Slovenka Simona platí 10 000 eur za rok štúdia: Nikto ti tu hádzať polená pod nohy nebude, všetko je o tebe (ROZHOVOR)

Hovorí, že univerzity v zahraničí sú nestranné a záleží len na tebe, ako k tej svojej budeš pristupovať. Na univerzitu tam nechodí každý „len“ pre diplom.

Kombináciu matematiky a počítačovej vedy na vysokých školách na Slovensku nenašla, tak voľba bola jasná. Nakoľko na University of Manchester je možné študovať dva tituly v jednom.

• Ako je možné študovať dva tituly v jednom
• Čo Simonu najviac šokovalo po príchode do školy
• Je na University of Manchester prioritou teória alebo prax
• Prečo nezískala štipendium 
• Aké podmienky musí študent splniť, aby ho prijali

Si študentkou tretieho ročníka na University of Manchester. Zvolila si kombináciu Computer Science a matematiky. Takýto odbor by sme na Slovensku hľadali márne. Aké benefity prináša?

Ide o to, že vďaka tejto kombinácií mám možnosť robiť tzv. „Joint Honours“, čo predstavuje dva tituly v jednom. Okrem toho na mojej univerzite prebieha veľké množstvo výskumných projektov. V budove fakulty je dokonca prvý počítač na svete.

Sídli tu aj najväčší paralelný superpočítač na svete, ktorý simuluje aktivitu mozgu. Tým pádom je tu veľa pracovných príležitostí a komunita špičkových svetových vedcov, s ktorými máme možnosť pracovať a učiť sa od nich.

Slovenské školy sa do veľkej miery odlišujú od zahraničných. Nechceme im však krivdiť, určite sa nájdu výnimky. Aký rozdiel v nich vidíš ty?

Univerzity v zahraničí sú nestranné a záleží na tebe, ako k tej svojej budeš pristupovať. Na univerzitu tu nechodí každý len aby mal nejaký diplom. A ten, kto ide, do toho väčšinou ide s vedomím, že to bude po viacerých stránkach náročné, ale stojí to za to, a teda je ochotný do toho vložiť potrebné úsilie.

Nie sú tu žiadne príbehy o tom, ako profesor na jednej skúške vyhodil polovicu ročníka (to sa s našimi skúškami ani nedá), ani o tom, ako si študenti prenášali predmet cez xy semestrov (prenášať sa tiež nedá, na každú skúšku máš presne 2 pokusy a prejsť musíš úplne všetky).

Nikto ti tu hádzať polená pod nohy nebude, všetci sa snažia pomôcť najviac, ako môžu, ale zároveň sú veci, ktoré od teba očakávajú a keď ich nesplníš, neprejdeš ani semester. Na rozdiel od príbehov zo slovenských škôl, ktoré som počula z rôznych zdrojov, tvoj úspech záleží len a len na tebe.

zdroj: archív Simona

Čo ťa najviac šokovalo, keď si prišla na zahraničnú školu?

Asi uvoľnené prostredie. (smiech) Zo Slovenska som bola zvyknutá na neustále vykanie, formálne oslovovanie a emaily. Tu od nás všetci profesori chcú, aby sme ich volali prvým menom, bežne sa s nami porozprávajú, keď nás vidia na chodbe, niektorí nám dokonca so zadaniami niekedy pošlú aj memes. Na formalitách si tu nikto nepotrpí.

Tvoje skúšky v škole sú úplne odlišné od tých našich. Ako by si nám ich opísala?

V prvom rade sú len písomné, trvajú medzi 2 a 3 hodinami a sú veľmi prísne monitorované a objektívne hodnotené. Na každých 10-15 študentov je prítomný 1 človek, ktorý sa počas celej skúšky pomedzi nich prechádza a sleduje, či je všetko v poriadku a či študent niečo nepotrebuje.

Po dokončení sa údaje o študentovi zapečatia a skúška bude opravená minimálne 2 nezávislými profesormi, ktorí sa potom zhodnú na percente, a až potom sa pečať otvorí a zistí sa, koho práca to bola.

Rozprávala som sa už s viacerými Slovákmi študujúcimi v zahraničí a všetci si nevedeli vynachváliť prístup študentov. Máš podobnú skúsenosť?

Vo všeobecnosti sú učitelia super – priateľskí a profesionálni. Teda, nájdu sa všelijakí, ale drvivá väčšina naozaj žije a dýcha predmetom, ktorý učia, a keď ukážete záujem a snahu, sú úplne nadšení a veľmi ochotní pomôcť s čímkoľvek.

Štúdium na univerzite si vyžaduje teoretické vedomosti a v prvom rade prax. Na mnohých našich školách prax chýba.

V zahraničí je opak realitou a na prax dbá do veľkej miery väčšina škôl. Patrí a tvoja škola medzi tie, ktorá dáva praktické skúsenosti na prvé miesto?

Určite áno, prax je pre školu prvoradá. Teoretické vedomosti sú tiež dôležité, ale nikto od nás nikdy nechce len napísať definíciu, väčšinou ju musíš aj niekde použiť, aby videli, či jej naozaj rozumieš. Niektoré predmety ani skúšky nemajú – tvoja hodnotenie závisí len od laboratórnych prác alebo praktických úloh počas semestra.

zdroj: archív Simona

Čomu kladie tvoja škola najväčší dôraz?

Samostatnej práci a integrite. Ak niečomu nerozumieš, radi poradia, ale za predpokladu, že prídeš pripravený/á a s konkrétnymi otázkami, nie ak očakávaš krok-po-kroku návod. Integrita je myslím jasná. Napríklad naše programovacie zadania pri odovzdaní automaticky prejdú cez systém, ktorý ich porovnáva. Ak nájde dve, ktoré sa jasne podobajú, známky obidvoch študentov sa prepíšu na 0, bez možnosti odvolania.

Odlúčenie od rodiny, kamarátov, osamostatnenie sa a prijatie zodpovednosti. Zaradenie sa medzi skupinu nových ľudí z rôznych kútov sveta. Vybudovanie si vlastného sveta ďaleko za hranicami Slovenka nie je prechádzka ružovou záhradou.

Nie je to teda len o benefitoch. Aké negatíva to prináša?

Je to finančne náročné, za jeden rok štúdia platím viac než 10 000 eur. Mám obrovské šťastie, že mám túto možnosť, za ktorú vďačím rodičom. Čo sa týka prostredia, cítim sa tu viac doma než na Slovensku. Chýbajú mi, samozrejme, rodina a kamaráti a slovenské jedlo. Okrem toho asi nič.

Anglicko má prvotriedne školy, no tie financie naozaj neznejú bohvieako. Získala si štipendium alebo si využila študentské pôžičky?

Európskym študentom je poskytnutá pôžička na študijné náklady, ktorú som získala. Štipendium na životné náklady ponúkajú iba súkromné firmy za rôzne podmienky.

Zariadiť si život v cudzine si vyžaduje množstvo vybavovačiek. Či už len odoslanie všetkých potrebných papierov do školy alebo nájdenie ubytovania. Tebe niekto pomohol?

S prihláškou mi pomáhala agentúra Information Planet v Prešove. Pomohli mi poslať všetky potrebné papiere a dokumenty, v správnom formáte, na správne miesta.

V niektorých detailoch nie je jasné, ako preložiť slovenský školský systém do anglickej prihlášky, s čím má agentúra skúsenosti. V procese prihlasovania bolo viacero vecí, s ktorými som sa nestretla, takže som bola za pomoc veľmi vďačná a celý proces prebehol hladko bez jediného problému.

Prestížne školy si vyžadujú špecifické podmienky prijatia. V mnohých prípadoch ale treba počítať s úsilím naviac už na strednej škole. Čo preto musí študent urobiť, aby sa dostal na tvoju školu?

Je to smutné, ale napríklad v matematike sme na Slovensku tak dva roky pozadu oproti ostatným európskym krajinám. Na strednú som chodila na gymnázium, ale pred nástupom na univerzitu som aj tak musela mať doučovanie, lebo veci ako derivácie a integrály sú nám sľubované na vysokej, zatiaľ čo v iných krajinách je to bežná súčasť osnov stredných škôl. Univerzity tu nadväzujú na to, s čím skončili na strednej anglickí študenti, takže sa tieto veci musíš doučiť sám/sama (nie je to ťažké, ale treba s tým počítať).

Tiež si musíš dať pozor, aké podmienky na prijatie od teba univerzita chce. Je potrebný certifikát o úrovni angličtiny, lebo naša maturita nie je adekvátna. Je dosť možné, že budeš musieť ísť aj na dobrovoľnú maturitu. Moje podmienky boli mať najvyššie hodnotenie z maturity z matematiky, fyziky a ešte jedného vedeckého predmetu. A keďže naša slovenčina ani angličtina sa neráta, ale sú povinné, musela som sa prihlásiť na piaty, dobrovoľný predmet. Tiež to nie je nič strašné, ale treba na to myslieť.

Rozhodnúť sa pre vysokú školu je veľmi dôležité rozhodnutie. Výber tej správnej, ba aj nesprávnej, určí to, kam povedú naše kroky ďalej. Vzdelanie v zahraničí má vysokú úroveň a, bohužiaľ, študenti tam majú oveľa viac príležitostí ako u nás.

zdroj: archív Simona

Čo by si poradila študentom, ktorých láka štúdium za hranicami Slovenska?

Nie je to pre každého. Už viackrát som volala rodičom s plačom, že to nezvládam. Je to určite náročnejšie, než som čakala, je treba mať v tomto realistické očakávania. Ak ale máš svoj odbor naozaj rád/a, myslím, že nebudeš ľutovať.

 Ja určite neľutujem. Veľa som sa naučila, akademicky aj do života, rýchlo dospela, niekedy nadávala (na seba aj celý svet), ale v konečnom dôsledku sa do školy stále teším a baví ma. Zisti si o škole a odbore čo najviac, skús nájsť študentov z tvojho predmetu.

Za moju školu som jeden zo študentských ambasádorov a počas obdobia prihlášok máme akcie, kedy sa nás môžu aplikanti pýtať, čo chcú. Zváž svoje možnosti doma a vonku, dôvod, prečo vlastne chceš študovať, a čo si ochotný/á obetovať, a vyber najlepšiu alternatívu pre teba.

Článok bol pôvodne vydaný 28. decembra 2020.