Slovenskí študenti sú finančne negramotní. Tisíce eur si v našej krajine vedia nasporiť len tieto ženy

V dnešnej dobe je už pomerne bežné, že študenti, ktorí nechcú byť odkázaní na vreckové od rodičov, brigádujú. Nutnosť držať krok s rýchlou dobou, zameranú na materiálne hodnoty, vyhnala do práce aj toho najlenivejšieho tínedžera.

Schopnosť zarobiť si pár eur aj popri škole však predstavuje len jednu stranu mince. V praxi sa totižto ukazuje, že mladí Slováci nemajú absolútne žiaden prehľad o svojich zarobených financiách. Odborníci sa zhodujú, že im chýbajú kľúčové finančné návyky.

PRIESKUM: Šokujúci fakt, slovenskí študenti si kupujú na pôžičky autá a telefóny

Prieskum agentúry 2muse ukázal, že až 35 % študentov minie úplne všetko, čo v danom mesiaci zarobí. Z tých, čo si z výplaty niečo odložia, má viac ako polovica svoje peniaze doma. Na bežnom účte ich drží 35 % mladých a na sporení ich má uložené tretina študentov.

Celkovo až 43 % študentov nemá prehľad o tom, koľko peňazí si vedia mesačne odložiť. V porovnaní s bežnou populáciou je to takmer o štvrtinu viac ľudí, ktorí netušia, aká suma im mesačne zostane nazvyš. Ostatní študenti, ktorí sa v tomto smere orientujú lepšie, si vedia odložiť najčastejšie do 50 eur mesačne (41 % študentov). Väčšiu sumu vie usporiť len 16 % mladých.

„Mladí ľudia, na rozdiel od svojich rodičov či dokonca starých rodičov, majú v oblasti sporenia horšie návyky. Napriek tomu, že mnohí majú popri škole aj vlastné príjmy, je pre nich náročné niečo si odložiť. Môže to spôsobovať chýbajúca finančná disciplína a aktívny štýl života, keď investujú peniaze do svojich zážitkov, koníčkov, cestovania, obliekania a viacerí si potrpia napríklad aj na kvalitný telefón či na iné technológie,“ vysvetľuje Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank.

Neschopnosť vyťažiť zo zarobených peňazí nie je však problémom len študentov. Tretina Slovákov nie je pripravená v prípade krízových situácií vykryť prípadné neplánované finančné výdavky. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu boli na tom za vlaňajšok najhoršie ľudia v Chorvátsku (52,9 %), najlepšie Luxemburčania a Nóri (obe krajiny 19,7 %).

zdroj: Unsplesh/Spiske

Za celú EÚ bola za rok 2019 nečakanými výdavkami ohrozená v priemere tretina obyvateľov. Najohrozenejšou skupinou sú slobodní rodičia s deťmi. Zvládnuť neplánované výdavky má problém viac ako každý druhý rodič (56 %).

Najviac majú nasporené vydaté ženy, a to v priemere okolo 2 000 eur. Súvisí to so stereotypným nastavením slovenských domácností, kde hlava rodiny – otec, respektíve muž, financuje bývanie a ďalšie položky, pričom žena má možnosť si viac ušetriť.

Z letargie nás ako tak prebrala len pandémia koronavírusu. Postupné sprísňovanie obmedzení prinútilo Slovákov zastaviť sa, urobiť audit svojich výdavkov a začať viac šetriť. Akonáhle však nastalo čo i len menšie uvoľňovanie obmedzení, možno sledovať návrat našincov do starých koľají.

Kým v marci polovica ľudí plánovala obmedziť svoje výdavky a celkovo nakupovať menej, v letných mesiacoch sa s touto myšlienkou pohrávala už iba štvrtina Slovákov. Obmedziť sa v nákupoch oblečenia, v míňaní v reštauráciách či v investíciách do športového vybavenia, boli ochotní už len 4 z 10 opýtaných.