Slovenskí vedci nechcú, aby sa z vedy stala politika. Prinúti ich situácia k odchodu do zahraničia?

  • Pripravovaná novela zákona o vysokých školách mnohým leží v žalúdku
  • Niektorí z vedcov spomínané kroky považujú za likvidáciu akademickej samosprávy
Ilustračná fotografia
Ilustračná Fotografia TASR/Dano Veselský, istock/martin-dm
  • Pripravovaná novela zákona o vysokých školách mnohým leží v žalúdku
  • Niektorí z vedcov spomínané kroky považujú za likvidáciu akademickej samosprávy

Deštrukcia vysokých škôl či kroky pripomínajúce obdobie, kedy sa k moci dostali fašisti. Aj podobné výroky v poslednom období počúvame v súvislosti s pripravovanou novelou zákona o vysokých školách. Konferencia rektorov uviedla, že „principiálne nesúhlasí s návrhom novely zákona o vysokých školách v predloženej podobe.“ Nesúhlas sa rozhodlo vyjadriť aj niekoľko vysokých škôl, a to prostredníctvom štrajkov. Ako ale aktuálnu situáciu vnímajú vedci, ktorých sa situácia bezprostredne týka?

Podľa Čaputovej by sa slovenské vysoké školy mali zamerať na vyššiu kvalitu

Výskum je esenciou kvalitnej výuky

Molekulárny biológ Tomáš Szemes z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, ktorý pôsobí aj v Univerzitnom vedeckom parku uvádza, že najväčší strach má z návrhu znižovania rozpočtu pre vysoké školy a univerzity. „Už tak dlhodobo poddimenzované financovanie škôl a vedy vedie k významnému zaostávaniu vo vedeckých výkonoch nielen oproti lídrom, ale už aj v porovnaní s okolitými krajinami. Ďalšie znižovanie bude znamenať predovšetkým ďalší úpadok,“ vysvetľuje Szemes.

Dodáva, že určitý tlak na kvalitu a výkony zmysel síce má, no je nutné diferencovať a podporovať kvalitu výuky aj výskumu: „Realizácia základného výskumu je esenciou kvalitnej výuky. Popravde, nepoznám príklad krajiny, kde by znižovanie výdavkov na školstvo a vedu viedlo k rastu prosperity a kvality života,“ hovorí Szemes.

Molekulárny biológ tiež tvrdí, že ich výskum je kľúčovým pri boji s pandémiou. Taktiež objasňuje, že vychovali významnú časť odborníkov, ktorí pracujú v kľúčových výskumných a diagnostických laboratóriách. Poukazuje na fakt, že dôraz bol kladený najmä na praktickú výuku, ktorá je mimoriadne finančne náročná a už dnes ju nie je jednoduché zabezpečiť.

Tomáš Szemes vysvetľuje: „Zníženie rozpočtov vysokých škôl bez rozlišovania v kvalite nás v konečnom dôsledku prinúti upustiť od praktickej výuky. A v neposlednom rade sa dotkne aj nášho výskumu. Zároveň si neviem predstaviť, ako sa za podmienok klesajúceho rozpočtu podarí udržať a motivovať mladých vedcov k pôsobeniu v školstve a základnom výskume.“

Uvádza tiež, že mladí ľudia sú dnes nútení mať viac zamestnaní a vedecký entuziazmus nadobúda skôr charakter masochizmu. Na záver vysvetľuje, že aj napriek niekoľkým ponukám nateraz nad zahraničím neuvažuje.

Tomas Szemes
zdroj: Archív Tomáš Szemes

Scestné prirovnávanie so zahraničím

Vedci Samuel a Daniel Furka z katedry fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK, pôsobiaci aj v Ústave experimentálnej medicíny SAV však príliš optimistickými nie sú. Samuel uvádza, že sa jedná o cielenú likvidáciu akademickej samosprávy a politizáciu vysokého školstva.

„Podobná udalosť sa už udiala v roku 1938 a 1948. Vysoké školy musia byť apolitické. Predstavme si, že 50 % členov správnej rady budú nominanti politických strán z ministerstva bez akýchkoľvek skúseností s potrebami vedy a špičkového vzdelania, prípadne plagiátori. Ľudia, ktorí nemajú žiadny vzťah k vzdelaniu, len k správnosti politického trička,“ vysvetľuje Samuel.

Dodáva tiež, že za zaujímavú považuje aj dobu, kedy je tento návrh bez akejkoľvek diskusie s dotknutými stranami predložený: „Je to počas najväčšej krízy, kedy nie je možné brániť sa protestom, čo zaváňa stratégiou toto konanie skryť.“

Taktiež vysvetľuje, že schválenie návrhu by sa ho ako vedca zásadne dotklo. Zastáva názor, že aktuálny návrh v podstate avizuje, že politickí nominanti budú môcť rozhodovať o forme podpory konkrétnych výskumov. Argument, že v zahraničí podobný formát funguje, je podľa Samuela scestný, nakoľko financovanie vedy tam funguje na úplne inom princípe.

V závere uvádza: „Ak prídem vďaka rozhodnutiu politického nominanta o prácu, pretože nezdieľam rovnaké presvedčenie alebo som apolitický, budem nútený hľadať si iné zamestnanie. V súčasnosti sa veda na Slovensku nerobí kvôli peniazom, tie v nej nie sú. Dá sa robiť len pre potrebu pomáhať a posúvať poznanie slobodným smerom. Politizácia zoberie slobodu a vyštve mnohých ľudí z vysokých škôl aj za hranice.“

Bratia Furkovci
zdroj: Archív/Furkovci

Namiesto istoty groteska

Vedec Daniel Furka uvádza: „Pretlačenie mocenských bojov politických nominantov do samospráv vysokých škôl je neprípustné. Aj teraz a aj pri inom zložení vlády. Samosprávy univerzít boli vytvorené pre slobodné, nepolitické zveľaďovanie myšlienok, podložených názorov a tvorbu špičkovej vedy, ktorá umožňuje firmám a startupom postaviť tisíce pracovných miest len za cenu entuziazmu pár nadšencov v laboratóriách.“

Daniel tiež tvrdí, že ide o snahu utlmiť financie už aj tak podfinancovanému školstvu, nakoľko sa peniaze podľa neho míňajú v iných zdrojoch. „Zatiaľ čo dnes čakáme viac ako rok na financovanie projektov, ktoré majú nesmierny úspech v zahraničí, po novele sa už nemusíme dočkať vôbec,“ hovorí Daniel Furka. Jedným dychom dodáva aj to, že kroky sa dotknú nielen jeho ako vedca, ale aj všetkých slovenských rodín.

Podľa Daniela znamená vzdelávanie detí v každej rodine na Slovensku istú nádej pre budúcnosť. Štát sa tak podľa neho snaží neoprávnene siahať na základné práva, ako je právo dieťaťa na vzdelanie. „Vysoké školy už totiž nebudú viac istota, ale len ďalšia politická groteska. Otázka preto nie je ako sa dotknú tieto kroky mňa, ale ako ovplyvnia ďalšiu generáciu mladých na Slovensku,“ vysvetľuje vedec.

Daniel Furka tvrdí, že aj napriek tomu, že v dôsledku podfinancovania školstva vyzerajú slovenské školy rozpadnuto, univerzity často tvoria výskum svetových významov. Uvádza tiež, že množstvo vedcov bude podľa jeho názoru v prípade politizácie školstva nútených odísť. „Verím, že každý kompetentný politik svoj úmysel zváži, rozmyslí si a zabráni tejto diskreditácii vysokého školstva, aby na univerzitách i naďalej zostali najčítanejšie vedecké weby a nie cestovné poriadky do zahraničia,“ uzatvára Daniel.

Bratia Furkovci
zdroj: TASR/ Dano Veselský

Bez schopnosti hlbšieho pochopenia

Patrik Palacka, z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorý je aj primárom oddelenia ambulantnej chemoterapie bratislavského Národného onkologického ústavu uvádza: „Spôsob kreovania správnych rád, ktorých polovicu členov nominuje minister školstva, s rozsiahlymi kompetenciami vrátane voľby predstaviteľov vysokej školy a schvaľovania nakladania s jej majetkom vytvára skôr dojem putovania v čase smerom do temnej minulosti než seriózny návrh, s ktorým by sa bolo možné identifikovať.“

Tvrdí, že k tomu, či ide o cielené plánovanie likvidácie vysokých škôl v čase súčasnej pandémie a s ňou súvisiacimi významne limitovanými možnosťami využitia prostriedkov obrany alebo len o hlboké nedorozumenie, by sa mali vyjadriť predovšetkým autori predmetnej novely.

Vysvetľuje tiež, že ak bolo zámerom predkladateľov zlepšiť nie dobrý stav vysokého školstva na Slovensku, vybrali si veľmi nevhodné nástroje. Palacka uvádza, že niekoľko cielene vybraných politických nominantov, mnohokrát bez schopnosti a objektívnej možnosti hlbšieho pochopenia systému sa nedokáže vysporiadať s existujúcimi problémami vysokých škôl lepšie ako samotné univerzity.

Onkológ Patrik Palacka tiež vysvetľuje: „Existuje opodstatnená obava, že priamym dôsledkom politizácie akademickej pôdy bude odchod študentov a absolventov univerzít zo Slovenska do zahraničia, čím by naša spoločnosť definitívne prehrala kontinuálne prebiehajúci boj o vlastnú budúcnosť. A to sa pochopiteľne dotýka každého z nás.“ Tému však uzatvára tak, že odchodom jednotlivcov sa ešte nikdy žiaden celospoločenský problém nevyriešil.

Patrik Palacka
zdroj: archiv/Patrik Palacka

Zdroj: www.srk.sk

Najnovšie videá

Trendové videá