Slovensko má projekty za 100 miliónov eur a pracuje pre ESA. „Sme novým hráčom vo vesmírnej ekonomike,“ tvrdí Brichta (ROZHOVOR)

Slovensko je vo vesmírnej ekonomike novým hráčom, no jeho pozícia sa za posledné roky výrazne posilnila. Počet zapojených firiem sa prakticky strojnásobil, pribúdajú projekty pre Európsku vesmírnu agentúru aj ďalšie medzinárodné inštitúcie a celkové tržby odvetvia sa pohybujú okolo sto miliónov eur ročne.

Slovenská vesmírna kancelária je spoločným projektom Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) a Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR (MŠVVM SR). Rezort je zodpovedný za rozpočet, medzirezortnú politickú koordináciu a multilaterálne otázky medzinárodnej spolupráce (Európska vesmírna agentúra – ESA, EÚ, OSN). SARIO pokrýva implementačnú časť agendy – najmä rozvoj vesmírneho ekosystému a lokálnych či medzinárodných partnerstiev.

V rozhovore vysvetľuje Michal Brichta, ako sa slovenské firmy dostávajú k vesmírnym projektom, v čom máme prirodzenú konkurenčnú výhodu a čo ešte brzdí rýchlejší rozvoj nášho vesmírneho priemyslu.

• Prečo sa tržby slovenského vesmírneho sektora šplhajú k hranici 100 miliónov eur a kto sú hlavní hráči
• Ako sa bežná strojárska či softvérová firma zo Slovenska môže stať dodávateľom pre Airbus, Thales či ESA
• Prečo by bez vesmírnych technológií skolabovala doprava, poľnohospodárstvo aj tvoje ranné správy o počasí
• Aké príležitosti majú študenti a startupy v segmente, ktorý zažíva trojnásobný nárast

Keď sa povie „vesmírny priemysel“, väčšina Slovákov si predstaví NASA alebo SpaceX. Aké miesto má Slovensko v globálnom vesmírnom ekosystéme a prečo o tom takmer nikto nevie?

Slovensko je vo vesmírnej ekonomike novým hráčom, ktorého pozícia sa však za posledné roky výrazne posilnila. Vzniklo množstvo výskumných aj biznisových projektov, počet zapojených firiem sa prakticky strojnásobil a výrazne sa rozšíril aj okruh technologických oblastí, ktorým sa naše firmy a výskumníci venujú.

Stali sme sa pridruženým členom ESA a vybudovali si silnú medzinárodnú pozíciu v kľúčových medzinárodných platformách vrátane najväčšej globálnej asociácie pre vesmírny sektor IAF (International Astronautical Federation, pozn. redakcie). Kým naši zahraniční partneri tento rast evidujú, doma si určite zaslúži viac pozornosti. Preto ma veľmi teší, že máme možnosť porozprávať sa o ňom v tomto rozhovore.

Môžete nám priblížiť slovenské firmy, ktoré práve teraz pracujú na projektoch pre Európsku vesmírnu agentúru alebo iné medzinárodné organizácie z vesmírneho sektora?

Takýchto firiem sú dnes už na Slovensku desiatky. Ide najmä o projekty v rámci programov spomínanej ESA, ale aj v rámci programov a projektov EÚ, EUMETSAT či CERN. Najčastejšie ide o projekty súvisiace s vývojom a výrobou satelitného hardvéru, vývojom softvéru využívajúceho satelitné dáta či technológiami okolo vesmírnej bezpečnosti, akými sú napríklad monitoring obežných dráh alebo vesmírneho počasia. Každý rok však pribúdajú ďalšie a ďalšie unikátne technologické kompetencie.

Ako sa slovenská firma dostane k tomu, že vyvíja komponenty pre satelity alebo rakety? Aký je ten prvý krok?

Vesmírna ekonomika vytvára nové príležitosti aj pre zabehnuté technologické firmy v oblastiach ako sú elektrotechnika, strojárstvo či softvérový vývoj. Ak má existujúca alebo začínajúca technologická firma záujem pôsobiť vo vesmírnom sektore, jej najlepší prvý krok je ozvať sa nám na SARIO. Takýmto firmám pomáhame zorientovať sa v sektore, nastaviť si svoju stratégiu, identifikovať príležitosti a rozbehnúť prvé spolupráce či už cez inštitucionálne platformy ako ESA, alebo komerčné spolupráce.

zdroj: Wikimedia Commons

Aké technické a kvalifikačné kritériá musia naše firmy spĺňať, aby mohli konkurovať etablovaným európskym alebo americkým spoločnostiam?

To závisí od oblasti, v ktorej chcú pôsobiť, a tiež od trhu, respektíve typu klienta, na ktorého sa chcú zamerať. Ak chce napríklad firma vyrábať satelitný hardvér pre ESA alebo veľkých hráčov európskeho priemyslu, bude sa musieť držať takzvanej ECSS (European Cooperation for Space Standardization, pozn. redakcie) štandardizácie.

Iná situácia je napríklad v prípade aplikácií využívajúcich dáta diaľkového pozorovania Zeme pre komerčných klientov, kde môžu byť technické parametre podstatne voľnejšie. Dôraz sa však aj tam kladie na presnosť, spoľahlivosť a kompatibilitu s inými systémami či zdrojmi dát.

Existuje nejaká „slovenská cesta“ do vesmíru – oblasti, kde máme prirodzenú konkurenčnú výhodu vďaka našej priemyselnej tradícii?

Slovensko má pre rozvoj vesmírnej ekonomiky dobrý sektorový mix, keďže odvetvia ako sú precízne strojárstvo, elektrotechnika či softvérový vývoj, majú u nás silné zastúpenie. Dokonca aj zdanlivo vzdialený automobilový priemysel je dobrou vstupnou bránou, keďže jeho hodnotové reťazce obsahujú stovky firiem s veľmi rôznorodým profilom. A v mnohých prípadoch aj silnými technologickými kompetenciami.

Tento mix predurčil k silnému potenciálu najmä oblasť vesmírneho hardvéru, satelitných aplikácií a tiež iných softvérových riešení. V oblasti vesmírnej bezpečnosti zase staviame hlavne na silnej tradícii astronomického a fyzikálneho výskumu vrátane monitorovania blízkeho okolia Zeme či vesmírneho počasia.

Na akých konkrétnych misiách alebo satelitoch môžeme nájsť „Made in Slovakia“ komponenty? Máte nejaké príklady, ktoré by prekvapili bežného občana?

Spomedzi známych medzinárodných misií sú to napríklad JUICE – misia k ľadovým mesiacom Jupitera či Rosetta, v rámci ktorej bolo uskutočnené prvé pristátie na kométe. Naše firmy spolupracujú s najväčšími európskymi hráčmi, ako sú Airbus, Thales či Ariane, a taktiež so zvučnými menami z USA. Nie vždy sa však vedia pochváliť konkrétnymi dodávkami, nakoľko sa na ne často vzťahujú dohody o mlčanlivosti.

Aké je finančné ohodnotenie týchto projektov? Hovoríme o miliónoch eur ročne pre slovenský priemysel?

Áno. Už len keď sa pozrieme na výskumno-vývojové aktivity, reč je o miliónoch eur ročne. Ak sa pozrieme na celkové tržby firiem aktívnych vo vesmírnej ekonomike, dostaneme sa až na úroveň okolo sto miliónov ročne.

Aké sú najväčšie prekážky, ktorým čelia slovenské firmy pri vstupe do vesmírneho biznisu? Je to financovanie, byrokracia alebo nedostatok odborníkov?

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír