Najväčší slovenský poklad vysychá. Oblasť plná života je v ohrození

Dosah na poľnohospodársku výrobu bude mať v dôsledku zmeny klímy mimoriadne sucho. K najohrozenejším regiónom Slovenska patrí Žitný ostrov. Medzi okresy s najvyšším stupňom ohrozenia suchom patrí Bratislava II, Senec a Bratislava V. Vyplýva to z analýzy Vedúci! Horia obce!, ktorú publikoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

„Veľký podiel územia Senca je využívaný ako poľnohospodárska pôda, čo zvyšuje mieru rizika sucha. Ďalšia skupina rizikových okresov, aj keď nie tak ohrozených ako na juhozápade, sa nachádza na juhovýchode Slovenska v okolí Trebišova a Košíc,“ priblížili analytici.

Poukazujú, že juh stredného Slovenska, región Gemer, je ohrozený nedostatkom vodných zdrojov, ktorý zhoršujú geologické faktory brániace akumulácii vody.

Ohrozené oblasti

Inštitút pripomína, že Žitný ostrov je mimoriadne významná poľnohospodárska oblasť a najväčšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku. Jeho územie je zároveň najväčším riečnym ostrovom v Európe. Pre poľnohospodársku činnosť je z veľkej časti odlesnený. Analytici tvrdia, že to prehlbuje mieru zraniteľnosti v súvislosti so suchom.

Obce, ktoré majú obmedzený prístup k verejnému vodovodu, sú podľa IEP taktiež viac ohrozené suchom. Podiel domácností napojených na verejný vodovod tak ovplyvňuje stupeň ohrozenia obcí. Analytici ako príklad uviedli obce Kristy a Svätuš v okrese Sobrance, ktorým v porovnaní s okolím verejný vodovod chýba.

Najmenej ohrozené suchom sú severné okresy, a to Námestovo, Dolný Kubín a Čadca. Vyplýva to podľa IEP z doterajších meraní a predpovedí pre tento región.

„Hoci prístup k verejnému vodovodu v obciach Námestova nie je taký vysoký ako v niektorých najrizikovejších okresoch, podiel trávnatých porastov a stupne vlhkosti a zamokrenia, ktoré majú pozitívny vplyv na znižovanie zraniteľnosti obcí, vedú k tomu, že tento okres patrí medzi najmenej ohrozené suchom,“ skonštatovali analytici.

Suché východné Slovensko

Stupne ohrozenia sú ovplyvnené doterajším suchom. Predpovede ukazujú, že v budúcnosti budú suchom zasiahnuté iné regióny ako dnes. Vplyv predpovedí najdlhších období sucha je významný pre okresy Medzilaborce a Snina. Napríklad obec Brezovec v Snine má v budúcnosti zaznamenať viac ako 70 po sebe nasledujúcich dní sucha, poukázal inštitút.

Na Slovensko prichádza počasie, ktoré sa môže podpísať na cenách potravín

Najvyššie počty suchých dní za rok očakávajú analytici v okresoch Revúca, Poltár a Rimavská Sobota. „Investície by sa preto mali časom preorientovať na východnú časť Slovenska a regióny národných parkov Nízke Tatry a Malá Fatra,“ odporučil IEP.

Analýza je sumárom spoločnej štúdie IEP a OECD. Určuje stupne ohrozenia obcí troma klimatickými hrozbami – extrémnymi horúčavami, suchom a extrémnymi zrážkami.

Rozšírená predpoveď

Čo sa týka zmeny klímy, Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) sa zapojil do stredoeurópskeho projektu Clim4Cast. Jeho hlavným cieľom je vytvoriť viacdennú predpoveď nebezpečných javov ako sucho, vlny horúčav a požiarne nebezpečenstvo. Meteorológovia o tom informujú na svojom webe s tým, že realizácia projektu sa začala v marci. Rozpočet projektu je viac ako 1,91 milióna eur, pre SHMÚ to je 271 280 eur.

V strednej Európe sa v dôsledku zmeny klímy očakáva zvýšenie frekvencie, trvanie a intenzity sucha, vĺn horúčav a požiarneho nebezpečenstva. Nedostatok vody a sucho sú výzvy, ktoré sú už často aspoň čiastočne zahrnuté v právnych rámcoch krajín strednej Európy.

Vlny horúčav a požiarne nebezpečenstvo zatiaľ neboli podľa SHMÚ prevedené do národných legislatív v dostatočnej miere. Spolu so suchom tiež neboli implementované do stratégií, ktorých úlohou je zvýšiť odolnosť voči týmto javom.

zdroj: TASR/František Iván

„Tento predpovedný nástroj bude implementovaný do už existujúcich národných monitorovacích platforiem, čo zaručí udržateľnosť výstupov projektu, ako aj zjednoduší a sprehľadní prístup k dôležitým informáciám pre všetky záujmové strany,“ skonštatovali meteorológovia.

Výsledky budú podkladom pre stratégiu, ktorá má zvýšiť povedomie o klimatickej zmene a s ňou súvisiacich javov. Pripraví sa aj akčný plán navrhujúci vhodný reakčný mechanizmus.

„Výstupy projektu tak budú slúžiť ako systém včasného varovania, ktorý môže byť využívaný rôznymi zainteresovanými subjektmi a môže byť implementovaný do národných právnych rámcov,“ vysvetlilo SHMÚ. Projekt by mal byť ukončený vo februári 2026.