Slovensko siahlo po najtvrdšej zbrani. Analytik vysvetlil, prečo Fico nemôže „vypnúť“ Ukrajinu bez rizika pre celý región

Maďarsko a Slovensko sa pre ruskú ropu opäť dostali do ostrého sporu s Ukrajinou. Štyri roky po ruskej invázii blokuje vláda Viktora Orbána nové sankcie proti Moskve, zatiaľ čo kabinet Roberta Fica siahol po ešte tvrdšej páke a prerušil dodávky elektriny pre Ukrajinu.

A do toho všetkého vzbĺkla Družba. Analytik Radovan Potočár upozorňuje, že Slovensko je súčasťou prepojenej európskej siete a akékoľvek politické zásahy do jej fungovania môžu mať následky ďaleko za hranicami Slovenska. Niektorí analytici dokonca varujú, že by mohlo dôjsť  k  celoeurópskemu blackoutu.

Zásah kľúčovej čerpacej stanice

V noci na pondelok sa nad ruským Tatarstanom objavili vysoké plamene, zasiahnuté miesto ešte celé hodiny zahaľoval hustý čierny dym. Ako píše TASR, podľa dostupných informácií horela čerpacia stanica Kalejkine, ktorá je začiatkom reťazca, ktorý dodáva ropu na európske trhy: udržiava tlak a nepretržitý tok do ropovodu Družba a zásobuje aj rafinérie v Tatársku. Prihlásila sa k tomu SBU. 

Drony, ktoré v noci na pondelok zasiahli v Rusku prečerpávaciu stanicu dôležitú pre prevádzku ropovodu Družba, patrili Ukrajinskej bezpečnostnej službe (SBU). S odvolaním sa na jej predstaviteľa o tom informovali portál Politico a agentúra Reuters, píše TASR.

Neidentifikované drony zasiahli kľúčovú stanicu ropovodu Družba. Poškodenie môže ovplyvniť dodávky do Európy

Ruské úrady incident zľahčovali ako „menší požiar spôsobený padajúcimi troskami“. Zábery zo sociálnych sietí však ukazujú rozsiahle plamene priamo v areáli, ktorý predstavuje štartovaciu čiaru celého systému. Ukrajinské médiá hovoria o úspešnom zásahu. 

Slovensko medzičasom oznámilo, že obnoví dodávky elektriny Ukrajine až vtedy, keď sa opäť rozbehne tranzit ropy.

Korene problému

Podľa údajov projektu Russia Fossil Tracker, na ktoré upozorňuje portál Aktualne.cz, získalo Rusko od začiatku invázie 24. februára 2022 z predaja fosílnych palív viac než jeden bilión eur. Najväčší podiel príjmov tvorí ropa, ktorá predstavuje takmer 700 miliárd eur. 

Autori projektu upozorňujú, že „vývoz fosílnych palív je kľúčovým faktorom, ktorý umožňuje Rusku posilňovať svoju vojenskú moc a vykonávať brutálnu agresiu proti Ukrajine“.

Počas vojny sa výrazne zmenila mapa krajín, ktoré ruské suroviny kupujú. Kým v roku 2022 zaplatili štáty Európskej únie viac než polovicu ruských energetických príjmov, neskôr ich podiel klesol pod osem percent. Uvoľnený priestor zaplnili najmä iné krajiny, predovšetkým India, uvádza Aktualne.cz.

Zároveň však zostávajú v Európe štáty, ktoré si silnú energetickú závislosť od Ruska udržali. Podľa rovnakého zdroja Slovensko a Maďarsko svoju závislosť od ruských fosílnych palív dokonca ešte prehĺbili.

Výpadky Družby 

Ruská ropa po začiatku vojny paradoxne ďalej tiekla južnou vetvou Družby – cez Bielorusko a Ukrajinu. Tranzit cez bojové územie však priniesol sériu výpadkov. Najnovší prišiel 27. januára, keď ruský raketový a dronový útok poškodil technológiu čerpacej stanice Brody v Ľvovskej oblasti. Zasiahnuté boli riadiace systémy aj vysokonapäťové uzly, nasledoval rozsiahly požiar.

Kyjev posunul termín obnovenia prevádzky na 24. februára. Bratislava a Budapešť reagovali s oneskorením, no o to tvrdšie. Obe vlády obvinili Ukrajinu z politického vydierania.

Ukrajinský bezpečnostný analytik Mychajlo Hončar pritom v texte pre Europsku Pravdu upozornil, že Kyjev mal okamžite aktivovať mechanizmus včasného varovania voči EÚ a jasne komunikovať, že ide o dôsledok ruského útoku.

zdroj: TASR/Henrich Mišovič, AP Photo/Bela Szandelszky, File

Existujú európske alternatívy?

Teoretickou náhradou za Družbu je ropovod Adria z Chorvátska do Maďarska. Jeho kapacity však neboli roky rozširované. Navyše keď Maďarsko a Slovensko požiadali Záhreb o umožnenie tranzitu ruskej ropy cez ropovod Adria, chorvátska strana to kategoricky odmietla. Pomoc ponúkla iba v podobe prepravy ropy z neruských zdrojov.

Server Index.hr tento krok označil za „tvrdý zásah pre Putinových užitočných idiotov v samotnom centre Európy“, pričom narážal na postoje slovenského premiéra Roberta Fica a maďarského premiéra Viktora Orbána.

V prípade ropy je situácia rovnako zložitejšia, ako naznačujú politické vyhlásenia. Analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár pripomína, že Slovensko musí mať podľa európskej aj národnej legislatívy núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov na obdobie 90 dní.

„Tok ropovodu Adria musí byť výrazne navýšený, aby sa vykompenzoval výpadok Družby. Zastavením ropovodu Družba Slovnaft neprišiel kompletne o všetky dodávky. Prišiel o dodávky ropy z Ruska, ktorá môže tvoriť rádovo okolo dvoch tretín celkových dodávok,“ tvrdí analytik.

Ultimáta a vypnutý prúd

Maďarsko už zastavilo dodávky nafty na Ukrajinu a zároveň blokuje nový balík sankcií EÚ. Orbán navyše pohrozil zablokovaním európskej pôžičky pre Kyjev v hodnote 90 miliárd eur.

Ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha reagoval, že „dve krajiny nemôžu brať celú Úniu ako rukojemníka“ a vyzval Budapešť aj Bratislavu, aby svoje požiadavky smerovali do Kremľa, nie do Kyjeva.

Zo Slovenska prišlo ešte tvrdšie gesto. Premiér Robert Fico nariadil Slovnaftu presmerovať produkciu na domáci trh a následne oznámil prerušenie dodávok elektriny pre Ukrajinu. Opatrenie má platiť dovtedy, kým sa neobnoví tranzit ropy.

„Pred prijatím dnešného prvého recipročného opatrenia proti Ukrajine pre nepriateľské akty prezidenta (Volodymyra) Zelenského som mal záujem telefonicky s prezidentom Ukrajiny hovoriť a získať odpoveď, kedy a či vôbec budú obnovené dodávky ropy na Slovensko. Dostali sme správu, že ukrajinský prezident je pripravený na rozhovor až po 25. februári tohto roka. Vzhľadom na závažnosť situácie a vyhlásený stav ropnej núdze na Slovensku sme za týchto okolností nútení pristúpiť k prvému recipročnému opatreniu okamžite. Bude zrušené ihneď po obnovení tranzitu ropy na Slovensko. V opačnom prípade pristúpime k ďalším recipročným opatreniam,“ spresnil podľa TASR slovenský premiér.

Potočár: „Rutinné toky pokračujú ďalej“

Potočár upozorňuje, že Slovensko nemá možnosť jednostranne odstrihnúť Ukrajinu od európskej elektrizačnej sústavy bez vážnych následkov pre celý región.

„Sme súčasťou európskej siete, v rámci ktorej elektrina neustále prúdi naprieč krajinami tak, aby bol celý systém vyvážený a mohli sa realizovať obchodné toky,“ ozrejmuje. 

Zdôrazňuje, že to, čo Bratislava reálne zastavila, nie sú bežné komerčné exporty elektriny, ale tzv. havarijná výpomoc – mimoriadne dodávky určené na okamžitú stabilizáciu ukrajinskej sústavy po ruských útokoch, napríklad keď raketa vyradí elektráreň. „Ide o dodávky havarijnej elektriny, ktorá je potrebná na okamžitú stabilizáciu sústavy. Rutinné toky pokračujú ďalej,“ dodáva.

Potočár zároveň pripomína, že energetické prepojenia fungujú obojsmerne: hoci je Slovensko na ročnej báze čistým exportérom, existujú obdobia, keď elektrina tečie opačne.

„Napríklad v septembri 2025 prišlo viac elektriny z Ukrajiny na Slovensko ako opačným smerom. Ako krajina sme intenzívne prepojení so susedmi, hlavne s Českom, Poľskom a Maďarskom. Veľké objemy elektriny cez Slovensko tranzitujú hlavne zo severu na juh, teda z ČR a Poľska smerom do Maďarska,“ tvrdí.

Ficove vyhrážky

Ako sme ťa už informovali, Fico sa zastavením dodávok elektriny či humanitárnej pomoci Ukrajine vyhrážal už viackrát. Napríklad pred a po vypršaní zmluvy medzi Ukrajinou a ruským Gazpromom pred rokom, keď na Slovensko prestal tiecť ruský plyn. Napokon sa k tomu kroku neodhodlal.

Keďže Ukrajina čelí pokračujúcim ruským útokom na energetickú infraštruktúru, ide o citeľný zásah – dovoz elektriny zo Slovenska a Maďarska tvoril významnú časť jej importu. Poľsko a Rumunsko už deklarovali ochotu výpadok nahradiť.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie