Slovenka Edita Révay bojuje proti malárii. Jej výskum na vyhubenie komárov podporil aj Bill Gates

  • Metóda na vyhubenie smrteľne nebezpečných komárov je ekologická a lacná
  • Na vyvinutie pasce bolo potrebné skúmať žalúdky komárov
  • Na svete je v súčasnosti viac ako 200 miliónov ľudí trpiacich touto chorobou
collage
archív Edity Révay, erpinnews.com
  • Metóda na vyhubenie smrteľne nebezpečných komárov je ekologická a lacná
  • Na vyvinutie pasce bolo potrebné skúmať žalúdky komárov
  • Na svete je v súčasnosti viac ako 200 miliónov ľudí trpiacich touto chorobou

Slovenka Edita Révay, žijúca v Izraeli, získala spolu s jej tímom svetový patent na špeciálnu návnadu, ktorá pomáha zlikvidovať komárov šíriacich maláriu a iné krvou prenášané choroby. Tento projekt už od roku 2007 financuje aj svetoznámy podnikateľ Bill Gates a tiež americký Národný inštitút zdravia (National Institute of Health), ktorý zodpovedá za biomedicínsky výskum v USA.

Zobraziť celú galériu (5)

zdroj: archív Edity Révay

Metóda, ktorú vyvinuli, predstavuje ekologický a lacný spôsob, ako tento nebezpečný hmyz zlikvidovať ešte predtým, ako dospeje a stane sa prenášačom chorôb. Je založený na jednoduchom princípe, ktorého podstatou je nalákať komárov na ich primárny zdroj energie, ktorým je cukor. Nebezpečné sú samičky, ktoré na reprodukciu potrebujú energiu. Ak ju nenájdu, začnú si ju hľadať inde – v krvi.

Výskumníčka Edita Révay však zdôrazňuje, že hľadať pramene cukru v prírode je dosť ťažké. „Samičky komárov chodia na kvety, nektár kvetov i ovocie, ale oveľa ľahšie je prísť na ľudí alebo iných cicavcov či vtákov. Cukor ako taký nepriťahuje, nie je atraktant. Museli sme urobiť rozbor, čo vlastne komárov priťahuje. V Izraeli sme urobili DNA profil obsahu žalúdka komárov, aby sme zistili, čo jedia. Potom sme išli do prírody a natrhali sme rôzne rastliny, kríky, kvety a plody, a potom sme urobili ich DNA profil. Porovnali sme vzorky DNA z obsahov žalúdka komárov so vzorkami DNA rastlín a plodov a na základe toho sme zistili, čo ich priťahuje,“ vysvetlila.

Urobiť správnu analýzu DNA žalúdkov komárov a rastlín však ani zďaleka nebola tá najťažšia časť. „Museli sme vykonať biochemický rozbor potencionálnych atraktantov a na základe toho namiešať zmes, ktorá by komáre nalákala,“ pokračuje Edita Révay.

„Náš prvý pokus prebiehal tak, že sme vedro naplnili zrelým ovocím, cukrom, melasou, pivom a vínom. To tejto zmesi sme namočili vypranú ponožku, ktorú sme položili na fľašu a prikryli plastovou podšálkou. Tak sa zrodil predchodca špeciálnych pascí „Attractive Sugar Toxic Bates“ ASTB, ktorý je dnes označovaný za nasľubnejšiu metódu zlikvidovania prenosu malárie,“ prezradila.

Zobraziť celú galériu (5)
zdroj: archív Edity Révay

Pasce sa už bežne využívajú, no ešte stále prebieha ich vylepšovanie. „Momentálna úloha spočíva v tom, urobiť pascu tak, aby bola dostatočne odolná pred poveternostnými podmienkami a zároveň, aby priťahovala komárov,“ vysvetlila profesorka. „Potrebujeme vedieť, koľko vydrží taká pasca. Robíme rôzne modely na pascu vonku v prírode, plus na pascu, ktorá je vo vnútri v domácnostiach,“ dodala.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO bolo v minulom roku zistených približne 216 miliónov prípadov malárie v 91 krajinách sveta, čo je v porovnaní s predošlým rokom nárast o 5 miliónov. Neúmerne vysoký podiel prípadov má Africký kontinent. Práve ten bol domovom pre 90% ľudí nakazených touto zákernou chorobou. Náklady na financovanie liečby malárie sú však veľmi vysoké. Antimalariká stoja v prepočte asi 60 eur na osobu na mesiac, pričom priemerný plat v týchto chudobných krajinách je okolo 85 eur. A tak si väčšina z nich liečbu nemôže dovoliť.

Zobraziť celú galériu (5)
zdroj: unsplash.com

Edita Révay pôvodne študovala Prírodovedeckú fakultu v Bratislave. V roku 1986 odišla zo Slovenska do Izraela, kde si urobila doktorát z molekulárnej biológie a genetiky. Vo svojom výskume sa venovala starnutiu a rakovine prsníka a ako profesorka prednášala na izraelských aj zahraničných univerzitách. V súčasnosti žije v africkom Mali, kde sa posledných 10 rokov spolu s manželom venuje výskumu chorôb, ktoré sa prenášajú krvou a štípajúcim hmyzom.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech