorá na Slovensku v roku 2025 dosahovala v priemere vyše 4 percentá, je však reálny nárast kúpnej sily pracujúcich výrazne nižší, než naznačujú nominálne čísla. Podľa prognózy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť reálne mzdy v roku 2026 porastú o menej než jedno percento.

Pozícia Slovenska v európskom porovnaní minimálnych miezd pritom naznačuje, že krajina sa stále nachádza v spodnej tretine únie. A hoci automat naviazaný na priemernú mzdu zabezpečuje postupný rast minimálneho platu, kvalifikované odhady ministerstva práce hovoria o tom, že minimálna mzda dosiahne hranicu tisíc eur až v roku 2028.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy